Mario a Luigi je trošku odlišná séria zo všetkých Mario hier. Je neuveriteľné vidieť ako len sporadicky prichádza a jej domovom boli handheldové systémy – či už GameBoy Advance, neskôr DS a 3DS. Na Switch sme si paradoxne nezahrali ani jeden diel a čakali sme až do takto neskorej fázy, aby konečne opáčili súrodeneckú dvojicu v inom nasadení.

Našinec by si mohol spliesť sériu s Paper Mario kvôli taktickým ťahovým súbojom, čo celkom sedí. No zároveň majú Mario a Luigi isté arkádové elementy z behačiek, takže si môžete užiť traverzovanie cez pekne nadizajnované levely, v ktorých nechýba kopa predmetov, vedľajších úloh a do toho nielen pár nepriateľov, ktorým môžete skočiť na gebuľu a naštartovať spomenutý ťahový duel.

Nechýba ani jednoduchý, no istým spôsobom pútavý Nintendo dej. Mario a Luigi (aj Bowser dakde v pozadí) mali svoju pohodičku, keď tu zrazu prišiel do ich sveta cudzí farebný element (s nádychom fialovej) a zrazu ich vcucol dnu. A oni pristáli na neznámom kúsku zeme, kde ich čaká nová výzva, aj záchrana cudzieho sveta.

Volá sa Concordia a kedysi dávno tu bola tiež idylka. Lenže potom centrálny strom, na ktorý bol napojený cely svet, postihla katastrofa a svet sa rozpadol na množstvo samostatných ostrovov. Plán dvoch bratov a ich pomocníkov je teda jasný: pokúsia sa spojiť niečo centrálne a kopu ostrovov opäť do jedného celku – no a možno sa potom aj vrátiť do svojho Hríbikového kráľovstva. Ale postupne...

Tým, že chýba spojitosť sveta, autori šikovne vyriešili neduh tým, že prológ zvládnete na jednom miniostrove a potom objavíte úžasný element Shipshape Island. To je na jednej strane plávajúca loď na šírom mori a zároveň je to ďalší malý ostrov, na ktorom môžete skákať, získavať mince a najmä sa odtiaľto vystreľovať veľkým kanónom do ďalšieho sveta. Funguje to parádne – keď prídete ku kanónu a vyvoláte si zameriavač, hľadáte ostrov, kam by ste sa mohli vystreliť. A ak nejaký súci nájdete, bum, už sa necháte vystreliť v zložení Mario, Luigi a Snoutlet.

Snoutlet je tradičný pomocník v novom svete. Vyzerá ako lietajúce prasiatko, ale odmieta mať hocičo spoločné s pigáčmi, takže to čo vidíte nie je jeho rypáčik či zástrčka, ale to sú oči. Celá hra balansuje na pomedzi toho, že si robí srandu zo všelijakých spotrebičov a zvieratiek, niektoré postavy sú nimi aj prepojené či zmixované. Každopádne, Snoutlet vám dáva rôzne tipy, tutoriály, chodí všade s vami, je vtipný, pohotový a osobne ho považujem za jedného z najlepších radcov posledných rokov. Nie je samoúčelný a jeho gagy o slaninkách či iných fajnotkách sú celkom slušné trefy v scenári.

Celkovo platí, že scenár samotný nasleduje klasické Nintendo vzorce, ale jednotlivé postavy a ich situácie sú zaujímavé. Levely sú farebné štylizované svety odlišných pinďúrov, ale za ich vizážou sa skrývajú niekedy aj ťažké príbehy. Scenár však umne skáče medzi vážnymi či vtipnými chvíľami – lebo na strate detí vo svete prelomenou bariérou či iných tragédiách toho veľa zábavného nie je. Ale to skvelé načasovanie vás dokáže chytiť za srdce.

Samotná hrateľnosť si dáva načas a v prvých hodinách pekne dávkuje známe i nové elementy. Chvíľu trvá, kým sa obaja bratia dajú dokopy a potom idete po hrateľnosti. V teréne prekonáte prekážky: za každého brata sa dá samostatne skákať cez dedikované tlačidlo. Neraz riešite rozmanité puzzle: treba odblokovať bránu či zátarasu, rozložíte sily – jeden brat ide na jedno miesto, druhý obíde mapu z inej strany a spustí dáky mechanizmus. V tom smere sú kúzelné prvé hodiny: nedostanete sa totiž všade, buď nemáte nejaký nástroj alebo čosi musíte riešiť. Až po čase odvalíte skalu, preskočíte ďalej alebo viete niečo rozlúsknuť. Prácička na mape a objavovanie každého ostrova sú kvalitné elementy, pričom dosť pomáha šikovná mapa s rozličnými ikonami. Vďaka nej viete, kde sa dá liečiť či uložiť pozíciu.

Zdráham sa napísať, že Luigi je iba pomocník, lebo hra sa z neho snaží urobiť vyrovnanú postavu Mariovi. Nielen cez samostatné tlačidlo na skákanie či v rámci boja (o tom trošku neskôr), ale aj fajn vychytávku menom Luigi Logic. Na mapkách neraz prídete na miesto, kde Luigimu začne nad hlavou svietiť ikonka a to znamená zapojiť jeho logické závity – niekedy len objaví skryté mince, inokedy sa reálne pustí do riešenia nejakej hádanky a nasmeruje vás kam treba. Nie je to žiadny lacný trik, ale dobré obohatenie hrateľnosti posilňujúce význam postavy. Za Maria si aj tak odmakáte všetko vy.

Ďalšou vychytávkou sú aj bratské ťahy, tzv. Bros Moves, ktoré tiež využívate pri objavovaní máp. Tie vám prepožičajú určitú vlastnosť alebo vás transformujú na prostriedok, čo prekoná prekážky. Prvým je možnosť premeniť sa na UFO, ktoré doletí takmer všade, ostatné sú aj z nie sci-fi kategórie.

Nemalú porciu času si pýtajú ťahové boje – a pre niektorých hráčov budú predstavovať asi najväčšie lákadlo. Áno, obaja bratia sa pýtajú do akcie, ktorá prebieha na striedačku, ale rovnako využíva duálne elementy. Napríklad aj bežné skočenie po hlave môže vyvolať fajn kombo: po prvom skoku Maria nabehne Luigi, ktorý ho znova vymrští do vzduchu a Mario môže dopadnúť na oponenta znova, čím mu uberie ďalšie HP. To isté platí, aj keď štartuje Luigi, len nezabudnite (ako ja spočiatku), že Luigi dopadá/ovláda sa cez tlačidlo B a Mario cez A, aj keď prebieha práve jeho ťah. Takto vznikajú skvelé reťaze, kde Mario skáče, Luigi kope a rýchlo vymažete oponentovo zdravíčko.

Alebo keď nepriatelia útočia na vás, môžete sa uhýbať a vyskočiť v zlomku sekundy a dopadnúť na nich – takže aj počas cudzieho útoku beriete HP vy im. Inokedy možno využiť aspoň schopnosť brániť sa a neutŕžiť ranu alebo čo najmenšiu. Skákacia technika je dostatočne vyvinutá a časovanie kľúčové ako v dobre behačke.

A potom prídu aj rozličné chabiny a zbrane, ktorými útočíte ako v bežnej ťahovej RPG. Osviežené budú aj používaním rozličných predmetov. Niekedy treba dokonca kombinovať vaše schopnosti – Mario bude skákať na istú časť ozruty (kde nie sú pichliače) a Luigi máchať kladivom po hlave, vaša synchronizácia je v tomto smere esenciálna. Sila postavičiek prirodzene vychádza z ich štatistík: je tu jasná motivácia levelovať nahor, ak sa tešíte na viac zdravia, sily, obrany či rýchlosti. Do toho prídu nové predmety či upgrady, vďaka ktorým sa pustíte do väčších nepriateľov.

Aby toho nebolo málo, aj tu prídu Bros Attacks. Unikátne bojové ťahy každého brata, ktoré dokážu aj ťažší súboj nakopnúť do lepšej roviny, ale opäť sa od vás čaká pozornosť, dobrý timing a reakčný čas. Čím dlhšie vydržíte, tým viac škody napáchate. A je fajn, že opäť sa tu čerpá inšpirácia z Mario svetov a môžete hádzať či odkopávať notoricky známe panciere korytnačiek či iné predmety. Existujú ťahy, kde sa ráta aj s využitím oboch bratov, najmä ak sa postavíte vzdušným nepriateľom alebo drzáňom, ktorí útočia z diaľky projektilmi, ktorým sa jednak treba vyhnúť a navyše stále zasadiť protiútok. To štúdium nepriateľskej palety ťahov je celkom náruživé a užitočné.

Do toho sa hlási ešte jeden strategický element: Battle Plugs. Fungujú ako povolená úprava predmetu, skrátka Nintendo modovanie, vďaka ktorému si môžete aktivovať rozmanité bonusy a majú stanovený počet použití. Silnejšie útoky, vyššia obrana, ochrana pred istým elementom, dokonca aj pravidelné uzdravovanie. Paleta Battle Plugs je široká, ale autori vás motivujú nepoužívať dva-tri dookola, preto neustále exspirujú a treba ich dobíjať či vymeniť. Iné majú zase určený cooldown časovač, takže sa ani nestačia zunovať. Moje obľúbené sú prirodzene uzdravovanie, ale aj automatické protiútoky. Ale vy si môžete nájsť vlastné rovnice a zvoliť inú bojovú taktiku.

V tom smere treba pochváliť ako autori skĺbili všetky elementy: v teréne máte čo objavovať, zdolávať prekážky a riešiť puzzle. V boji naplno taktizovať a skúšať rozmanité stratégie. Tým, že bojov je dosť, lebo nepriatelia sa povaľujú takmer všade a nedá sa im vyhnúť (v úzkych pasážach fakt nie), sa taká variabilita cení. A platí aj pre ponuku svetov – každý má iný štýl, tému a povahu nepriateľov, takže je čo skúšať a ani v druhej polovici hra neprestáva prekvapovať. Paradoxne má skôr pomalší rozbeh.

OLED Switch si poradí s Mario & Luigi Brothership veľmi dobre vďaka štylizovanej grafike a oceníte aj dlhé pekné animácie. Hudbička je pohodová, dialógy tradičná hatlaninka.

Prvé dve hodiny som dáko váhal, no potom sa Bratstvo rozbehlo naplno a je to parádna akčná RPG. Aj to čakanie sa vyplatilo a bola by škoda, keby Switch nový diel série nedostal – takto má čo ponúknuť v neskorších rokoch existencie.