Brenda Romero je jedna z najvplyvnejších herných vývojárok na svete a v hernom priemysle sa pohybuje už od roku 1981. Táto herná veteránka má na konte desiatky titulov a pracovala na hrách ako Jagged Alliance, Playboy: The Mansion či Wizardry. Počas konferencie Game Acess nám prezradila, aký je recept na udržanie sa v hernom priemysle, prečo sa rozhodla založiť múzeum FPS hier aj aké je to pracovať so svojim nemenej známym manželom.

Boli ste označená za dodnes najdlhšie pracujúcu ženu v hernom priemysle. Aké sú podľa vás kľúčové faktory, ktoré vám pomohli dostať sa do herného priemyslu a zároveň sa v ňom tak dlho udržať?

Myslím, že kľúčovým faktorom, že som najdlhšie pracujúca žena v hernom priemysle, je, že som ešte neumrela, pretože hry milujem a neviem si predstaviť, že by som ich nerobila. A nezáleží na tom, kto ste, ale práca v hernom priemysle môže byť občas náročná a vývoj hier môže byť veľmi náročný. No vždy si pripomeniem to mladé dievča, ktoré bolo nadšené, že tu môže byť a neviem si predstaviť, ako by sa cítilo, keby som si povedala: „Ah, ja to už robiť nebudem.“ Pýtala by sa prečo. Hry sú celý môj život, som vydatá za niekoho, pre koho sú hry celý život, takže je to pre mňa jednoduché.

A čo sa týka prieniku do tohto priemyslu, treba len začať robiť hry. Nemusia byť ani dobré, ani nemusia byť na počítačoch, len ich robte. Tvorte stolové hry, čokoľvek, len treba začať.

Aké boli najdôležitejšie momenty vo vašom živote, ktoré vám pomohli sa dostať do herného priemyslu?

Jedným z nich bolo šťastie, že som sa objavila na správnom mieste v správnom čase, keď sa naskytla príležitosť. Ďalej to, že som hrala Dungeons & Dragons bolo pre mňa veľké plus, keď sa ma (tvorcovia Wizardry pozn. red.) pýtali, či som to niekedy hrala a ja som povedala, že áno a ich hra tomu bola veľmi podobná. A potom som tiež mala mamu, ktorá vo mňa verila a myslela si, že som v popredí technológie. Vždy mi hovorila: „Neprestaň hrať hry, si v popredí technológie.“

Ako vám podľa vás pomohlo Dungeons & Dragons v tvorení hier?

Ak by ste z hry odobrali všetok kód a nejakým spôsobom z nej striasli všetok vizuál, ostal by vám čistý systémový dizajn. A ten môžete vidieť vo všetkých Dungeons & Dragons knihách. Takže ak chcete vedieť, ako dizajnovať hru, všetko bez tajomstiev nájdete v Dungeons & Dragons.

Ako jedna z najvplyvnejších žien v hernom priemysle, aký je váš pohľad na súčasné prostredie pre herné vývojárky v tomto priemysle v porovnaní so situáciou spred 30 rokov, kedy ste vy začínali v tomto biznise.

Možno to bude znieť zvláštne, ale myslím si, že je to omnoho lepšie. Čo neznamená, že by sa nediali svinstvá v hernom priemysle aj mimo neho. Všade môžu byť blbci. Ale ja som naozaj nadšená z toho, že v tomto priemysle je viac žien, že nie sme obmedzení na malý súbor hier zameraných na prevažne tú istú skupinu ľudí. Takže začíname vidieť hry, ktoré sú podľa mňa z hľadiska narácie zaujímavejšie pre ženy. To neznamená, že by boli len pre ženy, ale začíname vidieť širšiu škálu tém, ktoré oslovujú širšiu skupinu hráčov. A to sa mi naozaj páči. V tomto priemysle pracuje toľko veľa žien a oveľa viac žien sa zaujíma o hry, takže sa už necítim ako jediná žena v miestnosti.

Máte nejakú radu pre ženy, ktoré by sa chceli dostať do herného odvetvia?

Začnite robiť hry – je to rovnaká rada pre všetkých – jednoducho začnite robiť hry a ak je to pre vás užitočné, nájdite si mentora, nájdite si iné ženy v oblasti a poproste ich o pomoc. V hernom biznise je mnoho skupín pre ženy a sú neuveriteľne nápomocné. A taktiež nedávno vyšlo niekoľko kníh, napríklad Women in Game Development: Breaking the Glass Level-Cap od Jennifer Hepler – sú to rôzne rozhovory so ženami v hernom priemysle. Je to naozaj dobrá kniha, sama som pre ňu napísala jednu kapitolu a sú tam taktiež ďalšie dobré kapitoly.

Medzi vaše najvýraznejšie práce patria hry zo série Jagged Alliance či Wizardry, ktoré boli v minulosti veľmi úspešné. Viete si predstaviť, že by takéto hry vyšli dnes?

Áno, samozrejme. Musím ale dodať, že si tieto hry nemôžem privlastniť, bola som len súčasťou tímu, ktorý ich vytvoril. Myslím si, že sú tu super AAA hry, ako napríklad tie, o ktorých hovoril Emil (Pagliarulo, design director v Bethesda Game Studios pozn. red.), ako Fallout 4 a Skyrim. Ale tiež sú tu úžasné, hlboké grand stratégie, ktoré vydáva Paradox a môžete sa v nich utopiť na hodiny. A taktiež je tu jedna z najkrajších hier, aké som tento rok hrala, ktorou je Florence pre iPhone – krátka a veľmi krásna. Takže si myslím, že vzniká široký výber hier, aj tie hardcore RPG ako Wizardry – tie sa začínajú v menšom množstve objavovať na Steame, ale je ich náročné vytvoriť, keďže je tam každý systém, v jednej hre je všetko. To sú hry, ktoré ľudia robia z lásky, nie pre peniaze alebo slávu, to je isté.

Takže aj vy robíte hry z lásky?

To je jediný dôvod, prečo hry robím. Zoberte si napríklad Johna (Romera pozn. red.) – ako programátor by mohol byť oveľa lepšie zaplatený, ak by pracoval na bankovom softvéri – mal by prácu od deviatej do piatej a rozhodne by zarábal lepšie ako v hrách. Taktiež by bol ale unudený a smutný. Mohla by som robiť množstvo iných vecí namiesto toho, aby som svoj čas venovala tvorbe FPS múzea. Naozaj by som mohla robiť hromadu iných vecí, pretože v tvorbe múzea nie sú žiadne peniaze, ale práve láska je jediný dôvod, prečo to robiť. Myslím si, že ak hry nerobíte z lásky, je to poznať. Musíte mať pre to vášeň.

Kde čerpáte inšpiráciu na tvorbu nových hier?

Ani neviem, len tu je. Vždy tu bola. Hry robím od piatich rokov, keď to boli malé časti stolných hier, takže neviem, odkiaľ sa berie. Asi som sa tak narodila.

Môžete hovoriť o svojich pripravovaných hrách?

(Zasmiala sa a pokrútila hlavou) Vždy je to tak, nie? „Na čom pracujete...?“ Nemôžem, bohužiaľ, kiež by som mohla.

Ktoré z posledných hier vás zaujali?

Už som spomínala Florence, tú mám naozaj rada. Taktiež A Way Out. Hrala som dve hry, ktoré boli o sýrskych utečencoch a boli naozaj silné, napríklad Liyla and the Shadows of War, čo je iPhone hra – je veľmi dojemná. Milujem Edith Finch, Night in the Woods. Taktiež mám rada Far from Noise. Mám šnúru príbehových hier. Mohla by som spomenúť aj Subsurface Circular a na PC mám tiež Quarantine Circular, čo je nová hra od Bithell Games a odohráva sa na lodi a plánujem si ju zahrať práve na lodi, pretože som predtým náhodou hrala Subsurface Circular vo vlaku a to je hra odohrávajúca sa vo vlaku. Prvý raz to bola náhoda, pri tej druhej to už plánujem.

S Johnom ste obaja skvelí dizajnéri a vývojári, takže ako vyzerá vaša spolupráca na hrách. Zhodnete sa vždy na všetkom?

Nie. Teda...väčšinou sa zhodneme, ale ak sa nezhodneme, je to pre nás veľmi fascinujúce, pretože sa navzájom rešpektujeme a dokonca sme nadšení, keď sa v takej situácii ocitneme. Neviem, či je to záležitosť rozdielneho pohlavia, kedy ja rozmýšľam iným spôsobom ako on, no už sa nám to skutočne stalo. Takto do Ravenwood Fair pribudol jeden celý herný mechanizmus ako výsledok jednej z týchto nezhôd. Taktiež sme zažili ďalšie situácie, kedy sme si veci vydiskutovali. Zábavné je, že odkedy sme spolu, nikdy sme nemali hádku, ale hádali sme sa o hernom dizajne a tým to končilo. A aj tie veľké hádky o hernom dizajne boli len dve a boli zábavné. Neboli sme na seba nahnevaní, bol to skôr taký „deathmatch“. Takže to sa stalo len dvakrát. Taktiež ale závisí na tom, koho je to hra. Pretože ak chce rozkazovať v mojej hre a tváriť sa, že je jeho, tak to nebudem brať do úvahy. Taktiež ale, ak niečo tvorí on, sám si je pánom. Vytvoril množstvo hier a je majstrom špecifického žánru a ja mu nebudem hovoriť, čo má robiť. Čo o čom viem? Nikdy som nevydala strieľačku. Poviem mu svoj názor, no ak sa mu nepáči, ihneď ustúpim.

Takže vás nezaujímajú strieľačky?

Možno ma niekedy v minulosti zaujímali, ale teraz je oblasť mojej fascinácie v špecifickom type hier, dvoch typoch vlastne a k tomu v mojich analógových hrách. Myslím si, že je dôležité, že by som nespravila strieľačku s Johnom, ale podporovala by som ho. Nie preto, že by bol zlý dizajnér, ale radšej ho budem sledovať z perspektívy hernej histórie. Chcem vidieť ten proces, vidieť rozhodnutia, ktoré robí a podobné veci. Nešla by som ale jeho cestou.

Čo sa týka spomínaného FPS múzea, mohli by ste nám o ňom povedať niečo viac?

Samozrejme, toto je stále nová vec, je to niečo, s čím iba začíname. Veľa krát sa nám stalo, že sme zapožičali rôzne veci na dlhšiu dobu múzeám. A niekedy to dali na Twitter a Facebook a ľudia sa k tomu vyjadrovali, že to patrí do múzea. Tiež sme navštívili múzeum počítačov v Cambridge a bol to len jeden chlapík, ktorý mal obrovskú zbierku počítačov a povedal si, že založí múzeum. A po tejto skúsenosti som si povedala, že by sme to mali urobiť aj my. Začalo to len konverzáciou medzi mnou a Johnom a mali sme voľné podlažie v budove, v ktorej máme kanceláriu. Nie je to veľké podlažie, ale povedala som si, že poďme do toho. Trochu sme sa o tom rozprávali a toto je druhá konferencia, kde John predáva podpísané výtlačky svojej knihy (na zbierku pre založenie múzea, pozn. red). A ľudia sa nás pýtajú: “Kde to je, kedy môžem prísť?” Takže ľudia už po tom túžia. A John nikdy nič nevyhadzuje a má takmer všetko, čo si viete predstaviť, takže to zaradíme do múzea o histórii FPS. Zatiaľ nevieme, kedy ho otvoríme, ale hádam, že tak o rok, pretože nikto na tom nepracuje na plný úväzok, iba my dvaja. Robíme to len my pomedzi vývoj hier, ale dáme to dohromady.

Taktiež ste napísali niekoľko kníh. Plánujete napísať nejakú ďalšiu v blízkej dobe?

Práve píšem jednu na tému herného balansu a a po nej bude nasledovať ďalšia.

Žiadne konkrétne informácie?

O tej druhej zatiaľ nie, ale prezradím vám to mimo záznam.

Ďakujem za rozhovor.