Ako hráči sa ponárame do herných svetov častokrát s rozličnými očakávaniami. Avšak nech už nás zaujíma emocionálna hodnota hlbokého príbehu, poriadne pobavenie s absurdnými svetmi, kreatívne mechaniky alebo prostá vec, akou je online zábava s inými ľuďmi, vždy podvedome túžime po čo najväčšej imerzívnosti alebo teda schopnosti pohltenia titulom. Španielska spoločnosť OWO sa pokúša zatiahnuť hráčov hlbšie do fiktívnych kreácií videoherných vývojárov využitím ďalšieho z ľudských zmyslov, ktorý organicky dopĺňa zrak a sluch. Reč nie je o ničom inom ako o hmate, ktorý zapojíte do vnímania vďaka haptickému tričku pomenovanému OWO Skin. Tentokrát však nepôjde o prosté vibrácie, ale mikro elektrické šoky, stimulujúce celé vaše svalstvo trupu. 

Najprv vás však vás v krátkosti prevediem procesom, ktorý predchádzal môjmu hraniu s týmto zaujímavým zariadením. Prvým krokom je, samozrejme, voľba vhodnej veľkosti, ktorú mi asistujúci tím správne zvolil až na druhý pokus, nakoľko s veľkosťou S sme sa vôbec neskamarátili. Samotné tričko bolo vyhotovené zo syntetického elastického materiálu a navonok sa nijako výrazne nelíšilo od takej tej tradičnej cyklistickej kombinézy. Z prednej strany disponovalo po celej dĺžke zipsom a rovnako sa zips nachádzal aj na každom z rukávov, ktoré pomerne efektívne dokázali izolovať prívod krvi do končekov prstov. Z vnútornej strany trička sa nachádzalo množstvo gélových podložiek, ktoré mali stimulujúce elektrošoky lepšie rozvádzať a zároveň pridať hygienickú vrstvu, nakoľko si tričko obliekate priamo na nahé telo. Väčšina z nich sa však pri obliekaní iba neefektívne zrolovala a tie čo zostali, sa nepríjemne lepili na povrch tela.

No a tak po identifikácii veľkosti, ktorú som nielen obliekol, ale aj spĺňala potrebné parametre, teda pre správnu distribúciu signálov bolo tričko pomerne natesno napasované, začal proces konfigurácie na mieru pre každého hráča. Ten zahŕňal prechádzanie každej stimulovanej skupiny svalov a nastavovanie mnou znesiteľného napätia. Nakoľko každý jeden vysielač dokáže siahať od 0 až do 160 Voltov, takéto nastavovanie zabralo nemalé množstvo času. Počas tohto procesu som sa, samozrejme, snažil pôsobiť ako hrdina, no na moje osobné sklamanie maximálne zvolené hodnoty siahali sotva za polovicu dostupnej stupnice... Moje mužské ego však upokojil prítomný asistent so slovami, že som sa pohyboval vo vyšších číslach medzi volených testujúcimi a historické maximum nesiahalo veľmi nad 100V, kedy sa už odvážlivec pri hraní skutočne triasol.

Najviac napätia zvládlo moje svalstvo na bruchu, čo je vzhľadom na prítomnú vrstvu dobrej výživy pomerne logické. Nasledovali prsia, kríže, lopatky a, samozrejme, bicepsy, pri stimulácii ktorých sa mi dokonca samovoľne zdvíhali ruky. Samozrejme, každý zo svalov reaguje automatickou kontrakciou, ale na rukách si to povšimnete určite najviac. Po precíznej konfigurácii mi bola sériou precízne nasimulovaných ukážok napríklad vrazená dýka do brucha, prestrelili mi guľkou rameno alebo porezali chrbát. Takáto ukážka bola skutočne extrémne intenzívna a v hre by zážitok prehĺbila až do nepríjemnej roviny realistickosti. Nakoľko však boli tieto simulácie izolované od akéhokoľvek hrania, bolo ľahšie si uvedomiť, že v rane mi nožom skutočne nikto netočil. Pre ešte väčšiu imerziu mi však autori na hlavu nasadili VR headset, zapožičali slúchadlá a nechali naplno testovať ich demo na predvedenie možností tejto periférie.

Priznám sa, že po nasadení headsetu som bol pomerne značne sklamaný, nakoľko pri objednávaní môjho stretnutia s OWO sa skloňovala nielen možná prítomnosť Assassin’s Creed edície haptického trička, ale aj testovanie Mirage s týmto vylepšujúcim zariadením. To sa však, nanešťastie, nestalo a namiesto AAA zážitku som hral jednoduché demo, v ktorom som strieľal na postupne na mňa nalietavajúce útočné drony. Vizuál obsahoval maximálne vymodelované objekty bez akejkoľvek textúry a pohltenie tak prichádzalo iba vo forme rozhliadania sa s headsetom a nejakej tej stimulácii streľbou nepriateľov. Drony sa množili, krúžili v mojom okolí a veľmi pomaly útočili. No a ak som náhodou špeciálne odlíšený žltý dron nestihol zostreliť počas náletu, tak sa priblížil tesne ku mne a vybuchol.

Toto nekonečné demo tak jednoznačne slúžilo iba ako proof of concept, ktorý ako-tak technicky fungoval. Priamo v hre boli haptické alebo teda elektrické signály citeľne slabšie oproti konfigurácii a častokrát som tak viacero zásahov dronmi úplne prehliadol. Výbuch som registroval o niečo ľahšie, nakoľko pri ňom šokovala moje telo celá vesta a aj obrazovka zostala úplne presvietená. Po zdanlivo nekonečných náletoch som ukončil s vysokým skóre hranie tohto dema a v očakávaní sa spýtal na inú hru či očakávaný Mirage. Na moje prekvapenie ma však prítomní pracovníci iba informovali, že moje tričko budú potrebovať už ďalší novinári a všetky ostatné hry sú aj tak obsadené. Pomerne sklamaný som tak opúšťal OWO stánok so zmiešanými pocitmi, nakoľko ručne vymodelované útoky na moje telo boli extrémne presvedčivé, avšak zvyšok prezentácie už pripomínal skôr obyčajné vibrácie gamepadu prilepeného na chrbte...

OWO tak určite má zaujímavú technológiu, ktorá v správnych rukách dedikovaných vývojárov dokáže robiť pre pohltenie hráčov doslova zázraky. Avšak bojím sa, že technológia upadne do zabudnutia veľmi rýchlo, nakoľko obetovanie energie netradičným systémom je jednoducho pre vývoj príliš drahé a jej podpora pre počty hráčov s týmto zariadením v podstate úplne nezaujímavá... Tak snáď ich pri živote udržia aspoň rozsiahle ocenenia a viacero spoluprác, ktoré si za produkt od jeho predstavenia v roku 2022 vyslúžili.