Nemal by som sa venovať takýmto hrám. Aktuálne ma ešte stále čaká 15 článkov z Gamescomu, kde sú aj očakávané veci ako napríklad rozhovor s tvorcami STALKER 2, dojmy z Commandos a ďalšie, na ktoré sa možno aj tešíte viac. Ale ja to potrebujem. Potrebujem hlavu prepnúť do trochu iného režimu, potrebujem sa sám trochu zabaviť. lebo život nemôže byť len o práci. Ak bude len o práci, skončil ako Jack Nicholson v The Shining. A ak neviete, čo z človeka spraví „all work and no play“, film si pozrite. Takže si chcem zahrať niečo dobré. Niečo vtipné. Niečo, čo mám rád. Niečo, čo som už raz hral a aj recenzoval.

Ale teraz je to krajšie! Sam & Max: The Devil's Playhouse Remastered berie dnes už klasickú epizodickú adventúru a dáva ju do krajšieho šatu s niekoľkými modernými opravami a vylepšeniami. Možno dnes už hra veľa ľudí neosloví. Fanúšikovia seriózneho Sama a šialeného Maxa pomaly vymierajú (bohužiaľ aj doslova) a noví nepribúdajú. Je to škoda, táto dvojica by si zaslúžila viac pozornosti a aj poriadnu novú adventúru. Zatiaľ by ste si ale mali zahrať tento remaster. Je kulmináciou niekoľkých rokov práce borcov z Telltale, kým sa ešte prepli do režimu „táto postava si zapamätá vaše rozhodnutie“. A tí istí borci pod hlavičkou Skunkape štúdia to teraz celé naleštili.

The Devil's Playhouse je bohatá, vtipná a zábavná. A teraz si všetko z toho ešte znásobte. Nemá ale hlavu ani pätu. Ukazuje však, že nie každá hra musí dávať zmysel. Takto chaotický príbeh sa len tak nevadí. Kombinuje haldy inšpirácií, motívov či odkazov v zdanlivo nesúrodej, no nakoniec chutnej kaši. A vtipnej kaši. Je tu (Dez)orient Expres, múmie, vesmírny uzurpátor, mágia, 20. roky, kaiju, Lovecraft a neviem čo všetko ešte. Po toľkých rokoch od pôvodného hrania som tu toho našiel ešte viac. A ešte viac som toho pochopil. To sa stáva, starnete, múdriete, alebo aj hlúpnete a hádanky vám zaberú raz toľko času.

Opísať príbeh? Skúsim. Sam & Max, policajti na voľnej nohe, majú ďalší prípad. Musia svet zachrániť pred vesmírnym „goriliakom", ktorý si ho chce podmaniť. Ale vlastne nie, to nie je začiatok. To je skôr koniec. Respektíve jeden z koncov. Práve ten, ktorý nikdy nenastane. Ale teda je tu prípad, gorila, záchrana sveta. A vlastne ani to nie. Je tu tajomný čiernobiely rozprávač ako z pôvodnej Twilight Zone, akurát trochu zmiešaný s Orsonom Wellesom, keď v roku 1938 desil úbohých Američanov svojim unikátnym rozhlasovým podaním Vojny svetov. Dáva tomu celému iný náboj a poriadny nádych tajomna. Aj keď niekde vzadu v hlavu už asi trochu tušíte, aká bude jeho úloha.

Takže kde je vlastne ten začiatok? No, niekde inde ako samotný začiatok celej hry. Krásne anachronicky pracuje s časom a veci sa nie vždy dejú v takom poradí, ako by sa mali. A raz dokonca vašim pričinením, keďže na anachronickom princípe je založená celá jedna epizóda. Sami si tak pre riešenie hádaniek a nepriechodných situácií určíte, kde do deja vstúpite, aby ste ho ovplyvnili vo svoj prospech. Zdá sa vám to ako niečo magické? Celá hra je o tom. O veciach, ktoré vám umožnia nemožné veci. Nazerať do budúcnosť, meniť podobu, premiestňovať sa či ničiť zlo z inej dimenzie.

Maxovi sa totiž do rúk dostali tajomné Hračky moci. O ich pôvode nič nevie, ale vďaka jeho „špeciálnemu“ mozgu mu hračky umožňujú robiť veci, ktoré nikdy doteraz nezvládal. Znamená to však, že veľkú porciu hry strávite v Maxovej hlave. Niekedy prenesene, občas doslovne. A tam sa vám teda dejú veci. Aspoň konečne pochopíte, prečo je Max taký, aký je už od roku 1987 (kedy vyšli prvé komiksy z pera Steva Purcella. Hlavnou postavou ale stále zostáva antropomorfný pes Sam, ktorý ku všetkému pristupuje s chladnou hlavou a možno má až príliš napozeraného Batmana z roku 1966. toto unikátne duo stojí pred svojím doteraz najväčším dobrodružstvom a vy ich ním musíte previesť.

Hra je rozdelená na 5 epizód a každá z nich je unikátna. Tá prvá vás zoznamuje s princípom Hračiek a tým všetkým, čo vám umožňujú. Ale nespoznáte hneď všetky, len tie najdôležitejšie a najpodstatnejšie. Keďže ale do deja vstupujete vlastne v neskoršej fáze príbehu, tak po naozaj dynamickom úvode sa vraciate v čase späť a musíte si Hračky najskôr nájsť. K niektorým sa dopracujete jednoduchšie, k iným zase zložitejšie. Ale nakoniec si k nim nájdete cestu, aby ste sa posunuli ďalej a zistili, že to nemusí vždy skončiť porážkou zloducha.

Druhá epizóda je anachronická jazda naprieč zdanlivo jednoduchou dejovou líniou. Asi si hru kedysi zahral Nolan, kým začal písať Tenet. Príbeh je jednoduchý: musíte ísť do Egypta, vyriešiť hádanky, získať krabicu hračiek. Ale stále vám stoja v ceste nejaké prekážky. Ako ich prekonať? Napríklad tak, že do deja vstúpite neskôr. Alebo skôr. Jednoducho inokedy. Vznikajú tu paradoxy ako prasa, ale to nevadí. Dôležité je, že sa bavíte a táto epizóda patrí k najlepším v rámci celej série. Teda až na nejaké menšie chvíľky, ale k tomu sa ešte neskôr vrátim.

Tretia epizóda to zase celé mení. Hrateľnosť je trochu oklieštená, ale zase sa viac tlačí na príbeh a vlastne aj jeho bizarnosť. Hlavne si ju užijú ľudia, ktorí majú napozerané noirovky o drsných detektívoch putujúcich nočnými ulicami plnými neónov a počas toho dumajú nad životom alebo niečím iným. A aby som to zrýchlil, tak poďme na 4 a 5, ktoré sa vracajú k hrateľnosti z prvej epizódy, ale zase tematicky sa rozširujú o motívy známe z hororov – zombíci, démoni, monštrá a mnoho ďalšieho. Možno nie je fér tieto epizódy zhrnúť len spoločne telegraficky, ale už by som výrazne vplával do spoilerových vôd.

Sam & Max je séria založená na postavách a humore, oboje tu exceluje. Stretnete množstvo starých známych tvárí a aj niektoré nové. Každá postava je v zásade divná, strelená, hlúpa alebo niečo podobné. Ale užijete si ich. Rovnako aj interakcie s nimi. Teraz máte navyše možnosť každému nazrieť do hlavy, čo so sebou prináša ďalšie možnosti a teraz nielen bohaté dialógy, ale aj vnútorné monológy. Čo napríklad skrýva v hlave taký tajný Agent Superball? Alebo ktokoľvek iný. Dialógy majú vždy len jednu správnu možnosť, ale tie vedľajšie sú tu na pobavenie a rozšírenie povedomia o svete a postavách.

No a ten humor? Skvelý. Možno hra pôsobí graficky trochu infantilne, ale to je tým, že vychádza z komiksu. Humor rozhodne nie je pre deti. Na druhú stranu, všetky tie narážky a dvojzmysly by deckám aj tak nedošli. Čo ale znamená, že si vyžaduje aspoň nejakú schopnejšiu znalosť angličtiny. Je tu kopa popkultúrnych rôznych iných narážok. Pri niektorých vám na tvári naskočí úškrn. Pri iných sa zase naozaj schuti zasmejete. Ale naozaj je v tomto ohľade hra vydarené a musím povedať, že zostarla dobre. dokonca dnes vyčnieva, keďže takéto hry sa už dnes nerobia (a bodaj by po nej v Skunkape skočili na remastrovanie Strong Bad).

Poďme na negatíva, ktoré sa v zásade od pôvodného vydania pred rokmi až tak nezmenili. Tým, že hra nemá hlavu a pätu sa občas stane, že niektoré hádanky tu nemajú úplne logické riešenia. Ak uvažujete čisto logicky a racionálne, nedopracujete sa k nim. Treba túto časť mozgu vypnúť a skúsiť zapnúť nejakú inú. Použiť animákovú „logiku“. Vtedy prídete na to, že sa máte zmeniť na vysávač a niečo zdanlivo nezmyselné spraviť. Pravdou ale je, že to môže kaziť tempo a aj trochu frustrovať, takže občas budete naozaj používať všetko na všetko.