Recenzovanie hier až po ich vydaní, navyše aj s nezanedbateľným odstupom času, prináša so sebou neporovnateľnú výhodu oproti ostatným tvorcom článkov, videí či iného obsahu pre danú tematiku. Odhalí sa vám totižto unikátna možnosť hru nielen odohrať vo svojej vlastnej bublinke, ale taktiež aj nasať názory ostatných recenzentov, hráčov a objaviť vďaka tomu nielen nové perspektívy, ale napríklad aj obsah, ktorý ste možno ani len netušili, že jestvuje. Zároveň sa však s oneskorenou tvorbou článku spája aj vedomosť o všeobecnom úspechu za hranicou vami priradeného číselka, či dokonca sa možno na svet dostane aj nejaká tá neodhalená informácia, ozvláštňujúca vaše vedomosti o titule.

Dnes už, každopádne, všetci vieme, že Black Myth: Wukong, od čínskeho štúdia Game Science má na konte viac ako 20 miliónov predaných kópií. A okrem toho, že sa stal rekordne predávanou a najhranejšou singleplayerovou hrou na Steame, je jednoducho aj sakramentsky dobrou hrou! Ak hľadáte v tejto recenzii nejaký iný záver ohľadom titulu voľne inšpirovaného a zasadeného po udalostiach legendárneho románu Putovanie na západ, rozprávajúcom o opičom kráľovi Sun Wu-kungovi, asi ste na zlom mieste. Ak ste však už ostrieľaní fanúšikovia tohto čierneho mýtu, žánroví entuziasti, doteraz nezlomení frfloši alebo dokonca zarytí protestanti voči titulu, prosím, nenechajte sa kvantom pozitívnych slov odradiť a možno zároveň skúste získať novú perspektívu na hru popierajúcu konvenčné a zaužívané metódy vo videohernom biznise. Verte mi, niečo podobné sa totižto neobjaví častejšej ako raz za hernú generáciu...

Veni, vidi, vici

Nepoznám lepšie slová, akými opísať, to čo tento titul dokázal od vydania prvého traileru až po dnešok. V prvom rade treba pochváliť autorov z Game Science, ktorí napriek absurdnej absencii skúseností aj všetkým okolnostiam hrajúcim proti nim, dotiahli hru od započatia vývoja v roku 2018 až do úspešného vydania a navyše aj v obdivuhodnom stave. Siedmi bývalí zamestnanci videohernej divízie Tencentu, ktorí pracovali na free-to-play MMORPG Asura Online, inšpirovanej grafickou legendou o Wukongovi, sa v roku 2014 rozhodli opustiť bezpečie kancelárií tohto čínskeho technologického konglomerátu a začali si prerážať vlastnú videohernú trasu. Po vydaní dvoch mobilných titulov 100 Heroes a Art of War: Red Tides si po zistení, že väčšinu používateľov na Steame tvoria práve čínski hráči, si uvedomili, že ich nebude definovať iba mobilný vývoj, a tak jednoducho začali vyvíjať AAA hru. No a potom čo v roku 2020 s cieľom nabrať nové talenty odhalili prvýkrát nejaké tie zábery, tisíce ľudí prejavili záujem o obohatenie tímu, ktorý sa tak rozšíril až na nejakých 140 jedincov, zložených aj z AAA veteránov.

Black Myth: Wukong vyrazil svojimi prvými zábermi dych skutočne všetkým a v priebehu nasledujúcich štyroch rokov sme sa dozaista neraz pohrávali všetci s myšlienkou, či vôbec hra niekedy vyjde. Titul si vyslúžil hneď niekoľkokrát prirovnanie k soulslike titulom, ktoré však autori odmietali a dnes už asi aj vieme prečo. Wukong je akčnou bojovou hrou, ktorá vďaka dostupnému arzenálu až jednej zbrane, viacerým schopnostiam a aj všeobecnej akčnosti pripomína akýsi mix nových God of War titulov s hrami od vývojárov z Team Ninja. Naopak práve zo spomínaných soulsoviek tu badať maximálne aspekty agresivity, akými žiari Bloodborne či Sekiro. A ani týmito prirovnaniami sa nedá jednoznačne pokryť celá ponúkaná paleta, nakoľko dominantnou tohto klenotu je práve kategorizácia - lineárny boss rush titul, čo sa dnes teda vôbec často nevidí.

S odstupom, ktorý som spomenul v úvode, som si tak vlastne mal šancu aj uvedomiť poetický rozmer celej hry. Paradoxne, štúdio, ktoré verilo, že osloví zasadením početné zastúpenie čínskych hráčov na Steame, dnes už dobylo nielen Áziu, ale najmä uchvátilo aj srdcia Európanov a Američanov, v dôsledku čoho ide o skutočné putovanie na západ.

A aj napriek tomu, že nechcem nijako ďalšou časťou zhadzovať úspech či postupy autorov, je podľa mňa vzhľadom na to, že sme sa aj my stali súčasťou tejto problematiky, potrebné spomenúť absurdné pravidlá, absenciu kódov a nejaké podivné praktiky, ktoré sa tesne pred vydaním hry objavili. Kód na recenziu nám totižto oneskorene poskytla spoločnosť PlayStation, ktorá nemala kódy k dispozícii ani tesne pred vydaním, a to aj napriek tomu, že bola partnerom autorov a obsah okolo hry sa objavoval aj v oficiálnych PlayStation médiách. Okrem toho sa objavili aj absurdné pravidlá pre streamerov, kópiu hry na recenziu dostala len hŕstka vyvolených portálov a v kombinácii s inými pošuškávaniami to jednoducho celé zanechalo akúsi škvrnu na mojej chuti titul recenzovať. Avšak aj napriek týmto zopár sklamanie vyvolávajúcim skúsenostiam môžem potvrdiť, že hra ma vlastne nakoniec uchvátila a ja tak v závere tejto kapitoly iba môžem zhodnotiť, že opičí kráľ skutočne iba sčista-jasna prišiel, herný biznis omrkol a hneď ho aj dobyl!

Z ďalekého východu už na bájnom západe!

Tento mýtus rozhodne nepatrí medzi krátke bájky, strávite v ňom totižto minimálne 30 hodín aktívneho mlátenia sa cez hlavnú líniu a ak radi skúmate zákutia či plníte vedľajší obsah, dosť pravdepodobne sa ich naráta aj 50+. Titul vie, ako hráča okamžite vtiahnuť a jeho úvod sa tak podobá vysokorozpočtovej akcii, ktorú by ste našli niekde v produkcii Bollywoodu. Celej veci náramne pomáha aj plynulý prechod z menu priamo do prestrihové scény, podobne ako to robia first-party tituly od Sony. Opičí kráľ je hneď od prvých momentov drzý, namyslený a jeho vtipným dabingom je podčiarknutý charakter slobodného ducha nezviazaného absurdnými pravidlami božstiev, ktoré prišli zrovnať jeho horu Huaguo so zemou a je tak nútený sa im postaviť. Yang Jian a Wukong zrealizujú pred zástupom bohov a bájnych postáv ostrú dialógovú výmenu a rovno vás hra hádže do úžasne choreograficky vykonštruovaného tutoriálu, kde sa naučíte všetky základné kombá a navyše to ešte celé bude aj ohromne epické.

Ak ste Putovanie na západ náhodou nikdy nečítali, rýchle zhrňujúce YouTube video vám podobne ako mne určite nezaškodí, ale nie je to nutnosťou. Predsa len, hra sa odohráva až po docestovaní na západ, vďaka čomu to celé zaváňa novotou, ale dohnaním predchádzajúceho deja tej stokapitolovej obludy vám aspoň budú postavy a lokácie známejšie. Každopádne, bitka z úvodu prekvapivo končí porážkou Wukonga, ktorého zarazí oponent hlboko do skaly (tu fanúšikovia románu jasajú) a jeho esenciu roztriešti na 6 mocných relikvií, ktoré by mohol opäť získať iba ten najsilnejší z opičiakov. Tí sa medzičasom usídlili v okolí miesta odpočinku opičieho kráľa a kto lepší by sa mal vydať na túto cestu ako náš nemý protagonista. Ten sa v šiestich, voľne pospájaných rozsiahlych kapitolách (podobne ako to bolo aj v románe) postaví proti najmocnejším bytostiam z čínskeho folklóru a mytológie, aby sa mu podarilo opäť polepiť veľkého mudrca.

Okrem toho, že dej je pomerne rozsiahly, rozťahaný a častokrát spoliehajúci sa na schopnosť hráča spájať si udalosti v hlave, jeho úvodné kapitoly by sa dali označiť za pomalšie a skôr prirovnateľné k bájam ako ku konzistentnému deju. Každopádne je ale putovanie nasledovníka opičieho kráľa plné zaujímavých postáv, primárne antropomorfných zvierat a bájnych oblúd, z ktorých sú všetky, žiaľ, lip-syncované iba v originálnej čínštine. Napriek tomu, že čínsky dabing je fantastický, odohral som väčšinu hry  v angličtine, ale aj tá je náramne vydarená. Podobne ako zvyšok hry, výkony sú extrémne teatrálne, prehnane afektované a zachovávajú si tak istú úroveň absurdity. Nijako to však nevytrháva z množstva kvalitných prestrihových scén, fantasticky napísaných dialógov a celkového seriózneho tónu diela. Za spomienku určite stoja nielen solídne prestrihové scény, ale najmä aj po každej kapitole odprezentované unikátne krátke filmy, z ktorých každý rozpráva príbeh o finálnom bossovi kapitoly či prehlbuje nejako dejovú linku. Ich unikátnosť spočíva najmä v prezentácii, nakoľko každý z nich je realizovaný iným typom animácie. Od stop-motion bábok, cez klasické anime, až po niečo vytiahnuté kdesi zo zatúlaného katalógu Studia Ghibli. Je to jednoducho nečakané a extrémne unikátne.

Opičiak, ktorý dobyl audiovizuálny vrchol

Poznáte YouTube kanál s dokumentárnou sériou „Every Frame a Painting“? Toto heslovité slovné spojenie je zlúčené s myšlienkou, že existujú diela, v ktorých by sa dal akýkoľvek záber pri pozastavení jednoducho premeniť na oku lichotiacu maľbu. Z nátury hry, obzvlášť akčnej „bitkárčiny", akou je tu recenzovaný Wukong, nie je táto praktika možná s úplne každým záberom. Avšak hádal by som sa, že minimálne v momentoch, keď práve aktívne nestáčam tlačidlá na útok, je to možné aj tu. Všade skloňovaný Unreal Engine 5 zas a znova žiari aj tu a to čo dokázali autori vytvoriť s ich prvou veľkou hrou za hranicou mobilných telefónov, je skrátka obdivuhodné. Na PlayStation 5 dostanete na výber z troch režimov, ktorými sú Performance s vyššími fps, ale horšou kvalitou textúr, úplne opačne koncipovaný Quality mód a je tu ešte navyše aj Balance, ktorý z mojich skúseností nerobí ani jedno práve najlepšie.

V móde uprednostňujúcom kvalitu dostanete asi jednu z najlepšie vyzerajúcich hier súčasnosti, avšak 30 fps nie je práve vhodné do rýchle reakcie vyžadujúcich súbojov s agresívnymi indivíduami. Navyše s extrémnym množstvom particle efektov, akými je prach, hmla, špeciálne elementárne útoky a ďalšie pohltenie prehlbujúce vizualizácie, hra väčšie súboje nezvláda najlepšie a snímky tak práve pri bossoch padajú. Preto som radšej siahol po Performance móde, kde stabilita aj pri náročných scénach pôsobila konzistentnejšie.

Ak ste však primárne PC hráči, s poriadnou grafikou z Nvidia RTX 4000 série takéto ťažkosti riešiť určite nemusíte. Navyše  oproti PS5 ponúka PC aj širokú škálu fantastických zlepšení vizuálu, akými sú úplný Ray Tracing, známy aj ako Path Tracing, ďalej nasvietenie vyzerá lepšie vďaka viac odrazovému Ray-Tracovanému nepriamemu nasvieteniu, v plnom Ray Tracing rozlíšení sú aj odrazy a voda tak vyzerá úžasne. Podobné množstvo pozornosti dostávajú aj particle efekty a ich odrazy, tekutiny a tiene. Navyše vďaka DLSS 3 s AI Frame Generation sa PC hráči nemusia báť, že by im fps padali ako mne na pri Quality móde. Ak ste zvedaví, ako je na tom vaše PC, Nvidia dokonca ponúka hneď aj Benchmark pre Wukonga a, samozrejme, aj kopu driverov.

V skratke teda o svete mytologických krajov z čínskeho románu. Krajina, scenérie, úroveň detailov aj rozsah berú dych. Prejdete sa zelenými lesmi, zasneženými horami, lávovými údoliami, jaskyňami zamorenými pavúkmi, púšťou a aj nejakými tými nadpozemskými pláňami. Všetko to vyzerá nádherne a do príbehu opičieho kráľa prostredia zapadajú bezchybne. Už z prvých preview bolo jasné, že hra nie je tak úplne otvorená a skôr je zameraná práve na bossov, medzi ktorými sa behá v menších lokáciách. Toto platí najmä pre prvé dve kapitoly, no čím idete ďalej, tým viac sa svet otvára, čo je možno tak trochu aj škoda. Lokácie sú častokrát dosť veľké a nijako tento fakt nie je opodstatnený. Vecí na objavovanie nie je zas tak veľa na každom rohu a z nepriateľov zas toľko skúseností nedostanete, aby sa vám oplatilo tie časom väčšie skupiny porážať.

Čím ďalej som v hre bol, tým menej som strácal čas objavovaním tajomstiev a radšej som rovno hľadal bossov. A na druhej strane to je dosť často aj maximum, čo môžete robiť, pretože všade navôkol sa nachádzajú veľmi agresívne rozmiestnené neviditeľné steny, cez ktoré sa protagonista jednoducho nepretlačí. Častokrát terén naznačoval, že tadiaľ smeruje cestička, avšak ďalej to nešlo. Občas však za tieto hranice milovali skákať bossovia, čo znamenalo, že sa nevedeli dostať naspäť ku mne, ja k nim, a tak bolo potrebné buď hru reštartovať, alebo nechať sa z diaľky poraziť. Raz sa mi dokonca nešťastnou náhodou podarilo jedného z bossov zatlačiť do tejto steny tak agresívne, že hra nedokázala asi jasne rozlíšiť, čo sa dialo a ja som tak automaticky vyhral súboj aj keď mal protivník ešte nadpolovičnú väčšinu HP.

Jedným z aspektov, ktoré na recenzovaní hier milujem, je možnosť púšťať si oficiálne soundtracky počas ich tvorby. Túto aktivitu som si rokmi už pomerne obľúbil, a tak ma vždy sklamalo, keď hra ešte nemala nikde zverejnené skladby, čo je napríklad častá praktika From Software. Avšak aj vzhľadom na fakt, že táto recenzia pre Gamescom a iné ďalšie podstatnejšie životné udalosti mešká, hudba z Wukonga dorazila nielen na YouTube, ale aj na streamovacie služby. A veru stojí za to! Okrem toho, že je nádherne orchestrálne komponovaná, má krásne a zapamätateľné melódie, tak využíva častokrát nielen tradičné ázijské/čínske hudobné nástroje, ale aj množstvo exkluzívne čínskeho spevu. Práve jeden zo songov pomenovaný „The Yellow Wind Rises“ neviem dostať z hlavy už nejaký ten piatok. Jeho variácie veľmi efektívne používajú autori aj v druhej kapitole, kedy sa jedna špecifická postava bez hlavy hrajúca na tradičný sanxian pravidelne zjavuje nášmu protagonistovi.

Magický Ruyi Jingu Bang vymláti čakru aj z tých najodolnejších!

Avšak najdôležitejšou kapitolou pre hru, akou je Wukong, je rozhodne súbojový systém. Ten by možno väčšina hráčov nazvala až prehnane zjednodušeným alebo časom minimálne repetitívnym, avšak pre mňa osobne bol naplňujúcim aj po desiatkach hodín a minimálne vyžadoval dávku taktického prístupu a nejakú tú stratégiu až do úplného konca. Súboje sú totižto doslova takým tancom s nepriateľmi a prinútia vás k absolútnej precíznosti a rýchlym reakciám, lebo inak vám zdravie poputuje smerom nadol veľmi rýchlo... Hra je náročná a výzvou sa vlastne vôbec netají, predsa len ide o boss rush titul. Aj napriek tomu, že tých bosov je tu podľa internetu až 107(!!), tak nie všetci sú povinní a zároveň každý jeden, minimálne z tých hlavných, je takpovediac unikátne puzzle. Preto som aj napriek veľkej obťažnosti takmer nikdy necítil prehnanú dávku frustrácie z absurdných kombo útokov, ale iba som sa hneval na svoj reakčný čas alebo neschopnosť adekvátne reagovať.

Prirodzene, nadávky a pokus o rozbitie ovládača sa dostavili, najmä teda keď za moje zlyhanie mohli padajúce fps, ale nikdy som nemal od hry chuť odísť a naopak som sa s každým pokusom a súbojom všeobecne vždy iba zlepšoval. Náš protagonista nemá žiadnu tradičnú zbraň, a vlastne nemá ich ani nijako veľa. Prvým aj posledným útočným predmetom sa stane magická drevená palica so železnými špicmi na oboch stranách. Ruyi Jingu Bang je táto mytologická zbraň kráľa opíc, ktorá je tuctovo vyobrazená na každej podobizni tejto postavy a inak to nie je ani v hre. Hoci by vám možno napadlo, že taký meč alebo luk môžu byť neporovnateľne ničivejšie, z testov, ktoré už fanúšikovia hier a zbraňoví entuziasti zrealizovali, je jasné, že pri poriadnom údere touto magickou palicou po hlave by vám bolo všetko jedno celkom pravdepodobne aj skôr, ako po zásahu mečom. A podobne to vyzerá aj priamo v hre.

Chvíľu som si tak nahováral, že Wukong božstvá vlastne ani nezabíja, ale v momente ako prerazil jednému drakovi svoju bakuľu cez hlavu, som túto mienku zmenil. A pritom explicitného obsahu aj krvi je v hre v podstate celkom málo, a tak sa môže naivným hráčom chvíľu aj zdať, že opičí kráľ je taký ázijský Batman. Potom si však zaraz spomeniete, ako pravidlo o nezabíjaní dodržali všetky filmové spracovania a tu to nie je inak. Samotný súbojový systém pozostáva z kombinácie ľahkých a ťažkých útokov, z ktorých tie ťažké sa dajú dokonca aj nabíjať, a to aj v troch rôznych postojoch. Wukong buď behá a šialene točí svoju palicu, stojí na mieste a intenzívne koncentruje do nej energiu, alebo sa na ňu vyšplhá, zatiaľ čo pod ním postupne rastie. Posledný spôsob znie síce najdesivejšie, ale ja som väčšinu hry odohral iba s tým prvým, základným útokom. Okrem toho ovláda opičiak aj veľmi malý výskok, kombinovateľný s útokmi a, samozrejme, vie aj uskočiť pred útokom nepriateľov.

Nechýbajú jednoduché kombá, ďalej sa dá palica zefektívňovať, ak máte dostatok surovín, ktoré sú väčšinou aj špecificky viazané na istých bossov. Okrem toho nechýba ani kompletná výzbroj, ktorá sa dá neskôr aj u kováča upgradovať. Každý kus výbavy má aj svoje unikátne pasívne schopnosti a pri brnení sú dokonca viazané aj na kompletnosť série. Progres a vylepšovanie postavy neprebieha len na strane výbavy, ale pomôže tu najmä séria stromov schopností, ktoré sú dedikované nielen zdraviu, kombám a odolnosti, ale aj špeciálnym schopnostiam. Tie sú okrem základných útokov dominantou celého súbojového systému. Každé toto kúzlo spotrebováva na aktiváciu manu a aj keď ich je v hre niekoľko, vždy môžete mať aplikované na okamžité použitie práve štyri. Schopnosti majú, prirodzene, aj svoj cooldown a okrem toho , že extrémne pomôžu v boji, tak aj dobre vyzerajú a zároveň platia na všetky kreatúry vo svete.

Je tu krátkodobé zmrazenie nepriateľa v čase, premenenie protagonistu na okamih na kameň, čo efektívne zblokuje útok a funguje vlastne ako parry, ďalej sa môže Wukong rozmnožiť na niekoľko opíc, ktoré budú chvíľu útočiť na cieľ spolu s ním, nechýba krátkodobé zneviditeľnenie, zosilnenie útokov vo vyznačenom kruhu alebo globálna kategória transformácií na nepriateľské NPC, vďaka čomu máte nielen efektívne život navyše, ale aj nejaké zaujímavé nové útoky a aj spôsoby hrateľnosti. So súbojmi sa, prirodzene, po kvante prirovnaní spája aj špecifikácia podobností so soulsovkami, ktoré si teda okrem bonfire alternatív, progresu protagonistu, výroby, rozsiahlych vylepšení, talizmanov, respawnu všetkých nepriateľov po smrti či pitia z magickej čutory pre doplnenie životov, všimnete najmä v samotných nepriateľoch a bossoch, resp. nimi ponúkanej výzve.

Základný nepriatelia padajú ako hrušky, teda až do momentu, pokiaľ neostanete príliš sebavedomí, pretože v takom prípade to rýchlo oľutujete s rapídne klesajúcim zdravím iba zo základných útokov. S vylepšovaním vášho elixíru, zbraní aj schopností však nájdete rytmus, vďaka ktorému sa výzva v podobe základných nepriateľov stratí a časom ich dosť pravdepodobne budete ignorovať. Vývojári však toto dobre vedia, a preto občas pridávajú dobrovoľných bossov, výrazne ťažšie indivíduá alebo špeciálne výzvy, kde viete získať spirit, teda podobu nepriateľa, ktorú krátkodobo na seba Wukong prevezme a využije jeho špecifickú špeciálnu schopnosť.

107 bossov je skutočne veľa a nemalú časť z toho musíte poraziť, aby ste vôbec prešli hlavnú príbehovú líniu. Každý z príbehových bossov je unikátnou figúrkou na ceste k nájdeniu legendárnych relikvií, a preto vás tí na konci kapitoly vždy potrápia najviac. Sú zároveň testom toho, ako dobre ste sa naučili všetky mechaniky a či zvládnete to, čo príde ďalej. Budhovia, ľudské telá so zvieracími hlavami alebo naopak, oživené brnenia, hroziví démoni, gigantický, dymovo-ohnivou mágiou disponujúci medveď, kamenný trol, ženy meniace sa na pavúkov, veľké žaby, všeobecne syndrómom nafúknutých pupkov alebo hláv disponujúce indivíduá, elementálne draky a jednoducho kvantum ďalších kreatívne vyskladaných protivníkov, ktorí vás potrápia, preveria, ale vždy zároveň aj donútia, aby ste hru chceli hrať ešte o chvíľu dlhšie.