Prvé hodiny hrania Unknown 9: Awakening som premýšľal nad tým, čo mi to vlastne pripomína. Takáto hra tu predsa predtým nebola, ale aj tak to celé pôsobilo tak povedome. Akoby som to už predtým hral. Taký ten pocit, že hráte hru a potom si prečítate, že jej autorov inšpirovalo hento či tamto spred 20 rokov a vtedy si poviete, že jasné, je to tak. Ale tu autori nemajú žiadnu jasnú inšpiráciu niečoho z minulosti. Až mi to neskôr doplo – toto je výluh hrateľnosti z hier, ktoré prichádzali na Xbox 360 a PS3 generácii. Keď začali prichádzať tie veľké akčné adventúry, ale úplne si ešte nenašli svoje miesto.

Taký Uncharted. Ale nie tie neskoršie, ktoré zbierali chválu. Ten prvý Uncharted, ktorý z dnešného pohľadu už nie je až taká dobrá a zábavná hra, ale zas to celé odštartoval. Princípy tejto hry nájdete v Unknown 9 na každom kroku. Ak by to náhodou nebolo jasné, píšem o mechanickej stránke hry. A trošku aj o tematickej, keďže podobne ako Uncharted vás aj Unknown 9 povodí po rôznych exotických lokalitách a odhalíte dávno zabudnuté záhady. Ale tá hrateľnosť s dizajnom prostredí pre lozenie, ojedinelé zakrádanie sa za nepriateľmi a pästnými bojmi, to je celá tá jedna generácia hier, respektíve jej úvod.

Unknown 9 je tak mechanicky trošku retro, ešte to neskôr rozvediem detailnejšie, ale teraz sa treba zbaviť toho slona v miestnosti. Asi kopa z vás nedočítala ani po tento tretí odstavec, ale obrázky ste si pozreli. A sú škaredé, všakže? Takže toto nie je „retro“ hra len po mechanickej stránke, ale aj po technickej. Prostredia vyzerajú ešte fajn a to hlavne vďaka tomu, že sú buď naozaj exotické, alebo naozaj tajomné. Nepadnete z nich na zadok, ale dokážu zaujať. A keďže sú dosť lineárne, autori zase vedie, ako vás nimi vodiť, aby ste dostali tie najkrajšie možné výhľady.

Ale postavy, to je katastrofa. Pritom hra stavia hlavne na nich. Preto aj autori do hlavnej úlohy obsadili Anyu Chalotru, herečku známu zo seriálového Zaklínača. Tá má síce za vagón talentu, ale hra jej veľmi nepomáha ukázať ho a to najmä vďaka technickým limitáciám. Unknown 9 nevyzerá dobre, vyzerá ako minimálne generáciu stará hra a na svedomí sú strnulé animácie, biedne textúry v nízkom rozlíšenie a hlavne postavy. Ja viem, že robili v štúdiu motion aj facial capture, ale na hre to nevidno. Postavy sú bez duše, bez emócií, čo ubližuje hlavne v emotívnych scénach, ktorých tu nie je málo.

Anya Chalotra sa môže aj rozkrájať, ale nespraví nič. Jej dabing je skvelý, ale jej postava Haroona je stále bez duše. Celá hra vyzerá ako tie Mass Effect: Andromeda mémy s postavami z hry. Akurát tu majú ešte o niečo horšie textúry. Podobne aj ďalší herci, ktorí sa snažia a ich postavy nie sú napísané zle, ale ťažko si k nim vybudujete vzťah, keď vyzerajú ako dve generácie dozadu. Našťastie aspoň hudba je spracovaná kvalitne bez akýchkoľvek výhrad voči nej. Pekne dokresľuje atmosféru a parádne sa do hry hodí, aj keď teda vizuálna stránka atmosfére hádže polená pod nohy.

Príbeh je veľmi nápaditý, ale má aj svoje problémy. Haroona je mladá kvestorka, žena s obrovskými schopnosťami, ktoré pramenia z dimenzie zvanej Fold. Tá je zdrojom tajomnej sily a slúži na ovládanie nielen sveta, ale aj vesmíru ako takého. Ako to už býva, keď sa nájde veľký zdroj sily, nájde sa aj niekto, kto ho chce ovládnuť. A tomu vy musíte zabrániť. Znie to klasicky, ale na pozadí sa toho deje naozaj veľa a hlavne svet Foldu je rozsiahly, siaha hlboko do minulosti, ovplyvňuje vzdialenú budúcnosť. Hovorí o cykloch vzniku sveta a bytostiach, ktoré za tým stoja. Ako mytológia je to naozaj bohaté a široké.

Vidno, že má vydavateľ so značkou veľké plány a plánuje knihy, komiksy a ďalšie médiá, kde sa príbehy kvestorov a Foldu ďalej rozvinú. Nateraz tu ale máme problém s tým, že je hra v rámci príbehu veľmi chaotická. Ten príbeh trvá nejakých 11 hodín, čo nie je málo, ale zároveň hra šermuje s menami, pojmami a udalosťami, akoby to bolo univerzum Star Wars a všetci sme ho dobre poznali. Ľahko sa v tom celom stratíte a, čo je ešte horšie, môžete o to celé vlastne aj stratiť záujem. Tvorcovia tu toho chceli nahádzať možno trochu príliš a výsledkom je chaos, kde sa stratí agenda jednotlivých postáv. Ak značke tak veria, pokojne mohli časť pozadia vystrihnúť a nechať na knihy. Už takto príbeh obsahuje zvraty, zrady a ďalšie prvky. Aj keď trochu predvídateľné, fungujú dobre. Akurát s týmto všetkým je to už prepchaté.

Haroonu stretávate v dobe, keď je ešte neskúsená a ovláda len základy svojich schopností. Sprevádza ju jej mentorka, ktorá jej pomáha odhaľovať viac zo schopností. Dej následne poskočí o niekoľko rokov a Haroona je už niekto iný. Ako mentálne, tak aj fyzicky. Ovláda oveľa viac schopností a postupne jej pomôžete získať ďalšie. Je mocnejšia, ale aj drsnejšia. Zároveň zraniteľnejšia, keďže v nej vrú rôzne pocity. Neverí nikomu, čo spôsobuje trenie medzi ňou a spoločníkmi, ktorí sa k nej pridajú. Zaujímavé postavy, akurát teda to ich stvárnenie im nepridáva na charizme.

Svet hry a jej levely sú ako v spomínanom Uncharted a iných hrách z tej doby, teda lineárne jazdy, kde sa striedajú akčné pasáže s lezeckými a puzzlovými. Hra tak neustále mení tempo, aby to nespadlo do stereotypu. Ale badať na tom, že koncept a jeho realizácia sú vážne zastarané. Hlavne teda tá realizácia, lebo sa to nehrá ako iné podobné moderné hry. Prídete niekam na trochu otvorenejšie priestranstvo, hra tam naspawnuje nepriateľov, vy ich vytlčiete a koridorom idete vpred ďalej, kde niečo vyriešite, prípadne zdoláte lezeckú stenu. Lozenie je fajn, ale veľmi jednoduché a vlastne vždy viete, kam sa vybrať. Jednoducho ako v Uncharted či Assassinovi v tej dobre. Na stene je vyznačená lezecká časť a idete po nej.

Akcia má viacero podôb. Haroona vie rozdávať údery päsťami a kopance sú ťažkým útokom. Dokáže premôcť nepriateľov, ale zväčša stojí proti armáde, takže do nepriateľov musíte poriadne tĺcť. Pomedzi to sa musíte brániť, uhýbať, parryovať útoky nepriateľov a podobne. To sú však veci, pri ktorých Haroona len okrajovo využíva svoje špeciálne schopnosti. Viac ich využijete pri boji na diaľku. Nepriateľov viete postrčiť či si ich pritiahnuť. Podobne ako Jediovia. Postrčenie skvele funguje, keď sa niekto nachádza na okraji útesu. Pritiahnutie nepriateľa vám dáva príležitosť uštedriť mu poriadnu šupu.

Strašne by som tu chcel hrať stealthovo, no nie je to až také jednoduché, keďže je dizajn naozaj dosť lineárny. Takže sa naozaj musíte snažiť, aby ste nevyvolali poplach. Ak ho však vyvoláte, nepriateľom poriadne naložíte a hotovo, môžete ísť ďalej. Haroone pomáha v krytí vysoká tráva, kde ju nepriatelia ťažšie zbadajú. Prípadne sa dočasne môže zneviditeľniť a zlikvidovať ich odzadu. Nepriatelia síce reagujú na telá povaľujúce sa po zemi, ale nemôžete s nimi nič robiť. Taktiež na nenápadnú likvidáciu nepriateľov môžete využiť rôzne výbušné sudy a iné veci, ktoré sa tam vždy povaľujú a viete ich na diaľku aktivovať. Vlastne to nie je až tak nenápadné, ale účinné a neodhalia vás. Postupne však nepriatelia pridávajú silnejších kolegov do svojich radov a aj rôzne gadgety, ktoré vám komplikujú život.

Najviac sa mi ale páči možnosť cez Fold sa dočasne prevteliť do nepriateľov. Máte na pár sekúnd možnosť ovládnuť telo niekoho iného a vykonať zaňho jednu akciu v takmer zastavenom čase, napríklad vystrelíte na iného nepriateľa. Alebo udriete do výbušného sudu. Postupne si túto schopnosť vylepšíte až na 3 ovládnutia rovno po sebe, čo aj v komplikovaných situáciách umožňuje vytvoriť komplexné reťaze deštrukcie a smrti medzi nepriateľmi, keď zlikvidujete niekoľkých naraz. Teda takmer, málokedy sa stane, že je takýto útok dostatočne silný na zloženie nepriateľa, ale funguje to aj tak veľmi dobre. Hlavne to ale baví, lebo to pridáva strategickú vrstvu a niečo naozaj svieže v rámci hry, ktorá celá pôsobí ako destilát myšlienok, ktoré sme už hrali mnohokrát predtým. Vďaka skúsenostnému stromu si postupne vylepšujete aj ďalšie schopnosti v ovládaní Foldu, bojoch a stealthe.