O tom, že sú poľskí vývojári šikovní, niet pochýb. Veď nám už priniesli mnoho skvelých, niekedy priam ikonických hier. Tentoraz tu máme dobrodružnú stratégiu inšpirovanú slovanským folklórom od tímu Covenant.dev. Je naozaj pozoruhodná, ale dá sa jej aj kadečo vytknúť. Samozrejme, podrobnejšie si to rozoberieme.

V prvom rade hra obsahuje kampaň so sériou máp, ktoré spája slušne prerozprávaný príbeh s početnými prestrihovými scénami. A aj zaujímavými postavami, ktoré však, paradoxne, priamo pri hraní nie sú prítomné. Vtedy ovládate hŕstku bežných osadníkov, ktorí musia zabezpečiť osídlenie a plniť úlohy v temnom okolí. A práve z pochmúrnej atmosféry, spojenej so spomínanými slovanskými prvkami a poverami, hra ťaží najviac. Určite však treba oceniť i snahu o inovatívny prístup, i keď v tomto smere si autori zaslúžia na jednej strane uznanie, ale na druhej aj negatívnu kritiku.

Obvykle začínate príchodom vybraných postáv na nové miesto, kde vytvoríte palisády, s možnosťou upraviť plochu ohrady. Neskôr sa dá aj rozšíriť. Vo vnútri potom staviate úžitkové a vojenské budovy a takýmto spôsobom ohraničené sídlo poskytuje slušnú ochranu osadníkom. Tí sa však častejšie zdržujú mimo chráneného priestoru, lebo chodia po okolí ťažiť suroviny alebo plniť nejaké zadania. 

Každý osadník má svoje meno, ktoré mu môžete zmeniť, rovnako ako jeho povolanie podľa toho, do ktorej budovy ho pošlete. Vašich ľudí nie je veľa, a preto je o to ťažšie rozdeliť im prácu tak, aby všetko fungovalo a aj strata jednotlivca zamrzí. Džob im meníte podľa aktuálnej situácie a vždy poteší nový obyvateľ. Či už ste ho oslobodili niekde v lese, alebo sa v osade narodí dieťa, z ktorého bude časom ďalší robotník.

Na základnú výstavbu potrebujete drevo a trstinu, na vylepšovanie budov hlinu a neskôr, hlavne na vojenské, aj železo. Dôležité je jedlo, či už sú to huby, ryby alebo lovená zver. Všetko pritom vyžaduje príslušnú budovu aj pracovníkov. Postavy zranené dravcami alebo nepriateľmi sa liečia v jednoduchých kúpeľoch alebo požitím červených bylín. No treba myslieť aj na psychiku, na ktorú negatívne vplývajú zlé udalosti, tma, nedostatok zásob, choroby  a podobne. Vystresovaný človek môže prísť o rozum a zutekať. Mentalite prospieva posedenie pri stánku s medovinou alebo žlté byliny. Súčet pozitívnych a negatívnych vplyvov určuje celkovú kondíciu osadníkov a rôznorodosť budov úroveň celého sídlenia.

Všetci ľudia vedia bojovať, keď je treba, ale viac sa na to hodia bojovníci so sekerou či lukom, alebo pár ďalších, na ktorých treba vojenské budovy a konvertujú sa z bežných osadníkov. Mimo bitiek z nich ale veľký osoh nie je – s výnimkou stavania a modlenia - a navyše na ich vydržiavanie treba zlato. V osídlení sa ale uplatní aj chrám s modliacimi, ktorí generujú vieru na zaklínadlá a tam sa naozaj uplatnia aj vojaci či deti. Zaklínadlá sú vlastne rôzne čary v rozvetvenom strome schopností, ktoré pomôžu pri bežných činnostiach, napríklad zrýchlia pohyb, odhalia vzdialenú časť mapy alebo osožia v boji – vyvolajú nepriehľadnú hmlu, zrania nepriateľov a podobne.

Manažment je teda vymyslený celkom zaujímavo, avšak nejde veľmi do hĺbky a na nových mapách v zásade už len opakujete rutinné procesy. Navyše sa dá vyčítať ťažkopádna koordinácia osadníkov. Často musíte manuálne riadiť to, čo v iných stratégiách funguje automaticky a býva to tu otravné. Treba si dávať pozor aj na to, keď si vyberiete osadníkov napríklad na boj alebo prieskum, aby ste im potom zadali príkaz na návrat do svojej predvolenej práce. Inak budú stáť ako poleno na jednom mieste.

Keď nejakého robotníka prepadnú v okolí, bráni sa, kým mu život nevisí na vlásku, hoci zjavne nemá šancu uspieť a len zriedka utečie. Vaši ďalší ľudia mu sami na pomoc väčšinou neprídu, len keď sú v tesnej blízkosti. Zvyčajne až keď ich tam pošlete priamo. Vojaci tiež reagujú len zriedka. Bež vášho bedlivého oka skrátka ľahko o niekoho prídete alebo kým sa spamätáte, protivníci vám už plienia osadu. Je pravda, že sa dajú postaviť aj určité nástrahy, aby ste hrozbu skôr spozorovali, ale nie vždy to stačí. Celkovo je umelá inteligencia dosť slabá a nemôžete sa na ňu spoliehať.

Viac pozornosti ako strategickej zložke autori venovali dobrodružnej časti. To znamená príbehovým pasážam, vodeniu postáv po okolí, aby tam vykonali špecifický úkon a podobne. To je však menej atraktívne, lebo boje ovplyvníte len minimálne a vymotať sa medzi objektmi a označiť miesto, kam sa dá ísť, je niekedy problematické. Na druhej strane, občas nastanú zaujímavé udalosti, ako sú napríklad stretnutia s hororovými magickými bytosťami, ktoré strážia divočinu. Je veľmi ťažké ich zabiť, ale alternatívou býva nejaké zadanie alebo výzva. Napríklad obetovanie dieťaťa. Často je to ale o blúdení a pobehovaní po lese, ktoré je veľmi nezáživné a navyše pri tom ľahko prídete o osadníkov.

Hra síce prináša hneď štyri obťažnosti, ale aj tak nie je úplne najlepšie vybalansovaná. Udržať ohrozovanú kolóniu s hŕstkou postáv, ktoré nie sú veľmi samostatné ani inteligentné a majú zvládnuť mnoho činností súčasne, je fuška. Obzvlášť v ťažení. No ak vám nebude stačiť kampaň, ktorá je doplnená informatívnymi zápismi pribúdajúcimi v kronike, môžete skúsiť samostatné scenáre. Tam sa dajú nastaviť všemožné parametre a aj cieľ na víťazstvo. Môže to byť napríklad zabitie alebo splnenie podmienok hororovej kreatúry, nahromadenie a udržanie určených surovín, vyhľadanie pokladov či voľné prežitie v nekonečnom režime.

Graficky je to príjemné, i keď celkovo dosť temné. Zhora pekne vidíte osadu a jej obyvateľov, kameru si môžete posúvať, terén otáčať, približovať a vzďaľovať. Animácie sú celkom pekné, i keď zblízka menej detailné. Krajina v noci, v daždi alebo v období zimy je vždy trochu iná a pôsobí živo. Môžete si urobiť pekné zábery vo foto móde. Prestrihové scény dávajú priestor na vyniknutie príbehových postáv, na ktoré sa dobre pozerá a majú aj slušný dabing. Pohanská kmeňová hudba doplnená spevom k tomu dobre pasuje.

Gord je inovatívna dobrodružná stratégia, hlavne teda dobrodružná, ktorá má zaujímavý prístup, atmosféru aj folklór. Ale hrateľnosť je v praxi dosť ťažkopádna, nevybalansovaná a po pár hodinách zistíte, že aj sterilná a prináša len obmedzenú zábavu. Čo sa začína nádejným manažmentom osídlenia, sa rýchlo zmení na rutinu s limitovanou výstavbou a nezáživným blúdením po lese, navyše s prihlúplymi osadníkmi. Atraktívna téma si ale určite zaslúži druhú šancu a ďalší pokus by mohol autorom vyjsť lepšie.