Úvodnou novinkou Nintenda pre tento rok je kolekcia dvoch adventúr zo staršej série Another Code. Prvý diel vyšiel na DS v roku 2005, pokračovanie na Wii v roku 2009. Recollection prináša tieto dva staré herné zážitky späť, ale kompletne ich prerába, takže máte pocit, že hráte úplne iné hry. Zmenila sa časť mechaník, pohľad na hru z tretej osoby a aj puzzle.

Našinec sa môže spýtať – čo vlastne v hre ostalo? Na prvom rade pútavý dej, ktorý štartuje dvomi rýchlymi flashbackmi so streľbou na neznáme osoby, ktoré zväčša sledujú mladšie deti. To ešte netušíte, kto z nich sa stane hlavným hrdinom. Bude to 13-ročná Ashley, ktorú berie teta na záhadný ostrov. Ashley si dlho myslela, že jej rodičia zomreli, keď bola ešte malá – zrazu sa však s ňou spojil otec, posiela jej záhadné zariadenie DAS (čo pripomína Switch) a už čušíte na lodi, ktorá v počte troch osôb (Ashley, teta, námorník) smeruje na legendami opradený Blood Edward Island. Netrvá dlho, kým sa záhady začínajú vŕšiť naplno – teta na ostrove zmizne krátko po vystúpení z lode, máte pocit, že tu desiatky rokov nik nebol (na hrobe je posledný vytesaný rok 1948) a po chvíli sa vám navyše objaví malý priesvitný duch približne vo vašom veku, ktorý tvrdí, že si takmer nič nepamätá, ale je ochotný s vami prebádať kus ostrova, čudesnú barabizňu (v ktorej asi on alebo niekto z rodiny býval) a odhaliť pár tajomstiev.

Takže máme tu mysterióznu adventúru, ktorá má celkom slušne vypilovaný scenár, nie príliš rýchle tempo, no dokáže vás opantať v prvej hodine tak, že máte chuť hrať ďalej – objavovať, zisťovať, riešiť. Ashley je trošku zvláštna hrdinka: zaujímavá, no nie vždy sympatická, je to tínedžerka na neznámom mieste, kde sa snažíte dopátrať k viacerým veciam naraz. Scenáristi kombinujú viaceré záhady naraz: prečo je tu ten duch? Ako je napojený na svojho pradeda, deda či iných bývalých obyvateľov? A čo ten otec Ashley, bol tu vôbec alebo ju sem iba naviguje kvôli niečom inému? Dobre položené otázky autori motajú v prvých kapitolách cez predstavovanie viacerých osôb a ich spojitostí – na to výborne slúži DAS handheld, kde máte dokonca ukázané cez šípky prepojenia postáv a ich vzťahy (výborný nápad, keďže ich počet postupom ďalej neklesá).

Tým, že je Ashley z veľkej časti na ostrove sama, nemá táto adventúra takú veľkú porciu dialógov a košatý výber tém – skôr funguje tak, že keď počas rozhovoru príde kľúčová téma, postava si ju zapamätá a hneď na ňu referuje v ďalšej časti konverzácie. Ak je tém viac, po čase sa dialóg zastaví a vy si môžete vybrať ktorú tému načnete ako prvú. Oproti originálom sú dialógy nahovorené, takže sa oplatí sledovať i počúvať.

V hre nechýba ani zber predmetov – raz za čas niečo splašíte a neskôr použijete. Alebo naopak, dorazíte na miesto, kde potrebujete zohnať dva-tri predmety (kamenné pláty) a v okolí sa povaľujú, len musíte riadne hľadať v húštinách či minulej lokalite. Občas treba predmet otočiť, inokedy treba hrkať celou konzolou, aby niečo niekde vypadlo – celkovo sú tu určité pokusy o interaktivitu Switch, ale na minulé typy ovládania ako stylus DS a Wii Remote z dvojky treba zabudnúť. Autori kompletne prerobili hrateľnosť pre novú platformu, i keď niekedy to nebolo jednoduché a pár hádaniek museli vypustiť či nahradiť.

V oboch dieloch sú pomerne lineárne pasáže, ale inokedy získate mieru voľnosti na prieskum. Napríklad úvodná kapitola prvej hry je zameraná na to, aby ste sa dostali do veľkej haciendy: cez cintorín, zadné brány či ploty. Keď ste konečne dnu, objavíte množstvo zatvorených dverí a začína skúmanie, kam sa dá dostať najprv a kam ísť neskôr. Najprv netušíte, čo sa za dverami schováva (sú označené tromi otáznikmi): niekde kultúrna miestnosť s pianom, inde ateliér alebo izba komorníka. Je to akoby sčasti otvorená lokalita, kde vás dej vedie, kam potrebuje, no zároveň dáva voľnosť, aby ste všetko odskúšali.

Na hre sa mi páči, ako dávkuje záhady, puzzle i obsahové čriepky. Na hádanky musíte sledovať okolie, aj pohnúť rozumom pri riešeniach v priestore. Hľadať chýbajúce predmety či skúšať kombinácie. Nápovedy nie sú ďaleko – v ľavom hornom rohu sa pri hádankách objaví ikona a môžete si nechať poradiť. Najprv iba prvú indíciu, potom ďalšiu a ešte bližšiu. AnotherCode dáva tipy zadarmo, nie ako ProfessorLayton, kde ste investovali mince. Tým pádom je hra pomerne prístupná a môže ju prelúskať aj hráč-začiatočník.

A je to rozhodne dobre. Ako sme spomenuli, AnotherCode je totálne prekopaná dvojica hier. Žiadny lacný rýchly remaster s lepšou grafikou – tá je tu, samozrejme, tiež. Obe hry majú 15, resp. 19 rokov, pochádzajú z DS/Wii éry. Tým, že hra prišla na Switch s iným ovládaním, autori museli vypustiť iné schémy a výrazne aktualizovali grafiku pre hráča i hrateľnosť. Svetom prejdete v pohľade z tretej osoby a kurzor vás naviguje smerom k aktívnym predmetom či hádankám (môžete ho aj vypnúť). Na DS ste sledovali dej z vrchného pohľadu, čo bolo dané rozlíšením i platformou s dvomi displejmi. Dnešný engine zvláda viac a lepšie vás ponorí dnu.

Je neuveriteľné sledovať aký prístup autori zvolili – drvivá väčšina hráčov bude azda hrať Another Code: Recollection v premiére a bude na nich pôsobiť ako nová hra. V skutočnosti obsahuje dva tituly, ale budete ich hrať postupne, bez možnosti výberu. Takže ak by ste chceli jednotku preskočiť, nedostanete túto šancu. Najprv máte servírovanú jednotku, potom príde nápis O dva roky neskôr a nadviaže na ňu plynule dvojka s ďalším dejom, kde záhadný ostrov nahradí zase malebné jazero Juliet s okolím. Z Recollection je takto jedna celistvá adventúra na 15 až 20 hodín.

Prekopanie grafiky, engine, ovládania i hrateľnosti vedie aj k ďalším aspektom. Dej ostáva rovnaký, náplň je však odlišná. Ak si chcete nájsť návod zo staručkej jednotky, nebude vám vôbec pasovať. Lokality azda áno, je tam cintorín, hacienda a ďalšie, no keď sa pozriete na obsah a riešenia, na Switch hráte niečo iné ako ste kedysi lúskali hru na DS. Platí to aj pre puzzle – časť autori nechali, časť prekopali, niektoré vynechali a iné vložili. Všetko v prospech deja a postupu, čo je ideálny spôsob ako robiť remake. Hra pôsobí moderne – je to adventúra ako lusk, žiadna archaická záležitosť a nie iba grafickou stránkou. Ale pritom si ponechala svoj štýl, za čo môže angažmán pôvodného umeleckého šéfa Taisuke Kanasakiho. Aj dialógy sú odlišné, aktualizované a ako sme spomínali, plne nahovorené.

Another Code: Recollection nemá dravé tempo, skôr pohodovú, ale zároveň napínavú atmosféru. Je to zaujímavé kombo, lebo kapitoly postupne plynú, odhaľujú sa nitky z minulosti, aj prepájania v súčasnosti. Veľmi dobre využívajú prostredia, postavy, prepojenia a aj interface.

Je to výborná ukážka ako robiť remaky po dlhšom čase. A osobne mi je ľúto, že napríklad Square-Enix či Konami nepostupujú pri svojich hitoch (Mana, Metal Gear Solid) podobne. Lebo Nintendo tu investovalo veľký kus práce i peňazí s pôvodnými autormi hier (pritom štúdio Cing skončilo hneď po druhej hre v 2009) a je to náramne vidieť. Z dvoch starších titulov je kvalitná adventúra, ktorú sa oplatí vyskúšať a prelúskať.