Keď som prvýkrát počul o ručne kreslenej, údajne 12 rokov pripravovanej RPG hre VED, okamžite ma zaujala svojím krásnym art štýlom. A po bližšom preskúmaní hry, v ktorej cestujete medzi dvoma svetmi – moderným a magickým – a na vašich pleciach stojí osud oboch z nich, môj záujem pretrval. Navyše, RPG hry s rouge-like elementmi patria medzi moje obľúbené. Ako sa ale hovorí, nesúď knihu podľa obalu a bohužiaľ to platí aj v prípade, keď je ten obal naozaj nádherný.

Hráte za Cyrusa, mladého, takmer slepého študenta, ktorý sa práve presťahoval do nového mesta. Tým je Micropolis, zvláštny mix technologického a industriálneho sveta, v ktorom sa o mágii iba šušká v jeho temných uličkách. A práve vy ste ten, kto znenazdajky získa schopnosti mágiu ovládať a dokonca sa teleportovať medzi svetmi. Na druhej strane neviditeľnej bariéry vás čaká nádherná farebná krajina s levitujúcimi ostrovčekmi a príšerkami od výmyslu sveta. Nájdete tu krvilačné prerastené komáre, oživené posadnuté stromy, hromady slizu, ale aj kamenných škriatkov Troglodytov, ktorí s vami radi prehodia pár slov.

A práve v tomto svete sa odohráva tá akčnejšia časť hry. Tu si vylepšujete svoju „základňu” a získavate nové schopnosti, ako aj bojujete so spomínanými nepriateľmi. Vo svete Micropolisu vás zas čakajú stretnutia s rôznymi postavami, získavanie ich rešpektu, priateľstva, prípadne budenie strachu a taktiež rôzne aktivity, vďaka ktorým spoznávate mesto, jeho zákutia a frakcie, ktoré v ňom žijú.

VED je kompletne nadabovaný, no výsledok je nemastný-neslaný. Je fajn, že má každá postava svoj hlas, no niekedy znie prednes tak, akoby ho čítala umelá inteligencia, nehovoriac o kvalite napísaných rozhovorov, ktoré sú často nekonzistentné, pretkané vatou a replikami, ktoré nedávajú celkom zmysel. Navyše, hovoreného slova je tu (na môj vkus) príliš veľa a hra tak pripomína skôr vizuálnu novelu než videohru. Čiastočne vás to síce priblíži k jednotlivým postavám a vtiahne do príbehu, no je to dvojsečná zbraň a človek rýchlo zatúži po nejakej, akejkoľvek akcii. Chceme predsa hru, nie televízny seriál.

V mnohom, bohužiaľ, vidno, že išlo o hernú prvotinu. Štúdio Karaclan z Litvy údajne vyvíjalo hru 12 rokov, behom ktorých isto prešla mnohými verziami. Tvorcovia sa snažili implementovať do hry rôzne systémy - rouge-like elementy, zaujímavý súbojový systém, RPG elementy, systém rozhodnutí a následnej znovuhrateľnosti, ovplyvňovanie postáv a budovanie vzťahov či dokonca riešenie mini úloh pomocou 20-hrannej kocky. Výsledok však škrípe na všetkých frontoch a hre tak uberá na kvalite. Príbeh nie je zlý, ale rozprávaný je príliš košato, kostrbato a chaoticky. Postavy a vzťahy medzi nimi síce môžete ovplyvňovať, ale príslušný systém nefunguje príliš dobre a často som sa tak dostal k výsledkom, ktoré som vôbec neplánoval.

Nepoteší ani spomínaný súbojový systém, ktorý je síce v niečom celkom originálny, ale zároveň je neprehľadný a kvôli niektorým mechanikám vlastne pôsobí takmer zbytočne. Súboje prebiehajú na ťahy a v každom ťahu môžete použiť jednu či viac schopností. Niektoré útoky presúvajú vašu postavu o políčko doľava či doprava, iné nie. Oproti vám stojí nepriateľ (prípadne nepriatelia) a je na vás, aby ste takticky vyhodnotili, kedy sa presunúť, kedy zaútočiť a kedy zostať na mieste a ušetriť si ťahové body do ďalšieho kola. Záleží aj na tom, na ktorom zo štyroch políčok stojíte, pretože od toho sa odvíjajú nielen šance protivníka zasiahnuť vás, ale aj vaše dostupné útoky.  Do toho sú ešte zapojené rôzne buffy a debuffy, ktoré môžete získať na začiatku súboja, prípadne v predošlých stretnutiach. Problémom však je, že ak súboj prehráte, nič sa nestane. Nezomriete, neprídete o nič. Iba sa vrátite na vašu základňu a po pár sekundách klikania a presúvania sa po mape môžete súboj opakovať. Hra tak stráca akékoľvek napätie a nádych adrenalínu.

Vývojári a distribútori síce hru označujú za RPG, no ide o veľmi zavádzajúce tvrdenie. Hráte tu síce za nejakú postavu a dokážete si vylepšovať základňu a získavať nové schopnosti, no tam niekde tie RPG prvky končia. Nemáte žiadny inventár, nezbierate žiadne predmety a štatistiky sú zredukované na 3 atribúty (obratnosť, mágia, sila), ktorých význam a vylepšovanie sú prakticky zbytočné. Chýba mapka a váš pohyb po svete je značne limitovaný. Aj keď vám hra pomerne často ponúka možnosti voľby – hlavne v rozhovoroch, prípadne presunoch medzi svetmi – je to len akási ilúzia slobody a voľnosti.

Vaše činy síce majú dôsledky, ale vy ako hráč to nepocítite takmer nijako. Hra je rozdelená na kapitoly a na konci každej z nich vám ponúkne veľmi stručný súhrn vašich rozhodnutí, no nepovie vám, čo je ich následkom, prípadne čo bolo alternatívou. Dokonca som v hre niektoré z dôležitých rozhodnutí nevedomky obišiel a na konci kapitoly ma tak čakalo len zamknuté políčko bez textu. Hra vám síce dáva možnosť každú kapitolu odohrať nanovo a vyskúšať posunúť príbeh iným smerom - pričom ten je naozaj rozvetvený a tých miest na zmenu vývoja je naozaj mnoho - no mne k tomu chýbala motivácia. Áno, niektoré dvere sa otvoria, iné zavrú, čo tam ale po tom, keď ja chcem ísť úplne opačným, vlastným smerom?

Je vcelku škoda, že po dvanástich rokoch vývoja tvorcovia nedokázali VED doladiť a priviesť k dokonalosti. Príbeh mal potenciál, grafika je väčšinou krásna (aj keď scénky z Micropolisu boli oveľa menej detailné než tie z magického sveta), no dabing škrípal a dialógy by si zaslúžili jednu-dve poriadne revízie. Na chaotický súbojový systém si treba zvykať a chýba v ňom napätie a výraznejšie taktizovanie. Znovuhrateľnosť poteší, no keďže dĺžka hry činí nejakých slabých 5 hodín, je to v dnešnej dobe takmer nutnosť.

Zhrnuté a podčiarknuté, ak máte radi vizuálne novely s prímesou nenáročnej hrateľnosti, zaobalené do krásneho vizuálu a vcelku zaujímavého príbehu, pokojne dajte VED šancu a možno si aj prirátajte bodík navyše. Ja som čakal taktickú RPG s náročným, ťahovým súbojovým systémom, voľnosťou pohybu a skúmania a možnosťami volieb, ktoré skutočne odzrkadlia moje vlastné rozhodnutia. Síce som sa nedočkal, ale ten čas strávený hraním nebol úplne premrhaný.