V rámci rôznych špeciálnych epizód a vydaní prišiel britský Top Gear s témou hľadania ľudového auta, ktorú pripravil James May. V niekoľkých epizódach pátral v minulosti po autách, ktoré si získali bežných ľudí a boli dostupné širokým masám. Ak by sme niečo podobné robili v oblasti počítačov a vydali by sme sa na cestu za hľadaním akéhosi „ľudového počítača“, v našich končinách by sme hovorili napríklad o Didaktiku, PMD, prípadne Maťovi. Z globálneho hľadiska by sme ale skončili v roku 1982, kedy na svet prišiel Commodore 64, ktorý dnes poznáme ako najpredávanejší model počítača vôbec.

Bol to 8-bitový počítač so 64kB RAM, ktorým Commodore nadviazal na model VIC-20. Nebol najlepší v tej dobe a ani najvýkonnejší, aj tak ale dobyl domácnosti po celom svete (jedine v Británii mal výrazného vyzývateľa v podobe ZX Spectrum) a strednej triede otvoril dvere k novým možnostiam práce aj trávenia voľného času. Bol dostupný v širokej sieti predajní, firma vedela konkurovať aj nízkou cenou, no a na trhu bol v dobe, keď USA zasiahol krach tamojšieho herného priemyslu. Vydanie japonských konzol na západe bolo ešte pár rokov vzdialené, no C64 si veľmi dobre rozumel s hrami a dal sa pripojiť k TV, takže si aj hráči si našli nový stroj. A práve toto je história, za ktorou sa teraz obraciame.

C64 (prípadne aj s prídavkom Maxi) je nový kus retro hardvéru od Retro Games, no nie je to žiadna mini konzola, ako poznáme od Nintenda, Segy či Sony. A nie iba preto, že to nie je konzola a nie je ani veľmi mini. C64 ponúka vernú rekonštrukciu pôvodného Commodore 64 počítača. Rozdiely sú na pohľad len minimálne, zmenené je logo, klávesnica vyzerá trošku inak, no a na bočnej a zadnej strane nájdete moderné porty a nie tie pôvodné. To je z vizuálneho hľadiska asi tak všetko.

C64 vyzerá dobre. A teraz to nemyslím v zmysle pohľadu z roku 1982. Samozrejme, nedáte si ho pod TV v obývačke, ale ak máte niekde doma svoj herný kút, môže sa tam pekne vynímať a to aj napriek rozmerom. Veľmi dobre imituje ten pôvodný a dokonca by som povedal, že možno pôsobí aj trochu zažltnuto. Hneď ale upúta pozornosť a výhodou je, že je fakt ľahký, to sa s pôvodným nedá porovnávať. Váži len máličko cez 1,5kg. Oceňujem aj nožičky na spodnej strane, vďaka ktorým drží pevne a nešmýka sa.

V balení toho nájdete pomerne dosť. Okrem samotného C64 je tu aj joystick, všetka potrebná dokumentácia, HDMI kábel, USB-Micro USB kábel na napájanie (oba s dĺžkou 1,2m) a nabíjačka. Hlavnú tú si firmy odvykli pridávať k podobným produktom. Na samotnom C64 by ste márne hľadali staré D-Sub porty. Vzadu je HDMI port, Micro USB na pripojenie napájania a jeden klasický USB port. Na pravej strane je zas zapnutie/vypnutie a trojica USB portov. Máte tu tak dostatok portov na to, aby ste pripojili viacero ovládačov, prípadne ďalšiu klávesnicu, alebo aj USB s hrami a softvérom.

Pri dotyku sa už rozdiely medzi C64 a pôvodným Commodorom zväčšujú. Materiály sa snažia napodobniť ten pôvodný, ale dojem z nich je iný. Nie však zlý, C64 pôsobí dobre a rozhodne si nebudete pripadať, že by sa čoskoro rozpadol. Rovnako káble pôsobia dobre a nie ako na PS Mini, kde mi už po pár mesiacoch praskol kábel na jednom z ovládačov a to sme na nej hrali veľmi málo. Rovnako je iná aj klávesnica, ktorá tiež síce budí fajn dojem, ale nie je mechanická. Pracuje sa s ňou však fajn. No a potom je tu ešte joystick, ktorý je vynikajúci. Obsahuje mikrospínače, ktoré sú síce hlučnejšie a tuhšie, ale dojem z hrania je veľmi dobrý a presne takto fungovali ovládače kedysi. Dobrá je nielen páka, ale aj samotné Fire tlačidlá. Na spodnej strane má štvoricu kontextových tlačidiel a medzi nimi aj Menu. Pod Fire tlačidlami sú TL a TR tlačidlá. Oceníte kábel s dĺžkou 1,5m a tiež rovnako robustnú konštrukciu, takže sa pri Summer Games a Winter Games nebudete báť rozbitia.

Nastavenie a spustenie C64 je jednoduché a rýchle. Stačí len pripojiť, zapnúť, vybrať si režim zobrazenia a môžete ísť na to. Navyše ponúka prakticky dva režimy používania. Je tu Games Carousel režim, v ktorom máte pred sebou jednoduché menu so zoznamom hier a rýchlym prístupom k nastaveniam, prípadne rôznym spôsobom zoradenia hier. Je to podobné ako v mini konzolách, takže si vyberiete zo zoznamu 64 hier, každá tu má základné informácie a môžete hrať. Škoda, že hry neobsahujú aj digitálne verzie manuálov. Mnohé si bez nich osvojíte len ťažšie, ak ste ich kedysi nehrali.

No a potom je tu klasický režim ako v pôvodnom Commodore 64 či VIC-20. Pred sebou tak máte BASIC a ak si pamätáte túto éru, môžete vyskúšať, čo všetko z neho ešte ovládate. Na rozdiel od C64 Mini ponúka táto verzia funkčnú klávesnicu, takže môžete naozaj fungovať ako na pôvodnom počítači. Môžete si tak písať aj vlastné aplikácie, ak náhodou chcete. Carousel je ale úplne dostačujúci pre všetkých a nejaké to hrabanie v BASICu zostane ako zaujímavosť, ktorú si na pár chvíľ vyskúšate.

Hier je tu dosť, väčšina je z Commodore 64, no nájdete tu aj pár VIC-20 kúskov a dokonca aj relatívne novinky. Commodore scéna je totiž stále živá a v zozname je napríklad Galencia z roku 2017. Veľké hity, ako napríklad Maniac Mansion, Prince of Persia, Turrican, Spy vs Spy a iné tu z licenčných dôvodov nenájdete, ale dvojica Impossible Mission hier, športové kompilácie alebo Boulder Dash určite potešia nejedno nostalgiou nasiaknuté hráčske srdce. Hry si môžete užívať ako sami, tak aj v multiplayeri a celkovo je výber hier slušný. Mohol byť aj lepší (ako samozrejme vždy), ale neurazí. Kompletný zoznam si pozriete napríklad tu.

Na výber máte šesticu režimov zobrazenia aj s pridaným CRT filtrom, aby ste dokonale napodobnili dojem 80. rokov. Výstup je ale v 720p a hry bežia veľmi dobre, keďže C64 funguje na VICE emulátore, čo je asi najlepší Commodore emulátor. Nechýbajú im moderné funkcie, ako napríklad ukladanie pozície prakticky kedykoľvek. No a ak by ste si vedeli nejako legálne zaobstarať iné hry, ktoré by ste tu chceli hrať (ako som písal, Commodore scéna stále žije a fanúšikovia neustále vydávajú svoje vlastné hry), no to ide pomerne jednoducho, stačí vám len jedno USB, kam si ich dáte, a k tomu stručný návod. A to dokonca v oboch režimoch – Carousel aj BASIC.

V porovnaní so starším C64 Mini je tak táto novšia verzia podstatným vylepšením a to ako v oblasti rozhrania, tak aj možností, kedy ponúka napríklad viac USB portov. Ak teda nad niečím podobným uvažujete, možno aj ako o darčeku pre nejakého nostalgika a staršieho hráča, skôr sa oplatí priplatiť za túto verziu. U nás v obchodoch je cena od nejakých 120 eur, čo je síce viac ako konkurenčné systému vezúce sa na vlne nostalgie, ale tu nájdete funkčnú klávesnicu, veľmi dobrý ovládač a 64 hier. Už si každý musí zvážiť, či mu to stojí za tie peniaze.

Celkovo je ale C64 veľmi slušným zariadením, na ktorom sa hrá dobre osamote, ale aj s priateľmi, ktorí si pamätajú éru hrania na raných počítačoch. Dokonca tu nájdete aj niekoľko hier, na ktoré doteraz radi spomínate. Ponúka slušnú klávesnicu, naozaj veľmi dobrý joystick a tiež vyhotovenie, ktoré pôsobí veľmi solídne. Akurát si ale teda neviem dobre predstaviť, či dokáže osloviť aj mladších hráčov, ktorí tieto hry nezažili kedysi.