Začnime netradične. „.... ale veď to je čisto okopírovaný Classified: France 44, tie iste princípy, podobné mechanizmy, ešte aj ten stacionárny guľomet je rovnaký, ” ozývajú sa z davu fanúšikov Xcom ťahových stratégií kuvičie hlasy po zahliadnutí aktuálnych trailerov a obrázkov z Forgotten but Unbroken (FbU), prvotiny slovenských vývojárov zo štúdia Centurion Developements. Nie je to možno úplne celkom naša úloha, ale nasadíme si klobúk Sherlocka Holmesa, do rúk vezmeme lupu a pokúsime sa poctivou detektívnou prácou tieto hlasy, ktoré sa určite budú vynárať, umlčať hneď na začiatku.

Prvá zmienka o novej slovenskej hre, ešte pod názvom Secret War, je z roku 2018. Od roku 2022 ju poznáme pod označením FbU. Classified bol predstavený v roku 2023. Otázku, kto prišiel s nápadom Xcom ťahovky prenesenej do druhej svetovej vojny ako prvý, máme teda definitívne vyriešenú (nápoveda: Classified to určite nebol) a môžeme sa pohnúť ďalej.

Napriek tomu, že sme chvíľu pátrali po pôvode, stihli sme si už medzi rečou ujasniť niekoľko základných faktov o hre. Je to ťahová squad stratégia na štýl, ktorý kedysi dávno založila séria UFO. Časovo je zasadená do obdobia druhej svetovej vojny, geograficky do nášho regiónu. Hovorí o osobnom príbehu mladého muža, Martina Hupku, trúchliaceho za svojou partnerkou, pričom jeho osud sa rozplieta na pozadí celosvetového konfliktu v rozmedzí rokov 1939 až 1945. Martin sa pridáva ku skupine partizánskeho odboja a snaží sa svojou trochou priložiť ruku k ultimátnemu cieľu - zastaviť Nemecko a ukončiť druhú svetovú vojnu.

Nie je úplne bežné, že takto orientované tituly majú aj príbehovú zložku, ale FbU sa v kampani nespolieha iba na „prejdi všetky misie a game over”, skutočne sa snaží prestrihovými scénami aj niektorými misiami posúvať načrtnutý príbeh smerom k zmysluplnému rozuzleniu. Mimochodom, hra ponúka dva konce (síce len na úrovni posledného rozhodnutia, ale predsa) a to je pri stratégiách skutočne málo vídaným úkazom.

Dej dopredu ťahajú najmä prestrihové scény. Nevyzerajú možno úplne ako z produkcie Blizzardu, no výborne dokresľujú atmosféru, a to primárne vďaka dabingu. Autori stavili na známe mená a okrem kompletnej textovej lokalizácie (aj v SK jazyku) si v hlavných úlohách v českom dabingu vychutnáte Marka Vašuta alebo Petra Rychlého. O kvalite dabingu pri hercoch takéhoto kalibru sa asi ani nemusíme baviť. Nadabované sú aj jednotlivé postavy a nepriatelia priamo v misiách, a to vrátane takého detailu, že Česi hovoria po česky, Poliaci po poľsky, Slováci po slovensky a Chorváti po chorvátsky. Pochváliť rovnako treba jednoznačne hudbu, ktorá je správne vojenská, hrdinská a výborne dokresľuje dianie na obrazovke.

V zákopoch, rozbombardovaných mestách, zrúcaninách hradov, vojenských objektoch, tajných odpaľovacích základniach a ďalších prostrediach budete bojovať podľa pomerne klasického a úspešného vzorca. Postavy majú na jeden svoj ťah vyhradený určitý počet akčných bodov, pričom za ne môžu strieľať, pohybovať sa alebo vykonávať iné činnosti. Poradie je ľubovoľné, teda postupnosť krokov pohyb - streľba - pohyb v jednom kole je ľahko realizovateľný. Vojaci vedia presnejšie mieriť za vyšší počet akčných bodov, dokážu hádzať granáty, používať lekárničky, obsluhovať stacionárne zbrane a vykonávať ďalšie akcie. Nesmie chýbať systém krytia sa za prekážkami, znova v klasickom duchu: polovičné a celé krytie, pričom to prvé negarantuje ani nezasiahnuteľnosť a ani to, že vás za ním nepriateľ nezbadá. Nechýba overwatch mód, kedy vaša jednotka čaká na pohyb nepriateľa a zareaguje až v jeho kole. Zaujímavým doplnkom je morálka, kedy vaši i (obyčajní) nepriateľskí vojaci môžu spanikáriť alebo taká drobnosť, že na presnosť výstrelov vplýva aktuálny zdravotný stav jedinca. Čo sa týka fyzikálneho modelu, ten počíta iba so základnými atribútmi, prostredie nie je možné zničiť, ale potešia aspoň drobnosti ako zapracovanie odrazov pri hode granátom.

Misie nie sú vedené len v Rambo štýle, častokrát priam nabádajú použiť stealth prístup, kedy sa zakrádaním a šikovnou prácou s nožom môžete zbaviť väčšiny nepriateľov bez vyvolania poplachu. Dokonca, na rozdiel od spomínanej konkurencie, vojaci reagujú na mŕtve telá svojich ešte pred chvíľou živých kamarátov. Škoda, že mŕtvoly nie je možné niekam odniesť a schovať, ale stále lepšie ako nikým nepovšimnuté telo rovno pod nohami.

S misiami súvisí možno najväčší neduh Martinovho príbehu a to je ich náplň. Musíte sa prebojovať takmer 40 nasadeniami na frontovej línii alebo za ňou, čo vám bude trvať kľudne aj 30 hodín čistého herného času, no väčšina z nich má veľmi jednoducho zadefinovanú hlavnú úlohu – zabi všetkých nepriateľov. Nájdu sa aj iné, kedy likvidujete nepriateľských bossov, vyhadzujete do povetria cisterny alebo rakety, získavate dokumenty či oslobodzujete zajatcov, no tých „vyčisti oblasť” je väčšina. Paradoxne nám to až tak veľmi nevadilo, pretože jednotlivé misie sú umne vyskladané a dojem repetitívnosti, ak vôbec, je veľmi malý. Môžeme úplne netypicky skonštatovať, že hoci si hra občas pomáha aj backtrackingom, kedy jeden a ten istý level prechádzate dvakrát, tak je to vždy iné hranie. Najprv totiž útočíte a potom bránite a medzi týmito dvomi postupmi je zásadný rozdiel. Pri obrane dostávate pod kontrolu umiestňovanie mín, stacionárne guľomety, mínomety alebo dokonca navádzané bombardovanie. Stávalo sa tak, že tá istá misia (to isté prostredie) hrané druhýkrát nás bavilo viac ako prvé, lebo použiť mínomet na vybombardovanie nepriateľských pozícii, z ktorých ste prednedávnom horko ťažko útočili vy, má niečo do seba.

Misie sú ale iba jedným z dvoch základných kameňov hrateľnosti. Druhým a pomerne rozsiahlym je starostlivosť o partizánsku základňu. V dobe oddychu medzi výsadkami totiž musia vojaci niekde odpočívať, stravovať sa, liečiť sa, trénovať, opravovať si zbrane, komunikovať s okolitým svetom. Toto všetko je dostupné v táborovej časti a fakt, že nejde iba o prídavok, aby sa nepovedalo, dokazuje aj zoznam funkcií základne. Budete stavať nové budovy a upgradovať staré. Budete posielať vojakov na výpravy, aby zohnali potravu a drevo na kúrenie. Budete sledovať, ako sa počas studenej zimy všetky zásoby stenčujú, morálka vojakov klesá, začínajú sa prejavovať choroby a s táborom to bude vyzerať zle nedobre. Pošlú vám nejaké potraviny ruskí súdruhovia? Dorazia sľúbené zbrane od Američanov? Okradne vás prieskumník so zbraňami alebo konečne prinesie už toľko potrebné komponenty na upgrade zbraní? Stihnete do ďalšej misie vyliečiť všetkých vojakov a opraviť zasekávajúce sa zbrane? Povieme vám len jedno, budete sa musieť naozaj veľmi snažiť.

Vojaci, ako to už býva zvykom, počas plnenia úloh levelujú. FbU ponúka hneď niekoľko RPG parametrov, jednak odomykáte a zvyšujete perky (úspešnosť liečenia u medika, nosnosť u guľometčíka atď.), povyšujete jednu zo základných vlastností (sila, inteligencia...) a navyše sa vojaci zlepšujú aj v činnostiach vykonávaných v tábore (zbrojmajster, komunikátor, kuchár...). Všetko toto má veľmi uspokojujúci výsledný efekt. Skutočne máte pocit, že vaši vojaci sa zlepšujú a z vášho tábora sa stáva dobre fungujúca malá kolónia. Schopnosti vašich postáv sa viditeľne zlepšujú a keď na začiatku príbehu nevedia trafiť ani dvere do stodoly, na konci dokáže snajper pri správnej kombinácii perkov zlikvidovať základných nepriateľov na jednu ranu. Uspokojivosť sa týka aj tábora, s poriadne zaizolovanými a vyupgradovanými budovami, skúseným obslužným personálom a dobrou zásobou surovín dokáže prežiť aj tu najtuhšiu zimu. A to možno až v takom automatizovanom podaní, že by sme si občas priali v neskorších rokoch kampane viac vzruchu ako iba pasívne čakať na ďalšiu z prichádzajúcich udalostí.

Obťažnosť bude asi dlho diskutovanou témou hry. Prvé roky sú naozaj kruté. Čata vo vašich rukách sa bude skladať z neskúsených civilistov a prejsť misie, hoci aj tak trochu cheaterským štýlom save-load, dáva poriadne zabrať. To isté platí pri manažmente tábora - nedostatok všetkého, choroby, morálka. Autori podľa našich informácií s obťažnosťou mienia pracovať a to nie iba formou jednoduchej úpravy parametrov zbraní a presnosti, ale aj pridávaním úplne nových perkov či inými zásadnými spôsobmi. Otázka je, či sa ešte niečo bude robiť aj s animáciami postáv. V niektorých momentoch pôsobia trochu nemotorne a strojovo, ale v niektorých, napríklad pregúľanie sa cez prekážky, vyzerajú výborne.

Zabudnime na chvíľu na kontroverzné okolnosti spojené s originalitou a prvenstvom medzi FbU a Classified 44 a porovnajme tieto dva veľmi podobné tituly tvárou v tvár. Slovenské dielo má takmer vo všetkých atribútoch jemne navrch a jediné, v čom trochu zaostáva, je kompozícia misií, čo ale nevplýva na výslednú hrateľnosť tak negatívne, ako by sa mohlo zdať. Odnáša si od nás preto o povestný chlp vyššie hodnotenie. A vôbec to nie je kvôli tomu, že v rodnom liste má hra ako miesto narodenia napísane práve Slovensko. Ona si to jednoducho zaslúži bez ohľadu na to, že by sme jej chceli za jej pôvod akokoľvek nadržiavať.