Černobyľská havária v jadrovej elektrárni je doposiaľ najväčšou katastrofou svojho druhu na svete. A mohla byť ešte horšia, čo sa dozviete napríklad aj z veľmi populárnej TV minisérie. My tu ale teraz máme aj herné spracovanie tejto tragédie v Ukrajine, ktoré na rozdiel od iných videohier, ako je napríklad STALKER, nezabŕda do sci-fi. Neprináša mutantov ani hľadačov artefaktov v toxickej zóne, ale pokúša sa rekapitulovať skutočné udalosti a vzdať hold tým, ktorí obetovali svoj život, aby zachránili ostatných.
Úmysel tvorcov je chvályhodný a spočiatku sa aj držia plánovaného zámeru, no neskôr sa od neho začnú vzďaľovať. Stále tam síce sú spojnice s katastrofou, ibaže simulácia záchranárov v prvých hodinách sa nečakane zvrtne na špionážnu misiu so stealth prvkami. To mnohým hráčom, ktorí očakávajú predovšetkým aktivity spojené so zabezpečením miesta pohromy, veľmi nesadne.
Pritom samotná stealth pasáž vôbec nie je zlá, len do takejto hry skrátka veľmi nepasuje. Prehľadávanie budov, pátranie po informáciách KGB, či získavanie údajov z počítačov, pričom treba získať kódy, vyhýbať sa (nie veľmi inteligentným) hliadkam a niekedy aj meniť poistky, to už skrátka odvádza pozornosť od samotnej jadrovej katastrofy a obetavých hasičov z úvodu hry. Návrat k podstate veci vo finále už napokon mnohí hráči ani neabsolvujú, lebo to ešte predtým zabalia.
V prvých hodinách je hra presne tým, čím chce byť. Nie je to síce unikátna simulácia, ale dá vám pocit, že ste jedným zo záchranárov, ktorí si plnia rutinné povinnosti, hoci ich život visí na vlásku. Atmosféra je vtedy dosť presvedčivá, pohybovať sa v troskách jadrového reaktoru je zaujímavý zážitok, hoci ste len rádovým členom hasičského zboru. A vlastne nie jedným, ale postupne niekoľkými.
Na mieste nešťastia sú totiž také drsné podmienky, že po niekoľkých určených činnostiach vaša postava skoná. A potom sa objaví karta s menom, fotografiou a údajmi obete a prepnete sa do inej postavy. S tou chvíľu pokračujete ďalej, kým ju nestihne podobný osud ako predchodcu. Tento štýl hrania vyjadruje, akú veľkú obeť priniesli záchranári z Černobyľu a koľko bolo zmarených životov. V ďalšej fáze hry už sa ale držíte len jednej osoby, s ktorou sa od odstraňovania následkov postupne dopracujete k špionáži.
Spočiatku teda zakúsite prácu hasičov – budete pripevňovať hadice k hydrantom a hasiť menšie ohniská, lopatou odpratávať rádioaktívne trosky. Potom musíte prehľadať budovu, hľadať cestičky v ruinách, šplhať, skákať po zvyškoch spojovacích mostíkov, občas vypáčiť nejaké dvere alebo zlomiť zámky. Pri páčení je použitá minihra, kde treba správne nastaviť silu, ale u väčšinu ďalších podobných aktivít už tvorcovia od toho upustili, čo je trochu škoda. Činností v hre totiž nie je až tak veľa a toto by ich mohlo trochu obohatiť.
V ďalšej kapitole už sa ocitnete v meste, kde v ochrannom obleku čistíte prístrojom s kefou rádioaktívne škvrny na podlahe a postrekovačom odstraňujete toxické výpary. Je to síce rutina, ale pritom pochodíte rôzne ikonické miesta z Pripiati, ktoré nesú známky sovietskej propagandy a vyžaruje z nich zlovestná prázdnota. Nie som si istý, či sú tam aj presne spracované úseky podľa dobových záznamov, ale minimálne niektoré plochy sú voľnou reprodukciou autorov. Atmosféru vyľudneného socialistického mesta však autori zachytili slušne. Ocitnete sa aj v dedinke v blízkosti lesa, kde máte presvedčiť civilistov, aby opustili svoje domovy a vyznačujete vlajočkami nebezpečné zóny. No a potom vo vojakmi stráženom komplexe.
Každá postava, za ktorú práve hráte, má svoj vlastný inventár, kde už má predvolené nejaké nástroje a k tomu pridáte vyzbierané doplnkové, prípadne úlohové predmety. Štandardnou výbavou sú čistiace prístroje, dozimeter a vysielačka, ktorou priebežne komunikujete s velením alebo špecifickými osobami. Doplnkami sú lekárničky na doliečenie, obväzy, jódové tablety na zníženie radiácie v tele, voda na odstránenie rádioaktívnych vplyvov z okolia a vodka na povzbudenie morálky a zníženie stresu. Doplnkami sú plynová maska, kliešte a páčidlo. Pri pohybe sa môžete zadýchať a občas si treba ustriehnuť staminu, pri páde si môžete spôsobiť zranenie, ktoré vás spomalí.
Sympatická je snaha doplniť simulačné činnosti o rozhovory, ktoré sú plne dabované, hoci nie vždy kvalitne a dokonca zahrňujú aj voľby v určitých situáciách. Hoci som nemal dojem, že by mali zásadný vplyv na udalosti. Ale môžete sa napríklad rozhodnúť, že niečo dôležité odovzdáte KGB, alebo to zničíte, či posuniete Nadi, ktorá chce odhaliť pravdu o katastrofe svetu.
Celý príbeh zdoláte približne za sedem hodín. Možno aj skôr ak sa občas niekde nezamotáte ako ja. Miestami sa totiž trochu blúdi pri hľadaní prechodov, najmä v budovách, kde sa pohybujete aj cez šachty alebo používate obchádzky. Sú tam síce navigačné značky, ktoré to uľahčujú, ibaže pri niektorých častiach úloh niekedy zmiznú a zostáva tak pátranie naslepo.
Simulácie často mávajú slabšiu grafiku, ale v porovnaní s konkurenciou je v tomto smere Chornobyl Liquidators na tom dosť dobre. Nastavenia parametrov sú síce veľmi obmedzené, ale viaceré miesta v hre vedia zapôsobiť. Či už je to pohľad na nočné hasenie požiaru, zákutia niektorých budov, alebo vyľudnené mesto s propagandistickými nápismi, plagátmi a sochami osvetlené slnečnými lúčmi, či štýlová lesnatá krajina. Solídne sú spracované dobové vozidlá a technika, len tváre postáv pri rozhovoroch sú nehybné a bezduché.
