Ešte je len január, ale už tu máme jedno veľmi príjemné prekvapenie. Navyše naozaj nečakané, keďže z ničoho nič prišla hra, o ktorej sme ani len netušili, že sa na nej vôbec pracuje. Xboxu sa osvedčili shadowdropy, kedy v rámci svojej prezentácie niečo oznámi a rovno to aj vydá. Takto sme sa minulý týždeň dočkali vydania Ninja Gaiden 2 Black, novej verzie kultovej akcie z roku 2008, keď vyšla najskôr na Xbox 360 a neskôr v upravenej Sigma verzii aj na PS3. hru ste si mohli vyskúšať aj v Master kolekcii z roku 2021. Prečo by ste teda mali ísť po aktuálnej Black verzii?

Je to remake? Je to remaster? A ktorej verzie vlastne? Odpoveď na tieto otázky nie je jednoduchá a v zásade by sa dalo jednoducho povedať, že je to z každého trochu. Remake aj remaster, základná hra a aj Sigma. A aj niečo nové, vlastné pre túto Black verziu. Je tak možné, že puristom to nebude úplne po chuti a už som kade-tade aj našiel rôzne náreky, že to nie je to, čo to bolo kedysi, ale to nič nemení na fakte, že je Ninja Gaiden 2 späť, je späť v skvelej forme a rovnako je späť aj Team Ninja, ktorý tak po Wo Long: Fallen Dynasty, Rise of the Rōnin a ďalších podobných hrách robí na tom, čím si vyslúžil svoj kultový status.

Akurát hra, aj v tejto novej Black verzii, nie je úplne vhodná pre úplných nováčikov. Nebudete mať poňatia, kto sa vám to premáva pred očami, čo sú to za postavy, prečo sa to všetko deje a podobne. Predsa len od vydania jednotky už ubehlo pekných pár rokov, tak mohli v Tecmo pridať aspoň nejaký krátky sumár na úvod, ktorý by hráčov neznalých série uviedol do deja. Ten síce v takýchto hrách nie je až taký dôležitý, ale stále dokáže zaujať. Namiesto toho tak noví hráči zažijú akurát tak poriadny chaos, z ktorého si nakoniec sami budú musieť vydestilovať, čo sa tu vlastne deje.

A čo sa tu vlastne deje? Ďalšia etapa prastarého súboja dvoch konkurenčných ninja klanov, z ktorých ten jeden ľudí ochraňuje a ten druhý ich chce zničiť. Vy ste Ryu Hayabusa, člen Dragon Ninja klanu, ktorý je majiteľom legendárneho Dragon Swordu. Síce sa o vás zaujíma CIA, ale nakoniec je to Black Spider Ninja klan, ktorý vám narobí starosti. Nielenže chce váš klan úplne zničiť, ale hlavne má plán aj na zničenie sveta pomocou prebudenia prastarého zla spod hory Fudži. Čo to pre vás znamená? Naprieč 17 kapitolami sa musíte presekať obrovským množstvom nepriateľov a popri tom rozsekať čoraz pekelnejších bossov.

Proti vám totiž budú stáť monštrá vládnuce rôznym elementom, takže sa musíte pripraviť na víchrice, vodu a aj blesky. No to je len začiatok. Postupne navštívite aj podsvetie a čím hlbšie pôjdete, tým väčšie beštie proti vám stoja. Musíte sa poriadne obracať, ale našťastie v tom Ryu nie je sám. Tu a tam ho z problémov vytiahne agentka Sonia, ale nie je to len o nej. Ryu totiž nie je jediná hrateľná postava v hre a odskočíte si aj do kože troch (aj bojovo) obdarených hrdiniek: Rachel, Ayane a Momiji. Každú si síce vyskúšate len v jednej misii, ale aj tak prinášajú príjemné spestrenie. Celkovo tak hra ponúka štvoricu rozdielnych postáv s trochu odlišnou hrateľnosťou, ktoré musia spojiť sily, aby v rámci deja zachránili svet.

Ninja Gaiden 2 je sekačka, ale nie je podobná iným sériám v žánri. Je to v zásade ultimátna ninja power fantasy, ktorá je vystavaná na dvoch hlavných pilieroch – sile a plynulosti. Hra vám vie dať poriadne zabrať a aj na Acolyte obťažnosti si občas zanadávate, ale vždy budete mať pocit, že je Ryu neuveriteľne silný vražedný stroj, ktorý dokáže nepriateľmi prechádzať ako nôž maslom. Sekáte, šviháte, bodáte a všade navôkol strieka krv. Prípadne nepriateľov môžete skúsiť udržiavať od tela pomocou luku či strelných zbraní. Samozrejme, aj ženské hrdinky sú na tom podobne a tiež sa dokážu pretĺcť aj cez skutočné obludy.

Ninja Gaiden sa od konkurencie líši aj tým, že je to dosť násilná hra. Keď ju hráte a sledujete, ako Ryu lieta vzduchom v piruetách, ktoré by mu aj v Cirque du Soleil závideli, možno vám na prvý pohľad ani nepadne do oka, že rovnako vzduchom lietajú aj končatiny nepriateľov. Potom si ale všimnete niekoľko naozaj efektných popráv a nejaké tie situácie, že sa k vám „enemák" plazí po zemi. Táto brutalite v hre nie je samoúčelná, ale má aj taktické využitie. Predsa len nepriateľ bez nohy či ruky vám síce stále ide po krku, ale už predstavuje výrazne menšiu hrozbu. V boji sa tak budete snažiť nepriateľov efektívne porciovať. Neustále na vás útočia v presile, takže si takto dokážete získať trochu času aj priestoru.

Ryu má k dispozícii pestrú paletu zbraní, ktoré postupne v priebehu hry získate. Sú to rôzne meče, tonfy, kusarigamy, ale aj kosa a podobne. Zbrane sa líšia silou alebo aj rýchlosťou, takže si v nich nájdete takú zbraň, ktorá vám vyhovuje najviac. Navyše to nie je len o tom a na niektoré typy nepriateľov sa viac hodia určite zbrane, niekde tak využijete silu, inde rýchlosť. No a potom je tu ešte luk a Ryu časom získa aj delo. Vo chvíľach núdze si môže pomôcť aj hádzaním shurikenov, keď napríklad potrebujete nepriateľovi prerušiť útok. Čo sa týka trojice bojovníčok, tie už dostanete vybavené, takže tam si síce užijete ich jedinečné bojové štýly, ale zbrane im nemôžete meniť.

Okrem toho môže každá z postáv aj „čarovať“, pričom Ryu si postupne osvojí niekoľko magických útokov s rôznym efektom, medzi ktorými si môžete prepínať podľa toho, v akej situácii sa práve nachádzate a aký efekt potrebujete. Musíte mať len dostatok energie v podobe nazbieraných orbov. No a aj keď je hra vystavaná na útočení a ofenzívne, neustále musíte byť v strehu a brániť sa, ak je to nutné. Obrana je tu ale rýchla, kedy kombináciou bloku a pohybu vykonáte krátky dash, napríklad za chrbát nepriateľov. Neustále ste tak v hre v pohybe, čoho výsledkom je krásne ladný a krvavý balet.

Keďže sú nepriatelia čoraz silnejší a prichádzajú aj vo väčších počtoch, tak aj Ryu sa musí zlepšovať. Postupne mu zvýšite život, získate viac slotov na mágiu a taktiež posilníte svoje útoky aj zbrane. V tejto hre ale všetko niečo stojí, takže musíte prehľadávať nedostupné či skryté kúty, hľadať truhlice a vytĺkať hernú menu z nepriateľov. Prípadne si dopomôcť nejakou skrytou lebkou, aby ste mali dostatok peňazí na vylepšenia zbraní a zároveň prípadne aj na nejaké tie liečivé predmety, ktoré v boji vždy padnú vhod. Ženské hrdinky ale takto vylepšovať nedokážete, akurát im pri návšteve obchodu kúpiť nejaké to liečenie.

Trochu sa budem venovať aj tomu, čo by mohlo zaujímať staromilcov. Grafika je jasná, ale zmenil Black niečo v hre samotnej? Áno aj nie. Black je vlastne akousi kombináciou hrateľnosti základnej hry a Sigmy, kedy sa vracajú prvky z originálu, ale sú nakombinované napríklad s rozmiestnením nepriateľov zo Sigmy. Takto si autori vybrali to, čo sa im hodilo. A čo sa nehodilo, to skúsili nanovo. Niektoré veci dokonca vystrihli (New Game Plus a ďalšie veci, čo je škoda). Počty nepriateľov sú o niečo vyššie (aj keď nižšie ako v pôvodnej hre), ale nie sú to už také špongie, do ktorých by ste museli pol dňa tĺcť, aby ste ich zabili. Vo veľa veciach sa tak hra blíži k originálu, ale stále sa hrá trochu inak. Ale nie zle. Aj keď musím povedať, že pôsobí trošku ľahšie, ale už je to naozaj VEĽMI dlho, odkedy som hral pôvodnú dvojku.

Sedemnásť kapitol nie je práve málo, čo znamená, že Ninja Gaiden 2 Black nie je ani krátka hra. Záleží tiež od toho, čo ste sériu už predtým hrali a ako dobre vám to išlo. Povedal by som, že ak ste predchádzajúce hry hrali a systém boja vám ide, dvojku prejdete za takých 8-9 hodín, čo na takúto hru nie je málo. Navyše pri takomto prejdení nevyzbierate všetko. Ak chcete objaviť každý kút hry, herná doba s prehľadom presahuje 10 hodín. A rovnako sa cez 10 hodín dostane asi aj v prípade nováčikov. Navyše si to dokážete predĺžiť s dvojicou režimov – výzvy a Tag misie. Výzvy sú klasika, ale Tag misie vám umožňujú vybrať si dve postavy a pustiť sa s nimi do boja proti nepriateľom v určitej časti levelov. Vy ovládate jednu postavu, druhú zas AI, pričom sa medzi nimi môžete prepínať. Je to príjemné spestrenie, ale škoda, že tu rovno nie je kooperácia.

Black beží na Unreal Engine 5 a vyzerá veľmi dobre. ale nevyzerá ako moderná hra. Nemôže sa porovnávať napríklad s Wukongom a inými hrami. Je badať, že to je stará hra v novom kabáte. Veľmi pomáha nadčasový art, takže sa na hru stále príjemne pozerá. No a potom je to už rôzne podľa situácie. Napríklad postavy sú fajn, niektoré prostredia vyrážajú dych a budú tam chvíle, kedy sa budete len kochať. No a potom iné sú fádne, nudné, plné recyklovaných a nie práve pekných textúr. Hlavne teda ku koncu hry, kedy idete hlbšie do prostredia a pestrosť sveta sa úplne vytráca. Chápem, že tematicky to sedí, ale vizuálne sa z kyberpunkového Tokia, džungle či Benátok dostanete do fádnych tunelov.

Zvuková stránka je tiež kvalitná, pričom určite poteší, že na výber máte hneď z dvoch dabingov – anglického a japonského. Môžete si tak hru zahrať tak, ako má znieť – v japončine. K tomu si už len následne navolíte titulky. Hudba je tu spracovaná veľmi zaujímavo. Nemôžem povedať, že by som si dokázal spomenúť na čo i len jedinú melódiu z nej, ale pri hraní som si často hovoril, ako dobre tam sadne a ako pestro to vlastne celé znie, kde každé prostredie znie inak a celé je to nazvučené tak, aby hra aj takto zvýraznila svoju pestrosť.

Ale nie všetko je také pozitívne a klamal by som, ak by som povedal, že tu nie sú chyby. Sú a niektoré sú veľmi staré. Napríklad takáto kamera sa dnes už v hrách nerobí. V roku 2008 to bol štandard, na ktorý sme boli zvyknutí, ale dnes už to môže trochu prekážať. Kamera je občas neposlušná a nevidíte to, čo by ste mali. Pritom až na pár výnimiek nie je statická, ale môžete s ňou hýbať. V úzkych podzemných tuneloch je vám to však občas aj tak prd platné a jednoducho nevidíte dosť dobre. Nie je to veľká chyba, ale je to stará chyba. Takmer 17 rokov po vydaní dvojku by už autori mohli vedieť, že sa to dá aj trochu vyladiť.