Minulý rok AMD doslova vstalo z hrobu a všetkým vyrazilo dych novými procesormi Ryzen. Tie ponúkali dosiaľ nevídaný výkon vďaka vyššiemu počtu jadier, čo sme doteraz mali len na HEDT platforme Intel. AMD vytasilo 8-jadro v mainstreame, čím donútilo Intel konať. Ten reagoval vydaním 6-jadrového i7-8700K. Podobná rozprávka sa konala aj v HEDT platforme, kde Intel znenazdajky predstavil nové procesory Core i9 s až 18 jadrami ako priamu konkurenciu pre AMD Threadripper. To je však obsah pre iný článok, v tomto sa budeme venovať mainstremu, ktorý zaujíma najviac ľudí.

Druhá generácia Ryzen procesorov priamo nadväzuje na tú prvú. Zmeny medzi generáciami sú však skôr evolučné - nový výrobný proces, vyššie takty a vylepšené XFR. V tejto recenzií si porovnáme zástupcov prvej a druhej generácie Ryzen procesorov a nevyhneme sa ani priamemu porovnaniu s konkurenciou od Intelu v podaní Core i7-8700K.

Pri testovaní sme použili nasledujúcu zostavu:

Menila sa iba základná doska a procesory, cieľom bolo mať čo najmenej premenných. Pozrime sa na porovnanie procesorov:

Ryzen 2. generácie sú vyrobené 12 nm Zen+ technológiou, vďaka čomu majú oproti predchodcom o 3 % vyššie IPC a zlepšenú latenciu od 11 % - 34 % v závislosti od typu pamäte. Najdôležitejšou zmenou je však navýšenie taktov o približne 250 MHz a zníženie VCore o 50 mV pri všetkých taktoch. Výrobca tak hovorí o 11 % nižšej spotrebe pri rovnakých taktoch alebo o 16 % vyššom výkone pri rovnakej spotrebe.

Precision Boost 2 dokáže dynamicky zvyšovať frekvenciu jednotlivých jadier podľa aktuálnej záťaže, teploty, prúdu a VCore. 2700X tak môže mať v špecifických prípadoch až o 500 MHz vyšší takt než 1800X. Na rozdiel od prvej generácie Precision Boost, tá druhá už funguje na všetkých jadrách, nie len na dvoch. Vylepšením prešlo aj XFR, teda Extended Frequency Range. Druhá verzia podobne ako Precision Boost 2 funguje už na všetkých jadrách. Úlohou XFR2 je detegovať vhodné teplotné podmienky a využiť ich na vyšší výkon. V preklade to znamená, že ak investujete do lepšieho chladenia, procesor dokáže využiť nižšie teploty a sám sa dokáže pretaktovať nad bežnú špecifikáciu.

Dôležité je tiež spomenúť, že AMD aj pri druhej generácii Ryzen procesorov používa indium medzi die a IHS. Ako bude neskôr možné vidieť na grafoch, teploty procesora sú preto výrazne lepšie než pri Inteli, ktorý používa sivú pastu. 2700X ako jediný z novej produktovej línie používa tCTL offset a to +10°C. V grafoch je táto hodnota zarátaná.

Poslednou informáciou než sa pustíme do grafov je pretaktovanie. Všetky procesory Ryzen majú odomknutý násobič a umožňujú tak používateľom zvýšiť si takty podľa potreby. Nemusíte si kvôli tomu kupovať drahšie „K” verzie ako pri Inteli. Situácia pri základných doskách je tiež podobná, nemusíte mať X370/X470 dosku, aby ste mohli taktovať. Stačiť vám budú aj lacnejšie B350/B450. Iba najlacnejšie A320 nepodporujú pretaktovanie.  Na Intel platforme ste obmedzení na Z370 dosky, za ktoré si, samozrejme, priplatíte.

Po krátkom predstavení procesorov, testovacej zostavy aj novinkách, ktoré 2. generácia Ryzen procesorov prináša, sa môžeme konečne pustiť do testov. Pri každom grafe nájdete základnú hodnotu a hodnotu po pretaktovaní. Pri základnom nastavení neboli robené žiadne zásahy do procesora a operačná pamäť bola nastavená na 2933 MHz. Pri pretaktovaní boli hodnoty nasledovné:

2700X: 4,3 GHz 3466 MHz
1800X: 4,1 GHz  3466 MHz
1600: 3,95 GHz  3333 MHz
2600X: 4,3 GHz  3333 MHz
8700K: 5,1 GHz  3466 MHz

Voltáž sa na Ryzen procesoroch pohybovala maximálne na úrovni 1,45 V, čo je hodnota, ktorú výrobca neodporúča prekračovať. Na 8700K to bolo 1,37 V.

Začneme syntetickými testami. Na úvod asi najznámejší CPU test Cinebench R15. Tu môžeme vidieť že AMD zaostáva vo výkone jedného jadra - single core. Prvá generácia sa pohybuje na úrovni 150-170 bodov, pričom druhá 170-180. Rozdiel medzi procesorom so základnými taktami a manuálnym pretaktovaním nie je ani 10 bodov, čo je veľkou zásluhou Precision Boost 2 a XFR2. Tieto technológie fungujú veľmi dobre a vidíme výrazný posun oproti prvej generácii Ryzen. Intel v single core teste vďaka vyšším taktom jasne dominuje - vyše 190 bodov v základe a 220 bodov po pretaktovaní.

Multicore test je jasne v prospech 8-jadrových Ryzenov. 2 jadrá a 4 vlákna viac tu vyhrávajú nad vyššími taktami. Zaujímavé je ale porovnanie 2600X a 8700K. 2600X v základe len mierne zaostáva a po OC už prekonáva 8700K v základe. To je veľmi zaujímavé, nakoľko 2600X po OC a 8700K pri Turbo boost všetkých 6 jadier majú frekvenciu 4,3 GHz. Vyzerá to teda tak, že AMD už dobehlo, ak nie prekonalo Intel v clock-to-clock scenári. Samozrejme, 4,3 GHz je strop pre 2600X a 8700K sa dá potiahnuť na 5,0-5,2 GHz podľa kusu. Avšak ani po výraznom pretaktovaní 8700K nestačí na 8-jadrové Ryzeny a len mierne prekonáva 1800X na základných taktoch.

Geekbench 3 a 4 ukazujú veľmi podobné výsledky ako Cinebench. Opäť si treba všimnúť rozdiel medzi základom a OC pri 2. gen Ryzen, je minimálny. Precision Boost 2 a XFR 2 sa AMD naozaj podarili a je to veľký krok v pred oproti prvým verziám. Geekbench 4 zmenil algoritmy a testy, 8700K sa tak dostal po OC na druhú pozíciu.

PCMark 10 je komplexný test, ktorý testuje HW v rôznych scenároch a aplikáciách. Zjavne tu víťazia rýchlejšie takty nad počtom jadier.

3DMark Firestrike je na tom veľmi podobne. 8700K v kombinácii s GTX 1080 Ti predstavujú silné kombo, na ktoré sa žiaľ žiaden Ryzen nechytá. Zaujímavé je, s akým malým rozdielom sa všetky Ryzen procesory pohybujú nehľadiac na počet jadier či takty. Jediný, ktorý zaostáva, je Ryzen 5 1600 s nízkymi základnými taktami.

Prejdime opäť trochu do pracovného prostredia. Šifrovanie a dešifrovanie v Truecrypt jasne ovládli 8-jadrové Ryzeny , ktoré majú výrazný náskok pred 6 jadrovými procesormi. 2700X  má o vyše 30 % vyšší výkon ako 8700K v základe. Po pretaktovaní sa pohybujeme niekde okolo 20 %.

Ray tracing v POV-Ray je opäť pracovným scenárom kde 8-jadrové Ryzeny dominujú. Rozdiel medzi 2700X a 8700K je v základe opäť na úrovni 20 %, čo nie je zanedbateľné. Pri náročnejších scénach sa môžme pohybovať na rozdieloch v niekoľkých hodinách, čo je v pracovnom nasadení kritické.

Veľmi podobný scenár je aj v Blenderi pri BMW teste. Oproti POV-Ray sa nič zásadné nemení. Všímajte si preto rozdiel medzi 2700X v základe a po OC a tiež 1800X. Pri prvej generácii Ryzen malo manuálne pretaktovanie veľký význam. Nárast výkonu bol od 10-20 %, pri druhej je rozdiel oveľa menší.

Konverzia videa v HandBreak je zaujímavá. Zjavne viac vyhovuje Intel procesorom, 8700K sa tu pohybuje na popredných priečkach napriek menšiemu výkonu v iných testoch. Ide teda o špecifický scenár, pri ktorom by malo význam uvažovať radšej nad Intelom než AMD.

Predtým, než sa dostaneme k herným testom, čo určite všetkých zaujíma, sú tu ešte dve dôležité témy - teploty a spotreba. Začneme teplotou. Najchladnejší je 65 W R5 1600, čo sa dalo očakávať. Ostatné 95 a 105 W Ryzeny sa v základe pohybujú okolo 60-65 °C. Opäť pripomínam, že sa chladilo 360 mm AiO chladičom Fractal Design S36. Napriek tomu má 8700K už v základe 73 °C, teda o 10 °C viac ako Ryzeny s rovnakým TDP. Tento rozdiel sa ešte prehĺbil pri pretaktovaní, kde Ryzeny poskočili na približne 80 °C (85 °C v prípade 105 W 2700X). 8700K však už máme na 100 °C, čo je alarmujúce. Čiže rozdiel v teplote je asi 20 °C čo rozhodne nie je málo. Vplýva to na životnosť procesora, ako aj náročnosť chladenia a hlučnosť zostavy. Za všetkým je len a len teplovodivý materiál medzi die a IHS. Stačí ho nahradiť tekutým kovom a o tých 20 °C teplotu znížite. Alebo siahnete po Ryzene kde je indium a nad delidom nemusíte uvažovať. Upozorňujem, že pri delide, samozrejme, strácate záruku, nie je to teda pre každého. Je však smutné, že Intel núti používateľov k tomu, aby niečo také museli robiť. A ak niekto náhodou pochybuje o pravdivosti týchto tvrdení, internet je plný výsledkov pre a po delide a problémy s teplotami uznal aj samotný Intel v oficiálnom prehlásení. Spomínalo sa to aj tu u nás v diskusiách, treba to teda brať ako fakt.

Spotreba systému je pri základných taktoch 8700K ešte v norme. Akonáhle sa však bavíme o pretaktovaní, 8700K opäť nevyzerá dobre a žerie viac než všetky Ryzeny až na 105 W 2700X. Teploty a spotreba sú skrátka pri 8700K problém a nedá sa tvrdiť opak. Ryzeny sú na to podstatne lepšie, najmä čo sa týka teplôt. Spotreba 8 vs 6-jadro bude, samozrejme, vyššia, to sa ale dalo očakávať.

Na záver už sľúbené herné testy. Tie by sa dali vyhodnotiť jednou vetou: Intel je stále najlepší pre hráčov. Poďme však výsledky trochu bližšie analyzovať.

V GTA V prekvapil 2700X ktorý si drží odstup od ostatných Ryzenov, ktoré sa pohybujú niekde na úrovni 110 fps, a blíži sa k 8700K v základe. Rozhodne si treba všimnúť aj minimálne a maximálne fps, ktoré tiež hrajú v jeho prospech. 8700K so 120-122 fps je však stále na prvých priečkach, rozdiel však už nie je taký veľký ako pri porovnaní s 1800X.

Keď sa pozrieme na novší titul, napríklad Far Cry 5, vidíme že 8700K v ňom zvýšil svoj náskok. Ryzeny sú veľmi vyrovnané, opäť však mierne vytŕča 2700X a na opačnom konci 1600. Nie je to však nič nečakané. Assasin’s Creed Origins výrazne viac sedí Intelu než AMD, považujem to však skôr za otázku optimalizácie. 8700K po pretaktovaní má až 20 % náskok čo nie je málo. Približuje sa mu opäť len 2700X s 10 % stratou.

Forza Horizon 3 je náročný titul na porovnávanie, nakoľko nemá vstavaný benchmark. Rozdiely vo fps sú však veľmi vyrovnané. Čo sa dá z výsledkov usúdiť, hra preferuje vysoký počet jadier aj vyššie takty. Rozdiel medzi 8-jadrovými Ryzenmi a 8700K tak je viac-menej zanedbateľný.

Vo Fornite sa situácia nijako nemení a 8700K stále vedie. 2600X a 2700X mu však dýchajú na chrbát a po pretaktovaní sa dotiahli aspoň na 8700K v základe. Opäť tu však platí to isté čo pri Forze, ťažko nasimulovať rovnaký scenár, keď každá hra je iná. Pohybujeme sa však okolo hranice 200 fps, čo je pri epických nastaveniach viac než dosť a pokiaľ nemáte 240 Hz monitor, reálne ani rozdiel medzi 210 a 190 fps neuvidíte.

Záver

Ryzen 2. generácie prináša drobné, ale podstatné vylepšenia oproti prvej generácii. Najväčšiu chválu si zaslúžia Precision Boost 2 a XFR 2, ktoré dokážu vyťažiť z procesora takmer maximum a rozdiel oproti manuálnemu pretaktovaniu je už minimálny. Pre drvivú väčšinu používateľov bude OC úplne zbytočné, najmä keď zoberieme do úvahy, že pri základných taktoch postačí aj chladič v balení. AMD z čipov dostalo maximum a viac-menej tu už nie je priestor na zlepšenie ani keď chladíte vodou. 4,3 GHz je plus-mínus strop pre druhú generáciu Ryzen. Je to menej ako dokáže Intel, čo je vidieť najmä pri výkone v hrách. Stále je to však krok vpred oproti tomu, čo sme tu mali minulý rok.

Ryzen 2. generácie ponúkajú naozaj zaujímavý pomer ceny a výkonu, najmä keď berieme do úvahy chladič v balení, dlhšiu životnosť základných dosiek a pätice aj samotnú cenu procesorov. Zmysel dávajú aj pre ľudí, ktorí na počítači pracujú, nie len hrajú hry. V pracovných podmienkach 2700X poráža 8700K takmer všade. 8700K naďalej ostáva herným kráľom, no jeho náskok sa nebezpečne zmenšuje. Pred výberom platformy by som určite bral do úvahy aj teplotu a spotrebu konkrétneho procesora. 8700K má s teplotami problémy a to isté platí o 7700K aj o HEDT procesoroch. Suma sumárum je Intel drahšie riešenie a rozdiel vo výkone už nemusí zodpovedať cenovému rozdielu. Po dlhých rokoch tak máme konečne ako zákazníci na výber z dvoch schopných riešení, čo nám dáva možnosť výberu. Súboj AMD vs Intel naberá na obrátkach a keď AMD prinesie budúci rok 7nm Ryzeny, bude to rozhodne zaujímavé. Nechajme sa prekvapiť.