Niekedy trvá dlhšie, kým si dojmy z hry utriedite v hlave a dopracujete sa k nejakému číslu. To číslo nie je dôležité, dôležitejší je samotný text, ale niečo trochu reprezentuje. No a inokedy máte nejakú predstavu v hlave už po prvých chvíľach. Hra vás baví, neviete sa od nej odtrhnúť, ale napríklad si počas toho hovoríte, že jediná škoda je, že je hra taká krátka. Ale hráte ju ďalej, prídete na koniec, pozriete si finálnu prestrihovú scénu, titulky... a hra pokračuje ďalej. Veď to je úplne skvelé. Jedna z mála vecí, ktoré mi prekážali, tu vlastne ani nie je. Ak neradi čítate a chcete len nejaké zhrnutie remaku Mario vs. Donkey Kong, toto je ono.

Keďže je to remake, kopa hráčov vlastne vie, do čoho ide. Aj preto tie očakávania na kratšiu hernú dĺžku. Ale toto je remake na Nintendo spôsob, čo znamená, že dostanete nielen modernú grafiku, ale aj hrateľnostné vylepšenia, nové funkcie a nový obsah. Koniec koncov pôvodná hra vyšla ešte na Game Boy Advance v roku 2004, takže by sa patrilo zachovať z nej to dobré a priniesť aj kopu noviniek, ktoré oslovia nielen nových, ale aj pôvodných hráčov, ktorí už leveli prechádzali s prstom v nose.

Verte alebo nie, ale je tu aj príbeh. Taký, aký by ste čakali od puzzle Mario hry, ale je tu. Mario na trh vydal svoju sériu hračiek na kľúčik, čo sú vlastne mini verzie Maria, ktoré môžete natiahnuť a budú samé chodiť. Avšak sú takým hitom, že sú prakticky v každom obchode vypredané, takže sa Donkey Kong nedokáže dostať k hračke, ktorú tak strašne chce. Takže mu nezostáva nič iné, len zobrať batoh na plecia, vybrať sa do továrne a ukradnúť všetky ostatné, aby všetky zostali len a len jemu. Tak začína naháňačka naprieč celkovo až 130 levelmi, kde si poriadne polámete hlavu a občas aj trochu zabojujete.

Mario vs. Donkey Kong je vlastne 2D skákacia puzzle hra. S väčším dôrazom na puzzle ako na skákanie. To znamená, že pred sebou máte level, ktorý sa skladá z dvoch častí. V prvej musíte získať kľúč a odomknúť ním zamknuté dvere. V druhej zase musíte získať Mini Mario hračku. Ako asi čakáte, postupne je cesta k týmto veciam komplikovanejšia, takže je kľúč na nebezpečnejšom mieste, hračka zase na nedostupnejšom a podobne. Pritom ale hra nikdy neprechádza do nejakej frustrujúcej roviny. Riešenie tam vždy je, máte ho pred nosom, len ho možno nevidíte. Možno to chce pozrieť sa na to trochu inak.

Zároveň tu je aj výzva a to najmä v neskorších leveloch po hlavnej kampani, ale spestriť si viete aj tie základné. Sú v nich totiž na rôznych miestach rozmiestnené darčeky, ktoré tiež môžete zbierať, ak chcete z každého levelu získať 100%. Hra má podľa mňa osobne veľmi dobre namiešanú hrateľnosť, keďže je veľmi intuitívna a prístupná úplne každému. Zahráte si ho vy, zahrajú si ho decká, zahrajú si ho aj vaši rodičia, ak majú radi logické hry. Ak by to aj náhodou bolo na niekoho príliš náročné, okrem klasického režimu hra ponúka aj nový prístupný režim, ktorý síce hrateľnosť nemení, ale pridáva napríklad kontrolné body. Ak teda náhodou niekde zomriete, nemusíte level opakovať od začiatku.

Ďalšou výhodou je, že sú jednotlivé levely pomerne krátke. Nie sú to tak nejaké veľké porcie hádaniek, ktoré by ste museli dlho riešiť. Prejdete jeden level večer pred spaním a môžete pokračovať na ďalší deň. Rovnako však aj môžete pri hre stráviť celý večer. Napríklad základ som prešiel za 3 dni a celú hru celkovo za 5, pričom som si každý deň zahral tak na 2 hodiny večer. Celkovo vám tak hra zaberie nejakých 10 hodín, čo nie je zlé. Už cena 50 eur je ale za takúto menšiu hru menej dobrá, pokojne hra mohla byť o dvacku lacnejšia, aj keď je to rozsiahly remake s kopou nového obsahu.

Základ je teda jasný aj malým deťom. S Mariom sa pohybujete po plošinkách, lozíte po rebríkoch a hľadáte veci, ktoré vás posunú ďalej. Dôležitejšie je to zbieranie ako to skákanie. Postupne ale do hry začnú pribúdať ďalšie mechanizmy, ktoré vám pomôžu v prekonávaní čoraz komplexnejších prekážok. Naučíte sa používať niektoré predmety, využívať niektoré prvky v prostredí, alebo aj skákať vyššie vďaka odrazu z rúk. To všetko do hry veľmi pekne zapadá postupom kampaňou, takže sa nové mechanizmy nabaľujú pozvoľne, aby ste každú chvíľu dostali niečím osviežený herný zážitok.

Mení sa to aj prostrediami, kde jednotlivé prostredia so sebou prinášajú nielen nové mechaniky, ale aj nové nástrahy, ktoré sú pre ne unikátne. Kým napríklad používanie kladiva na likvidáciu nepriateľov sa v jednom z levelov naučíte a prenesiete si to ďalej, také ľadové prekážky a pasce nájdete len v ľadovom svete. Takýchto tematických svetov je v hre 8, čo vôbec nie je zlé, takže sa relatívne často obmieňa to, na čo sa pozeráte. Hra tak pôsobí sviežo a stále vás chce prekvapiť niečím novým. Niečím, čo ste ešte nevideli.

Štruktúra sa odvíja od toho, v ktorej časti kampane ste. V tej prvej časti, ktorá je jadrom hry a vlastne vychádza z originálu, vás čaká v každom svete 6 klasických levelov (a teda každý má dve časti, ako som písal vyššie). Potom musíte prekonať jeden špeciálny level, kde musíte všetky nazbierané Mini Mario hračky úspešne doviesť do cieľa tak, aby ste ich nestratili na pasciach. Kopírujú váš pohyb, takže si musíte dávať pozor na to, čo vlastne robíte. No a keď prejdete aj tento, dostanete sa k bossovi. Teda vás čaká nejaký súboj s Donkey Kongom, kde zúročíte prvky, ktoré sú typické pre aktuálny svet. potom sa posúvate ďalej.

V neskoršej časti hry sa počty levelov menia, náročnosť stúpa, súboje s bossom sú podobné, ale ťažšie. Výhoda takto namiešaného mixu levelov je, že nerobíte stále to isté. Aj keď to tak vyzerá, hrateľnosť sa mení. Inak sa to hrá, keď hľadáte kľúčik. Inak sa to hrá, keď sa snažíte do cieľa doviesť všetky hračky bez straty čo i len jedinej. No a hrá sa to inak, keď sa niečím snažíte udrieť Donkey Konga po hlave. Máli sa vám to? Tak sú tu ešte časovky, kde už prejdené levely môžete vyskúšať hrať na čo najlepší čas. A ak by vám ani to nestačilo, je tu možnosť lokálnej kooperácie vo dvojici, ktorá však niektoré veci robí veľmi jednoduché, aj keď pridáva druhý kľúč. Na druhú stranu, takto si môžete hranie užiť s deťmi a pomôcť im prejsť aj tie náročnejšie hádanky.

Vizuálne spracovanie je zaujímavé, lebo muselo skĺbiť mnohé prvky. Remake sa nemal štýlom veľmi odlišovať od originálu. Avšak musí ponúknuť aj moderné prvky a grafiku, za ktorú sa vývojári nemusia hanbiť. Okrem toho musí zapadnúť do aktuálnej ponuky Mario hier, aby sa nelíšila od toho, čo vychádza na Switch. No a to všetko sa veľmi pekne podarilo, takže ako sa hra príjemne hrá, tak sa na ňu aj dobre pozerá. Zvuk je simplexný, takže od postavičiek dostanete len rôzne pazvuky, ale hudba je príjemná a dobre sedí ako k atmosfére, tak aj hrateľnosti.

Málokedy sa stane, že nejakú hru takto zhltnem za pár večerov, ale od remaku Mario vs. Donkey Kong sa nedalo odpútať. Hrateľnosť je naozaj dobrá a levely sú navrhnuté perfektne pre hráča každej vekovej kategórie. Navyše tu toho obsahu vôbec nie je málo a 130 levelov je pekná porcia, aj keď by ste si možno ešte pár desiatok ďalších dali. Audiovizuálne spracovanie hre pristane, takže ani v tomto pohľade neurazí. Negatíva? Sú tu. Niektoré sú menšie. Napríklad keďže to nie je skákačka, to skákanie nepôsobí úplne responzívne a až tak presne, ako by ste občas chceli. Taktiež sa pár bojov s Donkey Kongom dosť recykluje. No a asi tá cena mi pri takejto hre prekáža najviac. Mario vs. Donkey Kong: Tipping Stars pred 9 rokmi bol crossplatform (Wii U a 3DS) a stál dvacku.