Nostalgia je silná zbraň. A retro je teraz v móde. Hovorte si o tom, čo chcete, ale stačí sa pozrieť na asi najkrajší prípad esencie hernej minulosti, ktorá sa nám v tomto roku dostala do rúk. Konzola Nintendo Classic Mini: Nintendo Entertainment System, na ktorú sme sa pozreli minulý mesiac, je celosvetovo vypredaná. Nintendo do obchodov každý týždeň dodáva nové kusy, ktoré sa hneď rozchytajú. A je na to dobrý dôvod – je to skvelá konzola plná vynikajúcich hier. A plamene dávno zabudnutej konzolovej vojny sa teraz pokúša rozdúchať Sega, ktorá svojmu odvekému rivalovi konkuruje vlastnou retro konzolou.

Zariadenie vychádza v dvoch verziách – handheldovej a aj vo forme tradičnej domácej konzoly, ktorú si pripojíte k TV. Avšak ak budete skúmať trošku hlbšie, tak zistíte, že AtGames Sega Mega Drive Classic Game Console nie je úplnou novinkou. Túto konzolu Sega už vydala v minulosti, no dočkali sme sa jej aj nedávno v novej verzii, ktorá vyšla špeciálne pri príležitosti Sonicových narodenín. Známy turbo maskot sa totiž dožíva 25 rokov a to je dôvod na veľkú parádu. Dočkal sa oslavy, špeciálneho eventu, veľkého oznámenia, novej hry a aj tejto nenápadnej retro krabičky.

Balenie sa snaží evokovať dávne spomienky, keď ste možno aj vy rozbaľovali svoju vlastnú Mega Drive. Plní nadšenia tak vyberáte z krabice jej obsah, no to nadšenie pomaly vyprcháva. Tento článok bude vo veľkom o porovnaní s NES Mini, keďže týmto systémom Nintendo položilo štandard toho, ako by mali retro konzoly vyzerať. Položilo štandard, ktorý sa v tomto prípade podarilo niekoľkokrát prekonať, no taktiež aj poriadne podliezť, pričom výsledok je nakoniec veľmi rozporuplný, aj keď stále pekný a pre nostalgikov, ktorým sa už doma neváľa pôvodná Mega Drive a chceli by ju, rozhodne zaujímavý.

Po otvorení balenia vás naozaj čaká niekoľkých príjemných aj nepríjemných prekvapení. Konzola vyzerá dobre, je skutočne drobná, v pohode ju hodíte do vrecka na bunde a vyberiete sa s ňou za partiou. Nesnaží sa úplne emulovať vzhľad ani jednej z dvoch generácií pôvodnej Mega Drive, ale niektoré jasné dizajnové prvky tu nájdete. V zásade ale vôbec nevyzerá zle. V balení tiež nájdete aj dva bezdrôtové ovládače, ktoré už svojich predchodcov pripomínajú oveľa viac. Kopírujú Six Button Control Pad, ktorý sa na trh medzinárodne dostal v roku 1993, no nájdete tu zopár rozdielnych detailov.

Ďalej v balení nájdete napájací kábel (NES Mini malo len USB kábel), lokalizovaný návod a AV kábel. Dobre čítate, malá Mega Drive nepodporuje HDMI a ani inú modernejšiu možnosť zobrazenia. Musíte sa tak spoľahnúť na to, že na TV máte AV vstup. A tiež musíte počítať s tým, že kvalita obrazu bude v porovnaní s NES alebo emulátormi na tom slabšie. A hlavne konzola obsahuje 80 hier. Na to si však musíte dať pozor. Jednak obchody u nás pravdepodobne prebrali popis od zahraničných dodávateľov, no ten celkom nesúhlasí s tým, čo dostanete. V popise obchodu tak môžete nájsť hry ako Street of Rage, Virtua Fighter a iné, ktoré v skutočnosti nedostanete.

A tiež by ste mali vedieť, že z tých 80 hier je veľká časť homebrew, len 39 je ich z Mega Drive. Aj napriek tomu ale neprídete o skutočne veľké veci. Je tu hneď niekoľko Sonic hier a prvé tri časti Mortal Kombat série, Altered Beast, Chakan alebo Golden Axe hry, či dokonca Shinobi. Mnohé z nich aj po rokoch dokazujú, aké boli nadčasové a tiež náročné. No mini Mega Drive boduje hlavne tým, že do nej dokážete zapojiť obrovskú väčšinu pôvodných cartridgov z PAL a NTSC regiónov, keďže je s nimi veľmi dobre kompatibilná. Nejaké výnimky sa nájdu, ale veľa ich nebude. A ak vám nevyhovujú ovládače, môžete zapojiť tie pôvodné, s  ktorými je konzola tiež kompatibilná.

V prípade NES Mini som sypal slová chvály na kvalitu vyhotovenia, ktorá je jednoducho výborná a stará sa o veľkú časť dobrého dojmu z konzoly. Tu to je, bohužiaľ, presne naopak. Za konzolou stoji spoločnosť AtGames, nevyrába ju priamo Sega, tým pádom ani nemá v rukách finálnu kvalitu. AtGames ju len zhotovuje na základe licencie, ktorú od Segy získala už dávnejšie. A keď si vezmeme do úvahy, že je to spoločnosť, ktorá kedysi vyrábala fake verzie bez licencie, asi viete, že sa kvalitatívne ďaleko neposunula.

Sú to všetko lacné plasty, nepôsobí to už na pohľad tak dobre a niektoré veci nesedia úplne presne. Napríklad taká drobnosť - máte konzolu v bare s kamarátmi na stole, niekto o stôl zavadí, ten sa rozkníše a vy vidíte, ako sa jedno z dvoch tlačidiel na konzole trasie, lebo jednoducho nie je dobre upevnené. Môže to síce byť záležitosť môjho kusu, no to by pre vás nemali byť slová útechy. Ovládače sú na tom lepšie, aj keď ani z nich nesrší dojem, že by k nim v továrni pri výrobe pristupovali s láskou. V tejto oblasti tak musím naozaj vyjadriť sklamanie.

Na konzole okrem výstupov, slotu na cartridge a vstupov na ovládače nájdete IR prijímač a dvojicu tlačidiel – pre návrat do menu a pre zapnutie/vypnutie. Okrem bežných tlačidiel na gamepadoch nájdete tiež strednú dvojicu, kde prvé tlačidlo slúži ako štart a druhé tiež pre návrat do menu. Nemusíte tak mať konzolu pri sebe, ako je to v prípade NES Mini. A je tu aj malý prepínač, ktorým si určíte, či má gamepad v rukách hráč 1 alebo 2. Nepraktický je prístup k baterkám, keďže na odstránenie krytu potrebujete drobný krížový skrutkovač. Ako asi tušíte, ovládače sú síce bezdrôtové, ale pracujú na základe IR prenosu, čo trošku obmedzuje, no nie je to také strašné. Stačí, aby ste aspoň ako-tak mierili smerom ku konzole a nemali zakrytý výhľad - ako s diaľkovým ovládaním k TV.

O elegancii sa nedá hovoriť ani v oblasti systému. Kým ten v prípade NES Mini ponúkal vyhladené používateľské rozhranie, rôzne možnosti triedenia hier a tiež možnosti, ktoré pôvodná konzola nemala (napríklad vytváranie niekoľkých bodov uloženia, či rôzne formy zobrazenia), tu nič také nenájdete. Len strohý zoznam hier na niekoľkých stranách v nie práve najvábnejšom vyhotovení, v ktorom sa preklikáte na hru, ktorú chcete spustiť. Nepoteší fakt, že hry neumožňujú ukladanie, takže ak nechcete napríklad Phantasy Star prebehnúť speedrunom či mať kvôli hre konzolu pustenú nonstop, asi ju prejdete len ťažko.

Už vyššie som spomenul, že emulácia hier v tomto prípade nemusí byť vždy 100%. A neplatí to len v prípade hier, ktoré by ste chceli hrať z cartridgov. Bohužiaľ sa to týka aj niektorých titulov, ktoré nájdete už priamo v konzole. Nie sú to veľké chyby, ale tu a tam môžete vidieť nejaké obrazové či zvukové glitche, či hra nemá takú rýchlosť, akú si pôvodne pamätáte. Nie je toho veľa a možno si to ani nevšimnete, no už len samotný fakt, že tu takéto nedostatky sú, nie je ideálny. Na druhej strane podobne sú na tom aj iné, neoficiálne konzoly alebo emulátory.

Viem si predstaviť, že ak niekto vyrastal na Sega Mega Drive a rád na túto dobu spomína, podobná konzola by ho mohla veľmi potešiť. Výber hier síce mohol byť lepší, no je tu niekoľko veľmi silných titulov, ktoré určite majú čo ponúknuť aj teraz. Poteší prítomnosť dvoch ovládačov v balení a tiež možnosť používať pôvodné cartridge, navyše aj z NTSC regiónu. Lenže Nintendo nám pred mesiacom ukázalo, ako to vyzerá, keď sa retro robí srdcom. A, bohužiaľ, Sega v tomto ohľade prináša len pomerne obyčajný kus plastu schopný prehrávať staré hry bez pridanej hodnoty. Na tých niekoľko večerov vo dvojici ale stále poslúži dobre.