PLAYSTATION VR 2 |
PLAYSTATION VR 2 |
Virtuálna realita prišla s veľkým trestom pred niekoľkými rokmi, ale ak ste od nej čakali, že sa stane novým mainstreamom, boli ste na omyle. Stále technologicky napreduje, stále prináša nové možnosti, stále tam aj vychádzajú zaujímavé hry, ale napríklad na Steame pri štatistikách vidíme, že sú to len malé percentá hráčov, ktorí vo VR hrávajú. A to bez ohľadu na to, že do tejto oblasti Meta tlačí miliardy a ani ostatní nezaostávajú. Podarí sa teda virtuálnu realitu poriadne nakopnúť Sony s novou generáciou?
Slovo generácia by pritom malo byť akýmsi leitmotívom tejto recenzie, lebo nový PlayStation VR 2 headset skutočne prináša generačný skok v porovnaní so svojím predchodcom a to takmer v každej oblasti. Dorovnáva aktuálnu konkurenciu na trhu, prináša mnoho vylepšení a celkovo pekný balík funkcií a možností, ktoré dostanete z jedného hardvéru. Navyše za nie úplne najnižšiu cenu, aj keď viem, že určite mnohí z vás dúfali v o niečo nižšiu cenovku. 600 eur za headset nie je málo, ale v zásade to zodpovedá tomu, čo od headsetu dostanete. Stále si však myslím, že mohol byť aspoň trochu zadotovaný, čo by zdvihlo dopyt po ňom a VR by sa dostala k širšej mase.
Mám doma krásnu veľkú novinársku krabicu z prvého PSVR headsetu. To nie je chválenie sa, len chcem poukázať na to, ako sa balenie zmenilo. Dvojka totiž prichádza v menšej a elegantnej škatuli, kde je všetko pekne uložené a celé to zaberá oveľa menej miesta. Celé balenie je zjednodušené, čomu pomohli hlavne nové technológie. Nájdete tam tak headset, dvojicu PlayStation VR2 Sense ovládačov, USB kábel (pre párovanie ovládača a nabíjanie), štupľové stereo slúchadlá, 3 veľkosti silikónových nástavcov do uší a obligátnu dokumentáciu. Viac tu nepotrebujete, žiaden medzistupeň, žiadna spleť káblov.
Špecifikácie hovoria samé za seba. S headsetom na hlave sa pozeráte na OLED displeje s rozlíšením 2000 x 2040 pre každé oko, čo je veľmi slušné a bežne pri hraní si tak už nebudete všímať raster. Farby sú podané veľmi dobre, keďže je to OLED, tak hlavne kontrasty a čierna sú veci, ktoré si zamilujete a lepšie sa vďaka tomu ponára do virtuálnych svetov. Veľmi taktiež pomáha HDR podpora, vďaka čomu sú kontrasty naozaj veľmi dobre spracované. Pre pohodlie hráčov je dôležitá aj frekvencia samotného panela a tu headset podporuje až 120Hz, čo je opäť skvelé, takže headset aj takto obmedzuje kinetózu a iné nepríjemné pocity. Okrem toho podporuje aj 90Hz, čo tiež stačí. Jedine zorný uhol je slabší ako na niektorých konkurenčných headsetoch. Síce je 110° relatívne fajn, ale ak prechádzate z Vive Pro alebo Focus, tie majú vyšší, rovnako aj niektoré Pimaxy.
Dizajn je veľmi zaujímavý a pekne ladí s konzolou PS5. Dokonca by som povedal, že headset vyzerá lepšie. Navyše v ňom už na prvý pohľad badať dedičstvo predchodcu. Letmý a neznalý pohľad by dokonca mohol povedať, že sú to rovnaké headsety. Dizajn aj tvar sú podobné, ale zmenená je farebná schéma a detaily. Headset vyzerá podobne a aj rozmery má podobné, ale dominuje biela (a nie čierna) a zmizli z neho svietiace prvky, pochopiteľne. Rovnako aj nové ovládače pekne ladia nielen s headsetom, ale aj s konzolou. Kameru už s novým headsetom nepotrebujete, využíva inside-out tracking.
Obrovským krokom k celkovému komfortu je zjednodušenie kabeláže. Žiaden medzistupeň v podobe Processor Unit. Jednoducho USB-C kábel z headsetu zapojíte priamo do predného portu na konzole. Hotovo. Kábel navyše pôsobí lepšie a pevnejšie ako na prvom headsete, čo je zjavne poučenie z minulosti. Dĺžka 4,5m by navyše mala vystačiť každej obývačke. Ale stále je to kábel. Ak ste si už zvykli na slobodu a pohodlie pri hraní s Questom, bude vám kábel zavadzať. Nehovoriac o tom, že sa doň neraz zamotáte, zakopnete oň a podobne. Kábel je a aj nie je odpojiteľný. Konektor, ktorým sa pripája do headsetu, dobre vidíte. Mne sa ho dokonca podarilo aj odpojiť, keď som pri hraní Horizonu o kábel zakopol. Ale keďže je vedený vnútrom hlavového oblúka, neviete ho vybrať.
Všetky ovládacie prvky headsetu sú teraz na ňom. Teda vpredu nájdete tlačidlo na zapnutie, tlačidlo na zapnutie kamier (aby ste videli okolo seba, ak si to situácia vyžaduje – kamery ale poskytnú len zašumený čiernobiely obraz) a mikrofón. Prakticky ich máte rovno pod očami a sú jednoducho prístupne. Vzadu na hlavovom oblúku je vstup na 3,5mm jack slúchadiel a na druhej strane drobná dierka, aby slúchadlá pevne držali. Možno mi viac vyhovoval vstup na kábli ako na prvom PSVR. Tu síce tiež dáte aj iné slúchadlá ako originálne, ale je vidno, že je takéto pripojenie šité na mieru práve originálnym slúchadlám.
Samotný headset má na vrchnej strane ešte vpravo tlačidlo, ktorým ho vysuniete, keď si ho chcete dať dole. Vľavo je zas koliesko na nastavenie rozteče očí. Nastavenie je tak jednoduché, akurát by som privítal možnosť koliesko nejako zaaretovať. Ak si headset chytáte, často ním neplánovane pohnete a môže vám to rozhodiť ostrosť obrazu. Vzadu je zase mechanizmus na doťahovanie hlavového oblúka. Tam ho kolieskom doťahujete a stlačením tlačidla v strede uvoľníte. Je to rovnaké ako na prvej generácii, ale pôsobí to tu lepšie, vyladenejšie, elegantnejšie.
Oblasť pohodlia pri používaní je obrovským krokom vpred. Nielenže si nastavíte rozteč, aby vám šošovky čo najlepšie sedeli (škoda, že nimi viete mierne hýbať pri čistení handričkou, chcelo by to pevnejší mechanizmus), ale pekne si viete nastaviť pohodlie vpredu posunutím headsetu a vzadu utiahnutím oblúka. Navyše posúvací mechanizmus vpredu je lepšie spracovaní, lepšie sadne na tvár a lepšie kryje vonkajšie svetlo. Hmotnosť 560 gramov je ale dosť, väčšina z nej je vpredu a ak hráte pár hodín vkuse, začnete to cítiť na nose. Ešte viac, ak hráte hru, pri ktorej headset viac vibruje. Vtedy už koreň nosa bolí. Na druhú stranu, asi nikto bežne nemá headset na hlave pár hodín vkuse. Ale nastavenie všetkého možného na výbornú.
Zhodnotil som obraz, dizajn, pohodlie, ešte je tu zvuk. Ten je fajn. Samozrejme, headset využíva možnosti priestorového zvuku konzoly PS5, takže ak hráte nový VR Horizon, svet hry vás obklopí. Ale stále sú to pomerne obyčajné štuple. Neznejú úplne zle, ale doma mám aj lepšie, hlavne s lepším hudobným prejavom, kde sú jednotlivé zvukové vrstvy lepšie oddelené, prejav vernejší v celom spektre. To mi tu trochu chýba, ale ak na tom budete podobne, dajte si svoje slúchadlá, akurát sa popasujte s káblom, ktorý vám bude visieť niekde na krku.
PSVR 2 prináša veľa zaujímavých noviniek, no to najlepšie sú podľa mňa ovládače. Prvá generácia stavila na starú pohybovú technológiu Move a neraz ju ťahala dole. Ľahko sa rozkalibrovala, zorný uhol kameru nebol práve najlepší a boli aj iné problémy. Nové ovládače sú skvelé a rovnako je veľmi dobré aj ich trackovanie. Headset si ovládače sníma sám svojimi kamerami, takže ak ich „vidí“, vie ich dobre nasnímať. Nie je to presné ako napríklad Vive s externými stanicami, ale stále je to veľmi dobré. Polohu určuje presne, rovnako aj rotáciu. Ak si napríklad ovládače niekde položíte, presne ich nájdete aj vo virtuálnom prostredí, lebo sú tam, kde v skutočnosti.
Uvidíme, ako sa ovládače neskôr predvedú v Beat Saber, kde potrebujete presné a hlavne rýchle snímanie, keďže na Expert+ aj zlomok sekundy znamená, že vaše kombo končí. Možno sa to nezdá, ale ak hru hráte napríklad na Vive a Queste, už rozdiely badáte. Som veľmi zvedavý na to, keď si hru zahrám na PSVR 2. K trackovaniu ešte jedna informácia – vyžaduje si dostatok svetla. Stále sa veľmi skoro stmieva a bol som prekvapený, keď mi podvečer headset zahlásil, že už nedokáže snímať. Všetko zapauzoval a vyžiadal si nové zmapovanie prostredia. Pritom vonku ešte nebola tma, ale už potreboval viac svetla. Nie je to prekážka, akurát na to myslite pri hraní, pôvodné PSVR fungovalo aj v tme.
Ovládače sú pomerne veľké a sú väčšie ako napríklad ovládače Questu. Respektíve oblúky na nich sú veľké, napríklad deťom to nemusí úplne sadnúť, ale dospelý človek s ovládačmi nebude mať problém. Každý obsahuje menší analóg (za mňa by mohli byť aj o niečo väčšie) a ovládače si medzi sebou rozdelili prvky DualSense ovládača. Na pravom je krížik, koliesko, Start tlačidlo, R1 a R2. Na ľavom zase štvorec, trojuholník, Share, L1 a L2. Analógy sú tiež stlačiteľné a každý ovládač má ešte PS tlačidlo. To je viac zapustené ako na DualSense a je trošku ťažšie ho nahmatať, hlavne prvé dni používania ovládačov. Osobne by som bral, ak by bolo rovnaké ako na DualSense. Všetky prvky sú ale rozmiestnené rozumne a ergonomicky, takže ovládače chytíte do rúk a ste vo virtuálnej realite. Okamžite ich máte v krvi.
Navyše jednotlivé ovládacie prvky ponúkajú aj pekné možnosti navyše. Napríklad adaptívne triggery, ktoré poznáte z DualSense. Takže samotné triggery majú spätnú väzbu a kladú odpor, keď napríklad naťahujete luk alebo stlačíte spúšť. Taktiež niektoré tlačidlá rozpoznajú, keď na ne položíte prsty. Nemusíte ich ani stláčať. Zatiaľ to hry veľmi nevyužívajú (snáď len Horizon čiastočne), ale je príjemné vidieť, že len položíte prst na tlačidlo a postava pohne prstami. Nechýbajú ani presnejšie vibrácie celých ovládačov, ktoré tiež poznáte z DualSense. Rovnako má jemné vibrácie aj samotný headset. Tie napríklad prenášajú to, keď sa trasie herný svet, niečo nad vami preletí a podobne. Záleží od hier, ako to využijú. Úprimne, kým ovládače som si so všetkými funkciami zamiloval, táto vlastnosť headsetu ma až tak nepresvedčila, ale môže to byť práve nezaujímavým zakomponovaním v hrách.
No aj keď sú pre mňa osobne tieto ovládače asi najväčší selling point PSVR 2, nie všetko je s nimi ideálne. Neviem, z akého plastu sú, ale je dosť zlý. Headset je perfektný – plast pôsobí prémiovo, pevne, odolne. Ovládače som mal po pár dňoch už so škrabancami, škrtancami, fľakmi. Pritom som ich pokladal akurát tak na policu alebo na gauč. Dokonca sa dokážu poškriabať aj navzájom o seba. Je to strašne jemné, náchylné na takéto vizuálne neduhy. Pritom už dotyk vám ukáže, že toto nie je napríklad kvalita plastu ako na klasickom DualSense ovládači.
Každý ovládač má USB-C port na nabíjanie a nad ním je v plaste skrytá biela LEDka, ktorá indikuje nabíjanie. Pôsobí to minimalisticky a elegantne, takže to nenarúša dizajn ovládačov. Osobne by som však prijal asi nejakú výraznejšiu indikáciu stavu batérie, nabíjania a podobne. To svetielko je tak nenápadné, že si ho ani nevšimnete. Z jednej perspektívy to dizajnovo pôsobí skvele. Z inej to funkčne mohlo byť aj lepšie. Výdrž batérie je fajn. S headsetom na hlave si čas ťažko všímate, ale odhadom je to nejakých 5 hodín na jedno nabitie, čo je v tejto oblasti slušné, ani nabíjanie navyše netrvá dlho. Výdrž, samozrejme, závisí od daných hier. Ak vám niečo v rukách stále vrní, rýchlejšie to vybije ovládače.
Ovládače navyše nie sú jediný spôsob ovládania. Aj headset samotný sníma svoj pohyb, takže sa môžete skrčiť, naťahovať, skákať, čo len chcete. Headset tiež sníma polohu vašich očí (technológia Tobii), čo prináša ďalšie možnosti. Napríklad sa pohybom očí pohybujete po položkách v menu, potom už len výber potvrdíte. Aj tu to ale ťažko zhodnotiť, keďže to musia podporovať hry a podpora bola len v Horizone. Rovnako umožňuje v podporovaných hrách kvalitnejšie renderovať časť obrazu, kam sa pozeráte, čo pomôže ušetriť výkon v časti scény, kam sa nepozeráte (ilustrujú to screenshoty dole)
O headsete a ovládačoch už asi viete dosť. Ale čo s nimi dokážete robiť? V Sony zapracovali na tom, aby bolo vkročenie do virtuálnej reality čo najintuitívnejšie. Nie je to len o tom, že zapojíte len jeden kábel, zapnete headset, spárujete ovládače (opäť úvodným pripojením kábla ku konzole) a hotovo. Je to aj o tom, že vás konzola rýchlo a jednoducho prevedie úvodným nastavením. Stačí len pár minút a ste pripravení hrať. Interaktívna inštruktáž vás prevedie ovládaním, nastavením šošoviek, nastavením headsetu a hlavne vymedzením priestoru, čo je veľmi dôležitá časť nastavení.
Headset dokážete používať posediačky, postojačky a aj s plným pohybom. Na prvé dva režimy vám stačí priestor 1x1m, čo doma nájde snáď každý. Na ten tretí už využijete aj viac priestoru (minimálne 2x2m) a môžete sa tak po ňom jednoducho pohybovať. Pozor len na ten kábel. Nemusí to pritom byť len štvorec alebo kruh. Priestor si dokážete v jednoduchom nastavení sami vymedziť. Pri používaní vám potom vyskočí virtuálna sieť, ak sa dostanete k okraju vymedzeného priestoru. Môžete sa stále natiahnuť aj zaň, aj keď hry to už nemusia dobre preniesť do virtuálnej reality. Každý si tak dokáže používanie PSVR 2 prispôsobiť možnostiam, aké má doma. Môžete po obývačke behať, kam vás kábel pustí. Alebo môžete aj sedieť na mieste.
Keď máte inštaláciu a nastavenie za sebou, je čas skočiť na hry a aplikácie. Respektíve skôr tie hry. Škoda, že v Sony nepripravili aj nejaké tie aplikácie, VR dokumentárne filmy a podobne, nech máte hneď na launch zážitok čo najširší. Aj tých hier je pomerne málo. My sme mali možnosť vyskúšať obe časti série Moss, Star Wars: Tales from the Galaxy's Edge - Enhanced Edition a Horizon: Call of The Mountain. Z tejto zostavy je práve Horizon výkladnou skriňou novej technológie a detailnejšie sa na hru pozrieme zajtra v recenzii. Hra využíva všetky možnosti headsetu aj ovládačov, pridáva veľmi peknú grafiku a známy robotický svet. Hrateľnosť je podobná The Climb 2 sérii od Cryteku. Star Wars vás zase chce obklopiť známym sci-fi univerzom, recenzia bude budúci týždeň.
Moss a Moss: Book II už recenzovať nebudeme, obsahovo sa tie hry nezmenili a aj hrateľnosť zostala. Akurát obe hry najlepšie ilustrujú ten obrovský skok medzi dvomi generáciami PSVR. Interakcie so svetom a ovládanie Quill na PSVR občas haprovali. Kamera vás nevidela dobre, jeden ovládač ste zakryli druhým a podobne. Tu nič také nehrozí. Všetko je pohodlné, intuitívne, elegantné ako nikdy predtým. Možno si až teraz uvedomíte, ako sa tieto dve hry v skutočnosti mali hrať a ako lepší je tento zážitok, keď vás nelimituje technológia snímania ešte z PS3 éry. Nehovoriac o tom, že obe hry aj oveľa lepšie vyzerajú a zvuková kulisa je viac pohlcujúca vďaka lepšie spracovanému priestorovému zvuku.
Okrem natívneho VR obsahu dokážete s headsetom využívať aj bežný PS5 obsah, kedy sa vlastne ponoríte do súkromného kina. Pred vami je veľká plocha, na ktorej beží hra, video alebo film a vy len sledujete. Aj z diskusií viem, že mnohí ste si zvykli využívať VR aj takto a tu nebudete sklamaní. Obraz je pekný, pôsobí veľkým dojmom a môžete tak napríklad sledovať filmy z BD alebo obľúbených streamovacích aplikácií. Rovnako si tak môžete aj zahrať bežné hry, ktoré síce dostanú klasicky v 2D, ale akoby na plátne v kine. V tomto režime beží obsah vo FullHD rozlíšení s HDR a podporou 24, 60 a 120Hz, takže si dokážete zahrať aj hry s vysokým snímkovaním. Navyše môžete v tomto režime vypnúť TV, keďže tam nejde žiaden obraz.
Vraciam sa k slovu generácia. PSVR 2 prináša pre PlayStation naozaj generačný skok v oblasti virtuálnej reality a s novým headsetom si užijete ako oveľa lepšie zobrazenie, tak aj oveľa lepšie ovládanie. Headset je pohodlnejší, elegantnejší, intuitívnejší, s lepším nastavením a ešte sa aj lepšie čistí. Dokonca aj taká vec ako je minimalizované zahmlievanie šošoviek, je obrovskou výhodou oproti prvej generácii PS VR. Áno, má svoje neduhy, ako prakticky každý jeden kus techniky, ktorý na svete doteraz existoval, ale toto je konzolové VR hranie novej generácie z každého uhla pohľadu. Už len musíme dúfať, že nás bude zasypávať zodpovedajúcim obsahom (a teraz poprosím aj rôzne aplikácie a video obsah, nie iba hry). Štart je to ale veľmi podarený.
