Je dosť pravdepodobné, že toto bude najdôležitejšia konzola Nintenda. Ani nie tak kvôli tomu, že by mali problémy. Ale po neúspechu Wii U a aktuálnemu trendu honby za čo najvyšším výkonom za čo najmenej peňazí musia ľudia v Nintende dokázať, že sú stále na trhu relevantní so svojím odlišným prístupom. Navyše sa pokúšajú skĺbiť tradičné konzolové hranie z gauča s hraním na cestách, avšak oproti mobilom chcú ponúknuť viac tradičné hry, na ktoré sme zvyknutí práve z veľkých TV konzol. Ako už dlho vieme, Nintendo nedokáže bojovať výkonom, aj keď ten je na pomery mobilného zariadenia veľmi slušný, tak to opäť skúša originalitou.

O Nintendo Switch sa toho popísalo veľa. Možno k tejto platforme už aj sami pristupujete s nadšením či predsudkami, pravda je však taká, že keď do rúk zoberiete krabicu s konzolou, ktorá je možno až nečakane malá a ľahká, tak neviete, čo je pred vami. Opatrne sa teda pustíte do rozbaľovania a zistíte, že s konzolou dostanete pomerne sparťanskú výbavu. V balení je síce všetko, čo k hraniu potrebujete, no nič viac. Dokonca ani tie manuály už nie sú, čo bývali. Nintendo bolo známe tým, že ku každej konzole pridalo doslova knihu, na ktorú padla polovica dažďového pralesa. Tu len nájdete len stručnú príručku. Taktiež tu nie je ani žiadny kód na body do My Nintendo programu, čo je divné, nakoľko napríklad Mini NES vám dalo peknú nádielku platinových bodov.

Nájdete tu ale tablet, ktorý je hlavným prvkom celej konzoly. V ňom je jej srdce a odtiaľ pochádza aj celý výkon. V balení taktiež nájdete dokovaciu stanicu, ktorá slúži len na pripojenie k TV cez HDMI, no taktiež k nej prostredníctvom USB budete môcť pripájať periférie. Nechýba ani dvojica Joy-Con ovládačov, ktoré sa pripoja po bokoch tabletu, či ich môžete používať samostatne, prípadne ich pripojíte ku Gripu a vznikne tak relatívne netradičný gamepad. K Joy-Con ovládačom tu nájdete aj pár wrist-strapov, ktoré slúžia na uchytenie na zápästí (keďže Joy-Con slúžia aj ako pohybové ovládače). Z kabeláže je v balení napájanie dokovacej stanice a tiež HDMI kábel na jej pripojenie k vašej TV obrazovke.

Nie je toho málo, no taktiež by ste možno chceli trošku viac. Napríklad Grip dodávaný v balení nedokáže nabíjať Joy-Cony a slúži len na vytvorenie gamepadu. Taký, ktorý dokáže aj nabíjať, musíte dokúpiť (od Nintenda alebo tretej strany). Samotný tablet nabíjate buď v dokovacej stanici, alebo prostredníctvom USB-C kábla. Čo sa týka wrist-strapov, pre každý Joy-Con je určený jeden a nie je možné ich prehodiť. Aj vďaka tomu, že nezapadnú a jasne viete, že používate zlý. Ovládače sa vďaka ním držia pohodlnejšie a na zadnú stranu pridávajú L a R tlačidlá. A rovnako ako všetko na Switchi aj tieto jednoducho pripojíte tak, že ich zasuniete do koľajničiek.

Switch má vlastne trojicu rôznych tvárí, ktoré vidíte už pri vybalení z krabice a tomu je prispôsobené všetko na konzole. Dokážete ju využívať ako handheld, vtedy jednoducho k tabletu pripojíte Joy-Con ovládače. Môžete ju využívať ako tablet, vtedy zo zadnej strany tabletu vysuniete stojan a postavíte tablet na ňom, pričom ovládače máte v rukách. No a potom môžete konzolu zasunúť do doku. Tam nie sú žiadne koľajničky, aj tak vás ale tablet pekne navedie, aby ste ho pripojili presne. Nie je tam však zakotvený pevne, no pohodlne sa vyberá. Výhodou je, že prechod je okamžitý. Keď tablet vyberáte z doku, snáď ani nie do sekundy už máte obraz z TV na displeji.

Dokovacia stanica je z väčšej časti len plastová krabička. V jej vnútri nájdete USB-C port na napájanie, HDMI port a USB 3.0 post. Ďalšie dva USB 2.0 porty sú z vonkajšej strany vľavo. Šírka stanice je necelých 17 cm, hrúbka 5 cm a výška zhruba 10. Jednoducho sa prenáša aj vďaka nízkej hmotnosti. Tablet má rozmery 23.9 cm × 10.2 cm × 1.4 cm už aj s pripojenými Joy-Con ovládačmi po stranách, pričom takto váži bezmála 300 gramov, takže je na tom ako malé tradičné tablety. S pripojenými ovládačmi je dokonca veľmi pohodlný a Nintendo dobre zvládlo ergonómiu, aj keď nejaké výhrady voči ovládacím prvkom mám, no k tomu neskôr.

Hlavným prvkom tabletu je 6,2 palcový displej s rozlíšením 1280 × 720 a 237ppi. Rozlíšenie už dnes nie je žiadny zázrak, no inak treba povedať, že je displej naozaj parádny a hrá sa na ňom veľmi dobre, farby sú skvelé. Menším problémom môže byť hranie na slnečnom svetle. Dnes bol krásny deň a displej je lesklý, takže sa v ňom svetlo odráža. Displej navyše podporuje multitouch na 10 bodoch naraz. Dotykové ovládanie zatiaľ využijete len v jednej hre ušitej na mieru (Voez), ale s tabletom/handheldom v rukách je ovládanie systému najpohodlnejšie práve takto a poteší skvelá responzívnosť. Pri hraní na TV konzola vysiela 1080p signál.

Pod displejom nájdete dvojicu reproduktorov, ktoré na pomery tabletu podávajú slušné výkony. Zo spodnej strany nájdete USB-C port na nabíjanie, po stranách sú už toľko spomínané koľajničky. Na zadnej strane je umiestnený spomínaný stojan a pod nim je skrytý slot pre pamäťové karty micro SD, pričom konzola ich podporuje až do kapacity 2TB. Pripojenie karty je takmer okamžité. Pamäťovku budete potrebovať najmä vtedy, ak plánujete veľa digitálnych hier. My sme mali v konzole naraz Shovel Knight: Spectre of Torment, Zeldu, 1-2 Switch, Snipperclips, FAST RMX, I am Setsuna a Super Bomberman R a aj tak nám zostalo ešte 5,5 GB voľného miesta z 32 GB kapacity. Na hornej hrane nájdete tlačidlo na vypnutie/zapnutie, ovládanie hlasitosti, v strede je mriežka aktívneho chladenia, port na 3,5 mm jack a na pravej strane tejto hrany je slot pre Switch cartridge.

Už trošku zaujímavejšie pôsobia ovládacie prvky na Joy-Con ovládačoch, kde nájdete aj nejaké novinky. Nájdete tu asymetrické analógy, ktoré tiež fungujú ako tlačidlá. D-Pad na ľavom ovládači je rozdelený, nie celý. Osobne preferujem celý, ale to je len otázka zvyku. Pod ním je tlačidlo na obrázky (a neskôr cez update aj videá). Hore je tlačidlo „-", ktoré slúži ako obligátny „Select“. Pravý ovládač obsahuje analóg, ABXY tlačidlá, „Home" tlačidlo na návrat do menu a vyvolanie rýchleho menu. Hore je „+" tlačidlo fungujúce ako Štart a dole IR senzor, ktorý využijú niektoré hry. Tento ovládač má tiež zabudovanú NFC čítačku a podporuje tak amiibo. Na zadnej strane oboch ovládačov nájdete zadné tlačidlá. ZR a ZL sú veľké, dobre padnú na ukazovák aj prostredník, no R a L sú pomerne úzke a chvíľku si budete musieť zvykať na to, aby ste ich dobre stlačili, či nestlačili naraz s ZR/ZL.

Celkovo je ale užívateľská prívetivosť na výbornej úrovni, taktiež pohodlie pri hraní v handheldovom režime. Trošku horšie je to so samotnými Joy-Conmi. Naozaj sa hodí zastrčiť ich do Gripu. Ak hra vyžaduje len jeden (napríklad 1-2 Switch či iná multiplayerovka), je cítiť, že je to len polovica ovládača. Je to trošku malé, zvlášť pre väčšie ruky. S Joy-Conmi sa navyše prejavil ešte jeden problém, a to je pokles kvality pripojenia, keď hráte na TV. Na niekoľko metrov fungujú oba dobre bez prekážky. Horšie je, ak je medzi vami a konzolou prekážka, vtedy signál môže vypadávať a čím ste ďalej, tým viac. Ľavý ovládač pritom tieto problémy trápia o niečo viac a s prekážkou sa pripojenie stráca už pri nejakých 4 metroch.

To najzaujímavejšie však skrývajú Joy-Con ovládače vo svojom vnútri, aj keď je to tak trošku chyták, lebo využiť takúto funkciu zmysluplne môže byť náročné. Hovoria tomu HD rumble a je to vlastne spätná väzba. Nie však taká, akú poznáte z iných ovládačov. Tu sú vibrácie presnejšie, až neuveriteľne detailné a v celom ovládači. Sú na tom založené minihry v 1-2 Switch a môžete napríklad veľmi presne cítiť počet guľôčok v krabičke, ktoré predstavuje Joy-Con. Je to naozaj zaujímavá funkcia a príjemne vás zaskočí, no uvidíme, ako sa s ňou popasujú ďalšie štúdiá v iných hrách.

Switch potrebuje Day 1 update. S konzolou sa dá hrať aj bez neho, no sprístupní vám niektoré základné funkcie a najmä pripojenie online. Aj s mojim pomalým DSL internetom bol update stiahnutý a aplikovaný za nejaké 3 minúty, čo sa nedá porovnať s tým pôrodom pri vydaní Wii U. Na launch to bolo až prekvapivo hladké. Systém samotný vás potom prevedie základným nastavením, predstaví vám ovládače a niektoré základné funkcie. Do základného menu sa dostávate ale veľmi rýchlo. Je prekvapivo čisté a minimalistické, no na druhej strane prehľadné a jednoducho sa v ňom orientujete.

V strede sú dva riadky. Vrchný s veľkými ikonami predstavuje hry a aplikácie. Bohužiaľ, zatiaľ nie je možnosť vytvárať priečinky. Spodný má novinky, eShop, nastavenia všetkého možného, album obrázkov a vypnutie. V ľavom dolnom rohu vidíte aktuálny režim konzoly, v ľavom hornom zas profil. V pravom hornom rohu je čas, pripojenie a batéria. Ku konzole môžete pripojíť svoj stávajúci Nintendo účet, ktorý vám tiež prenesie prípadný kredit. Ten si tu prepojíte s profilom a potom môžete pristupovať k eShopu a podobne.

Nintendo zaujímavo pristupuje k profilom. V menu je síce jeden prihlásený, ale profil si tiež vyberáte pri každom spustení aplikácie. Môžete tu tak mať niekoľko profilov, na niektoré nastavenú veľmi inteligentnú rodičovskú ochranu, ak patrí vášmu dieťaťu. Môžete mu nastaviť obmedzenia na hry či časový limit a sledovať dodržiavanie v mobilnej aplikácii. Dôležité ale je, že Switch je už region-free konzola a takto si dokážete jednoducho vytvoriť alternatívne profily z iných regiónov a dostať sa napríklad pohodlne k obsahu japonského eShopu. Len si pri jeho spustení jednoducho zvolíte svoj japonský účet.

Systém je rýchly a plynulý, no máme ho len deň. Čas ukáže, či ho viac hier a aplikácií spomalí. Zvlášť tie aplikácie, keďže zatiaľ tu nie sú žiadne. Dokonca ani prehliadač, čo rozhodne zamrzí. Chýbajú tu ale drobnosti, napríklad aktuálna rýchlosť sťahovania hier, už spomínané priečinky, viaceré témy a pozadia a podobne. A čo je asi najhoršie, vrátili sa Friend kódy, čo je vec, o ktorej som dúfal, že ju už nikdy neuvidím. Je tu niekoľko možností, ako si pridať priateľov. Môžete si ich pridať z lokálnych účtov, spomedzi posledných hráčov, na ktorých ste narazili online a hlavne podľa unikátnych 16-miestnych kódov. Ak si teda chcete niekoho pridať, musíte mu dať váš kód a on vám svoj. Nintendo už prisľúbilo, že pridá aj normálne možnosti a snáď čo najskôr. Osobne mi tu ale chýba aj Miiverse, kde mala každá hra svoju komunitu.