Nadácia SCP (Secure, Contain, Protect) je fiktívna organizácia vystupujúca v príbehoch vytvorených na stránkach SCP Wiki (už dokonca aj v českom jazyku), ktoré sú kolaboračným projektom autorov fiktívnych, väčšinou sci-fi príbehov. V rámci zdieľaného fiktívneho vesmíru projektu je SCP Foundation tajná organizácia, ktorá je zodpovedná za zachytávanie, zadržiavanie a štúdium rôznych paranormálnych, nadprirodzených a iných záhadných javov (známych ako „anomálie“ alebo „SCP“), ktorá sa hlavne snaží utajiť ich existenciu pred zvyškom spoločnosti.

Osobne som sa o SCP nadácii dozvedel, keď som sledoval známych influencerov, ako hrajú  na YouTube survival horor SCP - Containment Breach. Neskôr som si hru aj sám zahral, ale keďže jej obťažnosť mi nesadla, nedostal som sa ku zdarnému koncu. Avšak do tej chvíle som nevedel, že SCP univerzum a hlavne jeho komunita sú pekne veľké a stále sa rozširujú v rôznych médiách, ako aj videoherných a knižných žánroch. Jeden taký nový videoherný projekt je z klávesníc chorvátskeho štúdia Misfit Village, ktoré sa angažuje v hororových tituloch už od roku 2015. Lotyšský vydavateľ Nordcurrent Labs už nejaký ten čas vyhľadáva talentovaných tvorcov hier, ktorí by ponúkli zaujímavú hru s určitou hĺbkou a dobrou hrateľnosťou. Preto si vybral aj projekt Go Home Annie od spomínaného štúdia, ktorý si berie elementy z SCP univerza, ale ponúka aj vlastné nápady, ale hlavne príbeh a dej.

Go Home Annie je až surreálny, sci-fi psychologický thriller zasadený do univerza SCP. Vžijete sa do úlohy Annie, bežnej zamestnankyne divízie SCP Foundation, v ktorej testujete replikované paranormálne SCP anomálie. Keďže dané testy opakujete už niekoľkýkrát a kvôli bezpečnosti vám vymažú pamäť z predošlých testov, dávate si dookola zásadné otázky: „ Prečo organizácia s mottom „Secure, Contain, Protect“ vytvorila divíziu na replikáciu nebezpečných paranormálnych udalostí a anomálnych entít? Prečo mám za úlohu opakovane testovať tie isté repliky anomálií so zdanlivo nikdy sa nemenným výsledkom? Je možnosť uniknúť z tohto nekonečného sledu testov a paranormálnych udalostí?" Nakoniec aj tak budete musieť podniknúť drastické kroky, aby ste odhalili svoj skutočný účel, zmenili priebeh svojho osudu a popritom vyriešili hádanky s anomáliami a odhalili skutočné tajomstvá replikačnej divízie.

Go Home Annie sa hrá z pohľadu vlastnej osoby a nebojím sa hneď na začiatku povedať, že ide skôr o walking simulátor s elementmi adventúry, kde sa váha prikladá na vizuálne rozprávanie príbehu pomocou hororových prvkov a efektov. Už hneď na začiatku, keď vkročíte do titulného domu a zapnete videokameru, zistíte, že realita okolo vás s obrazom video kamery veľmi nesedí. Po sérii hľadaní predmetov v dome a riešení niekoľkých hlavolamov na základe pohľadu kamery sa ocitnete na testovacom ihrisku SCP divízie, tak ako po každom úspešnom teste sa vrátite do svojej kancelárie a ako hráč začínate zisťovať, čo ste a kde ste. Spoznávate postavy hry ako aj testované anomálie, ktoré vám neskôr môžu pomôcť alebo poradiť.

Avšak na ďalšiu dávku hororu a akcie si chvíľu musíte počkať. Samozrejme, stále dostanete inštrukcie, čo máte spraviť a väčšinou ide o priamočiare úlohy, ktorých dopad neskôr využijete vo svoj prospech, avšak len raz, keď si to daná situácia vyžiada. Nečakajte survival horor, kde zbieranie veci a ich šetrenie, triedenie a využívanie je kľúčové k vášmu prežitiu, ale taktiež nečakajte ťažkú adventúru s obťažnými hádankami a hlavolamami, kde na vyhľadávanie kľúčových predmetov potrebujete mať nastavené všetky zmysly.

Chcel by som hru porovnať napríklad s Layers of Fear, ktorá je viac o vizuálnom umení a rozprávaní ako o intenzívnej hrateľnosti, akcii alebo o inteligentných hlavolamoch. Ale v skutočnosti sa Go Home Annie rozbehne až ku koncu, keď začne vizuálna extravaganza, ak sa to dá tak nazvať. Dovtedy sa pohybujete chodbami SCP divízie, sem-tam vyriešite hlavolam, sem-tam si vypočujete dlhšie dialógy, ktoré sa, našťastie, dajú preskočiť a keď neskôr spravíte niečo nekalé, tak si užijete chvíľkové napätie, ktoré vám vydrží takých 10 minút. Keď sa už dostane z komplexu, ponúkne sa vám možnosť zajazdiť si autom, kde si okrem rýchlej jazdy naprieč krajinou vypočujete miestne rádio, zastavíte priateľskému jeleňovi a napokon, aby sa nepovedalo, sa ponaháňate so šialeným policajtom. Na konci to je len jeden veľký simulátor prechádzky a psycho hádanky v titulnom dome.

Očividne tvorcovia skôr išli po príbehu a hrateľnosť nastavili na priamočiaru vychádzku s menšími odbočkami. Dokonca aj keby ste sa stratili alebo neviete ako ďalej, vždy sa vám vypíšu ciele vašej misie alebo vám poradí priateľská vaňa - aspoň zo začiatku. Osobne mi v hrách dosť vadí, že postava nevie preskočiť alebo ľahko preliezť stredne veľkú prekážku. V tejto hre to nie je výnimka a dosť to bije do očí. Dotykové body skokov na určité platformy alebo pascí by si tvorcovia taktiež mali párkrát prejsť a vložiť do najbližšej aktualizácie. Mieriť alebo obchádzať tu musíte miestami na centimetre.

Graficky hra chvíľami vyniká, hlavne v interiéroch a v niektorých častiach prírody, najmä keď začne finále, ale kazia ju nedotiahnuté animácie postáv a niektorých vizuálnych prvkov. Dabing postáv je síce na jednotku, ale animácie, napríklad osôb, sa mohli dotiahnuť viac, aj keď spĺňajú svoj účel. Atmosféra je zo začiatku silná, potom však trocha ochabne, aby na konci stúpla na maximum. Nečakajte však intenzívne napätie alebo nedajbože ľakačky. Dizajn úrovní ničím nevyniká. Ide o taký štandard, v ktorom sa ani nemáte ako stratiť. Bežných nepriateľov tu nestretnete, len určité prekážky, ktorým sa je potrebné vyhnúť. Za zmienku stoja úlohy, kde sa máte zakrádať alebo obísť pasce tak, aby vás neodhalili. Avšak obťažnosť je tu nastavená na úroveň škôlky, takže sa nemáte kedy ani ako zapotiť. Hlavne, keď zistíte, že ukladanie pozície je automatické a dosť časté. 

Príbeh je slušne napísaný, ale hlavne dobre rozprávaný, buď formou spisov, kresieb, ale hlavne dialógmi medzi postavami, ktoré stretnete počas vašej cesty za pravdou. Hra vám dá pri rozhovoroch možnosti výberu odpovede alebo reakciu na danú vetu, ale nemá to skoro žiadny vplyv na dej alebo vaše bytie či dopad hry. Ide len o oživenie príbehu. Hudbu nijako zvlášť nehľadajte, aj tak je málo výrazná, až zapadá do ambientu hry.

Go Home Annie vám zaberie zhruba 4 hodiny vášho života a keďže je dosť prehľadná, nemáte sa v nej ako stratiť alebo blúdiť. Všetko je väčšinou pekne viditeľné. Dokonca aj hľadanie krehkých plameniakov nie je veľmi náročné, ak by ste si chceli oživiť a mierne predĺžiť hrateľnosť. Ako každá nová hra sa ani táto nezaobišla bez prvotných bugov a glitchov. Tie vizuálne viete ľahko prehliadnuť, ale keď sa dostanete do modrej zóny niekde v strede hry, neostáva vám nič iné, iba načítať predošlú uloženú pozíciu.

Psychologický horor Go Home Annie je jednou z tých filmových videoherných prechádzok, kde je hráč vedený pekne za ručičku, s malými obchádzkami v tvare hlavolamov, minihier a menšej akčnej stránky. Príbeh môže chytiť fanúšikov SCP anomálií, ako aj vizuálne zaujímavé finále, ale inak hra nemá čím zaujať, aj keď potenciál a pevné základy rozhodne má. Škoda, že tvorcovia viac netlačili na survival stránku alebo aspoň na starú dobrú adventúru, kde sa musíte snažiť zbierať a kombinovať predmety v inventári. Fanúšikom SCP univerza rozhodne odporúčam, ostatní milovníci hororových prechádzok nech si radšej počkajú na poriadnu zľavu.