So značkou Tomb Raider má nejakú skúsenosť väčšina hráčov, ktorí už zopár dekád venujú svoj voľný čas objavovaním virtuálnych dobrodružstiev. Séria dodnes úspešne funguje v určitých trilógiách a neustále sa snaží zaujať nových hráčov aj udržať pozornosť tých starých. Niektorí sú fanúšikovia už od prvých troch hier, iní podľahli čaru Lary Croft neskôr. Kým čakáme na opäť ďalší reboot značky, vyšla kolekcia remastrovaných verzií troch legendárnych hier, na ktoré však majú hráči aj kritici rozchádzajúce názory. Po všeobecne obľúbených prvých troch hrách si Aspyr zobral na mušku ďalšie Tomb Raider hry, ktoré niektorí milovali, iní nenávideli. Tomb Raider IV–VI Remastered vám chce ukázať, že s určitými modernými prvkami majú tieto hry stále čo povedať.

Štvrtý, piaty a šiesty diel boli ukážkami ambicióznych pokusov o inováciu, pričom najmä šiesty Angel of Darkness sa v dobe vydania musel popasovať s očakávaniami súvisiacimi s novou generáciou konzol. Od tajomných egyptských lokalít v Tomb Raider IV: The Last Revelation cez retrospektívne dobrodružstvá v Tomb Raider: Chronicles až po temné ulice Paríža v Tomb Raider: Angel of Darkness, séria postupne nadobúdala komplexnejší príbeh, drsnejší tón aj nové herné mechaniky. Tomb Raider IV–VI Remastered prináša všetko, čo si z týchto troch hier pamätáte, so všetkými plusmi aj mínusmi. Prináša však aj vylepšený grafický kabát a moderné ovládanie, ktoré má hry odbremeniť od určitých zastaraných mechaník.

Všetky tri hry sa od seba výrazne líšia kvalitou a tým, ako dobre zostarli. Tomb Raider IV: The Last Revelation je najpopulárnejším titulom kolekcie, ktorý vyniká veľmi prepracovanými levelmi, náročnými hádankami a hráčov zaujal aj po príbehovej, grafickej a hudobnej stránke v porovnaní s tretím dielom. Prostredie Egyptských hrobiek však časom začne byť stereotypné a klaustrofobické. Tomb Raider Chronicles je oproti rozsiahlemu Egyptu len krátka zbierka epizodických misií v rôznych lokalitách a je akousi odpoveďou na jednoliate prostredie predchádzajúcej hry. Tomb Raider VI: The Angel of Darkness je dodnes kontroverzný pokus o prerod série, ktorý niektorí milujú, najmä pre príbeh a atmosféru a iní nenávidia pre nedokončený stav, ovládanie a technické problémy.

Remastery týchto hier stále stoja a padajú na vašej ochote riešiť dôkladne prepracované, no občas až absurdne náročné hádanky, podstupovať akrobatické výzvy v podobe skokov odmeraných na centimeter presne a skúmať prostredia a hľadať každú skrytú dieru, ktorá vás delí od postupu do ďalšieho levelu. Všetky tri hry a najmä štvrtý diel nám potvrdili, že s vekom nie vždy prichádza múdrosť a aj po 20 rokoch sa dá zaseknúť na tých istých miestach, kvôli ktorým ste hru vypli a mesiac ju nechceli vidieť. Ide o skutočne náročné hry, ktoré možno neprejdete bez videonávodu a väčšinu hráčov bude motivovať skôr nostalgia, než by oceňovali spôsob, akým sa v 90. rokoch robili hádanky. Tomb Raider hry z tejto éry sa totiž spoliehali na to, že budete hľadať každú nerovnosť, štrbinu či odchýlku, ktorá vám umožní ďalší postup.

Do určitej miery má náročnosť kompenzovať moderné ovládanie s novou schémou a prívetivejšia kamera, ktorá nie je fixovaná v len v jednom uhle. Moderná schéma s automatickým uchopovaním okrajov a otáčaním kamery vám rozhodne ušetrí množstvo času. Rozbehy a skoky už nemusia byť tak náročné na precíznosť, pretože smer dopadu viete kontrolovať aj počas skoku. Pôvodné ovládanie už bude vyhradené skôr pre ľudí, ktorí si chcú hry užiť skutočne autenticky. Kamera pri novom ovládaní je však občas fixovaná až príliš blízko k Lare, čo má za následok, že pri rúčkovaní po strope nevidíte pred seba, ale len Larinu hlavu. Problém tiež je, že nie všetky pasáže hry boli na moderné ovládanie stavané a nevyhnete sa tak momentom, kedy budete musieť prepnúť na „tankové“ ovládanie.

Je to napríklad rozbeh a chytanie lana, ktoré je potrebné trafiť na centimeter presne a zvládnete to len so starým ovládaním s pevnou kamerou a Larou, ktorá beží iba rovno. S funkciou automatického chytania sa Lara nevie pustiť a opäť chytiť. A s moderným ovládaním vznikli aj nové problémy s nejasnou funkciou určitých tlačidiel. Keďže hra obsahuje iba pôvodný tutoriál, nová schéma vám nie je poriadne vysvetlená. Nedozviete sa tak, že na saltá do bokov či opatrné zliezanie z vyvýšených miest, keď je Lara na kolenách, je potrebné držať zároveň aj tlačidlo určené pre pohľad, respektíve ďalekohľad a rovnako zameriavač na zbrani.

Opäť môžu hráči jedným tlačidlom okamžite prepínať medzi pôvodnou a remastrovanou verziou, vďaka čomu skutočne oceníte prácu vývojárov na vylepšených verziách hier. Nejde totiž len o vylepšené textúry a oblejšie krivky Lary aj objektov okolo nej. Pre remaster boli vytvorené úplne nové modely postáv aj prvkov v prostredí. Egyptské sochy po novom vyzerajú ako exponáty z múzea, postavy konečne pripomínajú ľudí a nie masky pozliepané z kartónových škatúľ a kde tu autori pridali aj drobné vylepšenia na dodanie atmosféry, či dokonca odkazy z príbehu. Po prvý raz tak môžete vidieť, kde Lara zahodila šaty, ktoré mala počas opery v TR: Chronicles.

Vidieť hry doslova v novom svetle prináša úplne iný zážitok, najmä v prípade štvrtého a piateho dielu. Zmizla bezútešná temnota, ktorá zahaľovala limity vtedajšieho hardvéru a v remastrovaných verziách nebudete mať potrebu ani zapaľovať svetlice. Hra už síce vďaka nasvieteniu nemá úplne čierne pasáže, no paradoxne pri prepínaní si môžete všimnúť, že celkovo štvrtý a piaty diel sú o čosi tmavšie oproti originálu. Dokresľuje to však atmosféru kobiek pochovaných pod pieskom a chrámov bez slnečného svetla. Boli pridané aj jemné detaily, ako piesok poletujúci vo vetre, či pavučiny na stenách a kosti zosnulých dobrodruhov.

Len v prípade Angel of Darkness remaster nie je až tak dych vyrážajúci. Najviac zmien badať na Lare a modeloch postáv, no neplatí to pre všetky. Iba určité modely postáv boli vylepšené, väčšinou tie, ktoré v hre viac rozprávajú a iné ostali bez akýchkoľvek zmien. Prostredie však vyzerá veľmi podobne pôvodnej hre a v určitých lokalitách dokonca pôsobia pôvodné textúry ostrejšie ako tie remastrované. Vidno to na detailoch sôch aj na vzdialených budovách. Opäť sa však aj v tejto kolekcii môžete pohrať s pridaným fotorežimom a zachytiť vaše obľúbené levely z rôznych uhlov a natočiť si zábery podobné tým, ktoré sú v úvodnej obrazovke The Last Revelation a Chronicles.

Milým prekvapením je však dodaný obsah do Angel of Darkness, ktorá je známa tým, že pre problematický vývoj a snahu vydať hru čo najskôr, v súbehu s filmom Lara Croft - Tomb Raider: Kolíska života, hráči dostali nedokončený produkt. Aspyr pozliepal aspoň zopár kúskov z až príliš ambiciózneho projektu poznačeného škrtaním a orezávaním. V remastrovanej verzii je preto rozšírená úvodná lokalita v parížskych uličkách, ktorá ponúka dve možnosti postupu a zároveň sa tam hráč naučí lezenie po bruchu, ktoré v pôvodnej hre nikdy nebolo vysvetlené. Vývojári tak využili aj niektoré vystrihnuté zvukové nahrávky a pridali poznámky do zápisníka, ktorý mapuje aj váš progres. Najvýraznejším vylepšením je ovládanie druhej hrateľnej postavy v hre. Kurtis Trent nielenže dostal novú tvár, ale aj schopnosť ovládať jeho špeciálnu zbraň Chirugai, vytvoriť okolo seba štít.

Tomb Raider IV–VI Remastered sa nesnaží ospravedlňovať za chyby hier v tejto kolekcii a ani sa z nich nesnaží robiť nový produkt. Skôr vám prinesie kvalitnú dávku nostalgie za dobou, kedy všetko bolo jednoduchšie, len hry boli náročnejšie. Podá vám ju však v čo najstráviteľnejšej forme na súčasné konzoly a PC a poteší drobnými dodatkami, ktoré ste v pôvodných hrách nemohli vidieť. Okrem toho, že nám kolekcia pripomenie, že sme starí, tak zároveň pomôže zachovať príbehy týchto hier v živej pamäti. A to nie len príbeh obsiahnutý v hrách, ale aj príbeh o vývoji týchto občas nedocenených klenotov z prelomu tisícročia. S nástupom umelej inteligencie nás čaká ešte zvláštnejšia doba a hry ako Tomb Raider IV–VI by sme si mali pripomínať. A ktovie, možno raz nám umelá inteligencia vytvorí Angel of Darkness, akú si zaslúžime.