Myslím si, že sú sú dva typy herných vývojárov. Prvý typ tvorcov sa viac snaží o to, aby ich hra mala skvelú hrateľnosť a bavila hráčov hodiny a druhá skupina chce skôr dosiahnuť ultra realistickú grafiku a vyťažiť tak z hardvéru danej platformy maximum, aby hráč mal prvom rade vizuálny zážitok. Avšak, keď sa tvorcovia snažia vytvoriť fotorealistickú grafiku, tak zabúdajú na jednu základnú vec. Svet okolo nás nie je až taký farebný pri prirodzenom svetle a bežné veci neobsahujú také kontrastné farby ako v niektorých AAA hrách. Pár tvorcom videohier táto idea napadla tiež a s filtrom videokamery z deväťdesiatych rokov minulého storočia sa snažili zachytiť nájdené záznamy minulých rokov čo najhodnovernejšie.

Štúdio Digital Cybercherries sa v posledných rokoch venovalo skôr arkádovým hrám a takým tým pestrým FPS pre mladšie publikum, ale pravdepodobne nedávno muselo prehodnotiť firemnú stratégiu, keď sa rozhodlo vydať found footage horor s názvom Don't Scream. Videohry s tematikou nájdených záznamov nie sú novinkou v hernom odvetví hororov a nájdete ich často na stránkach Itchio - obvykle zadarmo. Väčšinou ide o krátke nezávislé tituly, ale taký Outlast a jeho pokračovania si vyslúžili lepší rozpočet, skúsenejší tím tvorcov a tým pádom aj lepšie prijatie od fanúšikov strašidelných hier. Nedávno preletelo internetom video hrateľnosti FPS Unrecord, ktorá síce nie je hororová, ale zaujala až ultrarealistckým vizuálom a fyzikou, až sa určitá časť publika domnieva, že ide o reálne video s CGI vylepšeniami. To sa ešte uvidí, keď spomínaná hra vyjde oficiálne, avšak dovtedy si fanúšikovia found footage hororových hier môžu vychutnať hru Don't Scream, ktorá sa tej realite dosť približuje a nedávno prešla z predbežného prístupu na plnú verziu.

Vaša postava sa objaví v lese tesne pred zotmením s inštrukciami, aby ste vydržali nažive 18 minút bez výkrikov. To sa počíta v hre ako celá noc s tým, že nad ránom vás z tohto prekliateho lesa vyzdvihne vrtuľník. Vašou hlavnou úlohou je tým pádom prežiť noc, vyhľadávať batérie do kamery, ktorá vám robí záznam aj svetlo zároveň a pritom sa musíte vyhýbať ľudským aj zvieracím lovcom a všeobecnému prírodnému hazardu a pasciam. Čas na kamere sa hýbe len vtedy, keď sa pohybujete aj vy, takže státie na mieste vás v hre úplne zastaví a tým pádom sa nedočkáte rána a záchrany. Avšak lovci a strašidlá po vás môžu ísť tak či tak. Hľadanie batérií vás núti objavovať svet okolo vás. Dôjdu vám batérie v kamere, skončili ste.  Limitovaný je aj beh vašej postavy. Na šprint naprieč lesom môžete rovno zabudnúť.

Vaša sekundárna úloha je nájsť spomínané lokácie na veľkej mape a konkrétne prekliate predmety, ktoré ukrývajú vlastné príbehy a históriu. Predmety a lokácie nebudete vyhľadávať naslepo. Okrem digitálneho kompasu sa vám na obrazovke objavujú súradnice, kde sa práve nachádzate. Keďže mapu lesa v hre nenájdete, súradnice sú veľkým plusom pri vašej orientácií. Aj keď je hra miestami neprehľadná, vždy po určitom blúdení sa vám objavia zdroje svetla, ktoré ukrývajú nejakú lokalitu. 

Mikrofón hrá v tejto hre nemalú rolu. Fakticky je nutnosť, ale dá sa oklamať. Hneď pri spustení hry vás hra Don't Scream núti k nastaveniu citlivosti mikrofónu. Ak ste bojko a ľahko sa vyľakáte, tak si nastavíte mikrofón na minimum. Keď viete, že vás absolútne nič nevystraší, tak urobíte presný opak. Úprimne, kto sa v dnešnej dobe vystraší tak, že začne vrieskať? Buď musíte mať menej než 10 rokov, alebo ste fakt veľký strachopud, alebo patríte medzi známych influencerov, ktorí kričia pri každej ľakačke naschvál, len aby svoje videá lepšie predali (viď Pewdiepie). Ak ste však veterán hororových hier, každá strašidelná udalosť tejto hry s vami maximálne trocha mykne. K tomu, keď nastavíte mikrofón na minimum, o váš hlas sa starať nemusíte, aj keby ste počas hrania komunikovali so spolusediacim kamošom.

Poďme však ku grafike, ktorá je predajnou hodnotou hry. Zmysel pre detail sa tvorcom uprieť nedá. Prechádzka lesom je presne taká, akoby ste v realite čakali. Aj keď možno pri dlhšom a hlbokom skúmaní tohto fiktívneho lesného porastu by ste našli rovnaké modely stromov, trávy a iných rastlín, pri bežnom hraní celá flóra prírody vyzerá prirodzene ako zo skutočného záznamu. Najmä hra svetla a tieňa počas dňa, vizuálnych prvkov a filtra kamery s miernymi glitchami VHS pásky mi pripadali dosť realistické. Samozrejme, s lepšou grafickou kartou a hardvérom vášho PC dosiahnete tie najlepšie výsledky grafiky. Páči sa mi, ako sa každá rastlina v tejto hre prirodzene hýbe do strán, ako keby na ňu dopadal jemný vánok. Jedinú výnimku tvorí pole s kukuricou, kde každá rastlina vyzerá úplne rovnako, ale to dokážem odpustiť.

Neživé predmety, ako kamene, rôzne odpadky, vozidlá a mŕtvoly, ale aj tie strašidlá, čo na vás útočia, mi až také prirodzené nepripadali, ale to je podľa mňa otázka niekoľkých budúcich aktualizácií, ktoré by mohli aj tieto modely, ako aj interiéry, dotiahnuť do dokonalosti. Animácie postáv či útočiacich alebo len strašiacich u hráča budú vyvolávať zmiešané pocity. Niektoré postavy majú prirodzený pohyb, či ide o beh alebo len o pohyb na mieste, niektorí strašiaci bežia rýchlejšie, ako im animácia dovoľuje, alebo nemajú synchronizované pohyby určitých končatín.

V každom prípade, atmosféra lesa je vyskladaná na maximum a máte po celý čas hrania nepríjemný pocit, že na vás môže z tmy alebo spoza stromu či rohu niečo vyskočiť, aj keď to očakávate. S tým súvisí aj zvuková kulisa hry. Šum stromov, lístia a vetra znie ako v skutočnosti a v každej lokácií prostredie vydáva presne taký zvuk, ako by ste čakali v reálnom svete. Taktiež strašidlá, ako je plačúca pani alebo nárek dieťaťa, sú slušne nahrané. Hudba sa objaví pri určitých lokalitách, ale skôr ide o ambientný pokus prírody zložiť skladbu. Aj keď možno chápem, že cez niektoré pevné prekážky, ako sú väčšie kusy dreva na zemi, jednoducho priamo prejdete, nebolo by v rámci stavania na realite zlé aj z toho v aktualizáciách spraviť pevný objekt, ktorý treba zdolať.

Nepriatelia, veci čo vydesia a všeobecne strašidlá sú asi hlavným dôvodom, prečo hru začnete hrať. Dajú sa rozdeliť do troch kategórií: ľakačky, strašidlá čo dokážu ublížiť a lovci. Ľakačky majú za účel vás len vystrašiť, aby vás donútili vyskočiť zo stoličky alebo zakričať. V hre je to napríklad plačúca pani, rôzne lietajúce a bežiace zvieratá, veľmi všímavé sochy, duchovia, ale aj iba čisto zvukové strašidlá, ako náreky dieťaťa, kričiace ženy a všeobecný ambient prostredia. Väčšinou vám ich hra hodí počas hrania náhodne, ba dokonca aj keď čakáte na záchranný vrtuľník. Obvykle ide o lacných bubákov, ktorí na vás vyskočia spoza obrazovky, ale nájdete tu aj pár efektívnych.

Strašidlá, ktoré normálne nevidno, ale pri určitom vašom výkone v prostredí alebo keď niečo zoberiete, na vás môžu vyskočiť z hocijakej strany a ukončiť váš prieskum. Do tejto kategórií patria aj pasce, ako sú prepadliská alebo ostnaté sklápacie pasce. Lovci sú skutočnou hrozbou tejto hry. Jedným z náročnejších je medveď, ktorý si pevne chráni svoje teritórium. Prekročíte jeho prah a pôjde vám po krku. Keď si neskoro všimnete poľovníka, ktorý sa objaví z ničoho nič pri vás a rýchlym krokom zamieri vaším smerom, vedzte, že budete musieť reštartovať hru odznova. Napodiv, v dome som stretol ducha pani domu, ktorá ma nasledovala, až kým som pred ňou nezavrel dvere. Avšak nemal som guráž podať jej ruku. Nakoniec je tu démon lesa, ktorý síce vyzerá nebezpečne, ale je pekne pomalý a dá sa ľahko obísť. Brániť sa nemáte čím, ostáva vám len utekať mimo dosah lovcov.

Spomínané lokácie, ktoré potrebujete preskúmať, sa vám v menu neukážu, až kým ich neodhalíte v prostredí lesa. Niektoré pôsobia prirodzene, ako jaskyňa, močiar, rôzne budovy, pole s kukuricou, ale aj opustené stanice, kostol, cintorín a obchod. Avšak sú tu aj lokácie, ktoré do lesného porastu veľmi nesadnú, ako padnutá vesmírna loď, havarované lietadlo, potopená loď v jazere, zapnutý automat na nápoje, interdimenzionálne dvere, vojenská základňa, zničené lietadlá z druhej svetovej vojny, ale aj iné bizarnejšie.

Aj keď sa vám lokácie v menu hry, ako aj ich popis zo začiatku neobjavia, vždy k nim máte prístupné súradnice, ktoré vám ukážu presnú lokalitu v prostredí. Väčšinou majú jednoduchý, ale zato členitý dizajn interiéru, ako pár zákutí v obchode, veľká hala v kanáloch alebo malé domčeky v močiaroch. Nájdete tu aj väčšie interiéry, ako je  poschodový dom s niekoľkými izbami, niekoľkopodlažná základňa alebo aj priestranná elektráreň, kde budete mať čo objavovať. Relikvie sa zväčša nachádzajú v týchto priestoroch, len nie sú príliš logicky umiestnené vzhľadom k danému miestu a nemajú príslušné súradnice. Napr. detský bicykel by ste nehľadali pri vojakoch, kriketovú pálku na cintoríne a čudné vajce pri mŕtvych astronautoch. Niektoré relikvie ale aj iné spúšťače vám odohrajú posledný zvukový záznam preživších. 

Automaticky ako nájdete dané predmety a batérie do kamery v lokáciách, sa vám zaznamenajú v menu hry, aj keď neprežijete plných 18 minút strachu. Nečakajte, že prídete na okraj lesa a hra vám tak dá voľnú priepustku domov. Keď dosiahnete okraj lesa, čo označujú značky s mínami, hra vás teleportuje na náhodne miesto na mape. Hru si síce neviete uložiť počas hrania, ale nie je príliš dlhá, čo ma aj sklamalo pri vyhľadaní všetkých lokácií a relikvií. Don't Scream nemá samostatný príbeh ani zvlášť epilóg, ktorý by vašu púť naprieč lesom uzavrel a dal jej väčší zmysel. Každý predmet a lokalita má svoj vlastný príbeh, ale nijak to nesúvisí s vašou postavou, len ide o to daný cieľ nájsť a preskúmať. Po preskúmaní celej mapy lesa nemáte dôvod hru hrať ďalej. Aj keď vám samotné hľadanie zaberie niekoľko zdarných aj nezdarných koncov, potrebujete len zopár krátkych večerov, aby ste našli všetko potrebné.

Nedá mi neporovnať hru už s dávnejšie vydaným podobným titulom Silent Breath, ktorý je síce stále vo verzii s predbežným prístupom, ale má veľa podobných až rovnakých prvkov. Síce mapa a počet lokácií Silent Breath sú v menšom meradle ako u Don't Scream a grafika, dizajn, fyzika hry a systém mikrofónu sa snaží tiež simulovať reálnosť nájdených kamerových záznamov, ale Silent Breath má vlastný príbeh, viac možných zakončení, lepších lovcov a lepší hlavný cieľ celku, ktorý keď dosiahnete, máte chuť danú lokalitu preskúmať zas a znova.

Don't Scream rozhodne odporúčam všetkým fanúšikom found footage hororov a hier s podobnou tematikou prechádzky temným prostredím a tým, ktorí si radi užívajú ľakačky a strašidlá v reálne zobrazenom prostredí a nevadia im náhodne strašidlá vyskakujúce spoza obrazovky monitora. Nepoteší vás síce dĺžka hry ani priamočiare vyhľadávanie lokalít a relikvií, či občasné bugy a glitche, ale na tú dĺžku s užijete poriadne dávky adrenalínu, pár dobrých ľakačiek, naháňačiek s lovcami a nakoniec odlet vrtuľníkom do bezpečia.