V minulej časti sme sa bližšie pozreli na problematiku ako správne vyberať komponenty ktoré budú navzájom kompatibilné. Po teoretickej časti prejdeme na praktickú, pričom budeme upgradovať v staršej zostave RAM a SSD. Budeme sa, samozrejme, riadiť poznatkami, ktoré sme si vysvetlili v 1. časti.

Pre našu modelovú situáciu budeme využívať zostavu pozostávajúcu z nasledujúcich komponentov:

• Procesor: AMD Ryzen 7 5800x
• Základná doska: MSI X570-A Pro
• RAM: 16GB DDR4 3200 MT/s CL 16
• GPU: AMD RX6700XT 12GB
• SSD 1: NVMe Samsung 970 Evo 500GB
• SSD 2: NVMe WD SN750 1TB
• CPU chladič: ARCTIC Liquid Freezer II 240
• Zdroj: EVGA 750B
• Skrinka: Fractal Design Meshify S2 TG Dark

Ako prvé pred upgradom potrebujeme podrobnejšie poznať našu konfiguráciu a možnosti komponentov. Voľné sloty na rozšírenie RAM alebo SSD viete overiť jednoducho aj vizuálne, no nás zaujímajú aj technické špecifikácie. Odporúčame preto začať overením možností samotnej základnej dosky. Na stránkach výrobcu si viete dohľadať podrobnú špecifikáciu Vášho modelu a zistiť tak kompatibilitu komponentov. V prípade RAM naša MSI X570 doska zvládne maximálne rýchlosti až do 3733 MT/s. Takže už teraz vieme, že naše limitácie sú maximálne 4 moduly RAM, DDR4 a rýchlosť do 3733 MT/s. Aktuálne máme využité 2 sloty zo 4, takže sa nám ponúka niekoľko možností, a to rozšíriť aktuálnu konfiguráciu o ďalšie dva totožné 8GB moduly a dosiahnuť tak požadovanú kapacitu 32GB RAM, alebo siahnuť po najlepšej možnej konfigurácii ktorú naša doska zvládne. Na praktických testoch si teda overíme tri konfigurácie, a to 2x8GB, 4x8GB a 2x16GB a budeme sledovať, ktorá možnosť nám ponúkne najlepší pomer cena / výkon.

Pre množstvo používateľov je aj v dnešnej dobe 16GB RAM dostačujúca kapacita, no ak nevyužívate PC len na hry alebo multimédia, tak potreba viac RAM je prakticky nutnosť. Nepredstavujte si ale nedostatok RAM ako situáciu, kedy by sa váš počítač stal nepoužiteľný. Nedostatok sa prejaví často len menším spomalením, dlhším alebo častejším načítavaním aplikácií alebo sekaním prostredia celého systému. Viac RAM vám teda primárne nemusí zvýšiť fps v hrách, ale celkový komfort používania PC pri viacerých paralelne bežiacich aplikáciách. Osobne viem pri práci efektívne využívať cca 23GB RAM, takže upgrade zo 16GB bola už nutnosť.

Pri správnom výbere RAM ale nestačí pozerať len na typ, kapacitu a pamäte udávanú v MT/s (megatransfér za sekundu), ale aj na časovanie označované ako CL XX (latencia v nano sekundách). Túto nenápadnú, no relatívne dôležitú hodnotu ľudia často prehliadajú, no dokáže sa postarať o značný rozdiel vo výkone pri totožnej kapacite. Ako prvé nás väčšinou vždy zaujíma veľkosť RAM a jej typ, technickejší používatelia si odsledujú aj čo možno najlepšiu rýchlosť. No už len málo ľudí sa zamyslí aj nad latenciou, pričom práve latencia dokáže byť rozdielovým faktorom. Na prepočet celkovej latencie pamäte ale existuje jednoduchý vzorec, vďaka ktorému sa vyvarujete horším pamätiam aj keď sa na prvý pohľad budú zdať ako lepšia voľba:

Latencia RAM = ( CL(ns) * 2000 ) / Rýchlosť MT/s

To teda znamená, že ak disponujeme RAM s rýchlosťou 3600MT/s a časovaním CL16, výsledná latencia RAM sa bude počítať ako: Latencia RAM = ( 16 * 2000) / 3600, teda latencia v tomto prípade dosiahne hodnotu 8.88ns. Ak by sme ale disponovali RAM s rýchlosťou 4000MT/s a časovaním CL19, čo sa môže na prvý pohľad javiť ako rýchlejšia voľba, tak podobným prepočtom zistíme že naša latencia dosiahne 9.5ns. Preto je vhodné obetovať pár minút a pozrieť sa po čo možno najefektívnejšej RAM ktorá bude v čase kúpy v ponuke.

Najvýraznejší rozdiel sa ale ukáže pri výbere lacnejších DDR5 pamätí, kde aj vyššie rýchlosti dokáže „zabiť“ vysoká latencia. Vo výsledku sa tak viete dostať rovnaké odozvy napr. z rýchlostí 5600MT/s CL28, 6000MT/s CL30 a 6400MT/s CL32 pričom cena modulu je rádovo v desiatkach eur vyššia. Samozrejme, ako už býva zvykom, ani v tomto prípade jeden vzorec všetko nevyrieši. Existujú programy a hry, ktoré budú profitovať z rýchlejších pamätí, no ako pomôcka pri rozhodovaní sa oplatí viac zamyslieť na časovaním než zbytočne vyhodiť peniaze naviac ktoré môžu byť investované do iných komponentov. Aktuálne stále platí, že ak sa pozeráte po základných rýchlostiach DDR5, a to 4800 a 5200MT/s, tak kvalitné DDR4 dokážu ponúknuť podobný výkon. Pri rôznych porovnávacích testoch sa ale ukázalo, že DDR5 poskytnú lepšiu stabilitu a nižšie prepady v desiatkach fps.

Na základe spomenutých zistení sme sa teda rozhodli siahnuť po tom najlepšom, čo naša základná doska zvládne, a teda po DDR4 pamätiach Kingston Fury s rýchlosťou 3733MT/s, kapacitou 32GB a CL19. Využili sme konfiguráciu 2x16GB, vďaka čomu budeme mať priestor do budúcna na prípadný upgrade na 64GB.

Testy sme vykonali na rozdielnych hrách, aby sme pokryli čo možno najširšiu skupinu hráčov. Vybrali sme teda Cyberpunk 2077 s 2.0 updatom, F1 22, Elden Ring a Conter-Strike 2. Okrem FPS sme si všímali aj využitie RAM a VRAM, no v našom prípade hodnoty využitia RAM trochu skresľovala grafická karta, ktorá mala k dispozícii 12GB VRAM a nebola tak často nútená presúvať herné súbory do RAM. Ak teda vlastníte napr. grafickú kartu s 8GB VRAM, môžete si pri testoch k využitiu RAM pripočítať cca 1-2GB.

Cyberpunk 2077

Spočiatku kontroverzná hra si za svoju existenciu prešla už dlhou cestou a v aktuálnej verzii 2.0 dokáže opäť potrápiť nejednu zostavu. Vďaka dobrej implementácii väčšiny najnovších technológií sa javí ako ten správny titul pre overenie celkového výkonu a stability zostavy. Testy sme vykonávali s prednastavenými presetmi v 1440p a 1080p rozlíšení. Treba podotknúť, že hra bola hrateľná aj so 16GB RAM, no rozšírením na 32GB RAM sme pocitovo získali lepší herný zážitok. Vo väčšine prípadov stúpli minimálne fps o cca 1-2 fps, rovnako aj maximálne fps a zmizli niektoré menšie záseky (stutering). Zároveň stúplo aj využitie RAM o cca 1-1,5 GB, pričom stále sme mali ešte skoro polovicu kapacity RAM k dispozícii pre ostatné aplikácie, ako napr. prehliadač a pod.

F1 22

Ďalším titulom, ktorý sme podrobili testovaniu, je obľúbená racingovka F1 22, kde sme pri testovaní využili či už maximálny grafický preset, tak aj maximálny preset s Ray tracingom. Všetky testy prebiehali so zapnutým FSR v Quality nastavení. Podobne ako pri Cyberpunku sa upgradom RAM zvýšili minimálne fps a celkovo pocitovo stabilita a plynulosť. Hra dokáže efektívne využiť nielen nárast v kapacite, ale aj nárast v rýchlosti RAM, kde sme opäť získali 1-3 fps k dobru. Rovnako nám stúplo využitie RAM z cca 12-12.5GB na úroveň 13,5GB, pričom hra využíva okolo 9-9,6GB VRAM. V prípade menšej VRAM by boli tieto súbory nad rámec kapacity pravdepodobne presunuté do RAM, takže by stúplo ešte využitie RAM.

Elden Ring

Hra síce neobsahuje preddefinovaný benchmark, no zamerali sme sa na meranie priemerných fps vždy v rovnakej lokalite. Hrali sme na 2K rozlíšení a maximálnych nastaveniach so zapnutým aj vypnutým Ray tracingom. Bez Ray tracingu hra v žiadnom prípade neklesla pod 60 fps, no pri 32GB konfigurácii stúplo využitie RAM o 1GB. Pri zapnutom Ray tracingu sme ale upgradom RAM získali 3 fps naviac, pričom nehralo rolu, či sme hrali s pomalšou konfiguráciou pamätí alebo rýchlejšou.

Counter-Strike 2

Novinka a nástupca legendárneho CS: GO aktuálne potrápi niekoľko zostáv. Grafika a fyzika spravili po rokoch krok vpred a to pre nás hráčov znamená nárast nárokov na výkon. Práve pri tomto e-športovom titule sme očakávali, že sa najviac prejaví rozdiel v rýchlostiach a kapacite RAM. Využívali sme pri teste 2K rozlíšenie, High preset bez FSR a mapu Dust 2. Sledovali sme ako využívanie pamätí, tak aj priemerné fps a 99% min fps. Pri konfigurácii 2x8GB hra trpela výraznejšou nestabilitou fps, častým trhaním obrazu a prípadnými zásekmi.  Išlo pravdepodobne o nejakú chybu v hre počas testovania, no hranie nebolo rozhodne príjemné a plynulé. Všetky problémy vyriešil upgrade na 4x8GB RAM, pričom fps stúpli cca o 20 fps a zvýšila sa celková stabilita. Posun v priemerných fps nastal aj v prípade rýchlej RAM, kde sme získali k dobru ďalších 10 fps, no aj keď 99% min nám prepadlo na hodnotu ako 2x8GB konfigurácia, tak sa neprejavovali žiadne záseky alebo stutering. Hra bola plynulá, bez zásekov a výrazných prepadov. Využitie RAM nám po upgrade stúplo o cca 1-1,5GB.

SSD

Nakoľko všetky osadené NVMe SSD disky v PC sú ešte vo verzii PCIe 3.0 a naša zostava podľa špecifikácie od výrobcu zvládne aj aktuálne PCIe 4.0 disky, rozhodli sme sa jeden z existujúcich nahradiť za nový. Využívaný bude prevažne ako úložisko hier a dát, preto sme sa rozhodli siahnuť po Kingstone Fury 2TB SSD disku, ktorým nahradíme najstarší disk v systéme Samsung EVO 970. Evo 970 už pomaly začínal strácať svoju kapacitu, pričom 500GB je pri dnešnej veľkosti hier už nedostatočných. Disk ale stále môže poslúžiť ako externý disk po zakúpení potrebnej redukcie. 2TB SSD za môže zdať až zbytočné, no je fajn myslieť aj na životnosť SSD a mať v rezerve dostatok voľného miesta aby SSD zbytočne neopotrebovával pamäť len prepisovaním malého bloku pamäte. Ideálne je ak pri kúpe počítate s 30% rezervou ktorú sa budete snažiť držať voľnú.

Medzigeneračne stúpla masívne aj rýchlosť SSD, pričom v našom prípade stúpla rýchlosť čítania z 3295 MB/s na 6402 MB/s a rýchlosť zápisu z 2517MB/s na 6385MB/s. To sa, samozrejme, prejavilo aj na rýchlosti načítania hier, kde sme získali cca 1 -3s pri načítavaní hry (loadingy), a 1-6s pri zapínaní hry. Konkrétne Cyberpunk 2077 získal až 6s k dobru pri zapínaní hry s rýchlejším SSD a pri benchmarku získal ako jediný aj výkonnostnú výhodu 2 fps pre min a 1 fps pre priemerné fps voči rovnakej systémovej konfigurácii s pomalším SSD. Zvyšné testované hry nezískali vďaka rýchlejšiemu SSD viac fps.

Záver

Podľa testov ste prakticky mohli vidieť, že ak máte dobrý základ, netreba zbytočne meniť všetky komponenty. Rovnako aj v prípade RAM. Ak disponujete schopnými modulmi s dobrou rýchlosťou a časovaním a máte ešte voľné sloty, tak postačí dokúpiť ďalší pár rovnakej pamäte. Ušetríte peniaze a vo väčšine prípadov získate rovnaký nárast výkonu ako po výmene za úplne nové moduly. V našom prípade sme otestovali aj druhú možnosť, a teda kúpa nových a čo možno najvýkonnejších modulov. Ide o mierne drahšiu alternatívu, ako je len dokúpenie pamäte, no túto možnosť rozhodne odporúčame, ak využívate staršie pomalšie moduly, prípadne moduly s vysokým časovaním. Platí ale pravidlo, že si vždy najprv overte možnosti vašej základnej dosky a až potom kupujte. Toto pravidlo platí aj pre kúpu SSD. Kupujte len to, čo vaša základná doska podporuje.

Pri SSD je aktuálne nárast v rýchlostiach prakticky dvojnásobný ako v čase, keď bola stavaná naša testovacia zostava. No cenová dostupnosť v pomere ku kapacite je aktuálne asi najlepšia za posledné roky.