Sériu Need for Speed treba pochváliť za to, že sa snaží každý diel ukázať v inom svetle. Nie každá cesta, smerovanie arkádových pretekov, vám musí byť po chuti - a úprimne, málokomu sa páčia všetky diely - ale určite si nájdete to svoje. Ak ste od nadšenia najviac vyskakovali pri kultových Undergroundoch, môžete otvárať detské šampanské. Nové Need for Speed (bez podtitulu) je práve Undergroundom z roku 2015. Vyčačkaným po technickej stránke a doplneným o permanentný multiplayer.

Aby sme predišli zúrivým záchvatom komunity, povedzme si veci na rovinu. Nové Need for Speed nie je pre fanúšikov reálneho jazdenia, hardcore simulátorov a skrátka kohokoľvek, kto nechce akceptovať, že tu autíčka jazdia ako angličáky po koberci. Jazdný model je šialene akčný. Ďalej majú stopky tí hráči, pre ktorých je smrteľným hriechom to, že si Need for Speed nemôžu klasicky zapauzovať a nechať herný svet zamrznúť. Ani počas jazdenia po otvorenom svete, ani počas preteku. Jednoducho to nejde, a preto si hru nekúpite. Pokojne, sú aj horšie veci, pre ktoré sa oplatí ziapať v diskusiách. A napokon áno, EA znovu recykluje už dávno hráčmi prežuvané. Je to zlé a nešportové. Ale zábavné. Ak patríte medzi vyššie uvedených hráčov, pohladíme vaše ego: nové Need for Speed je hnoj, fuj a bordel. Jeden bod z desiatich a dobrú noc.

My ostatní sa teraz pekne usadíme do kresla alebo rozvalíme na gauč, pretože sa začína jazda, pri ktorej strávime desiatky hodín a ani po prejazdenom víkende nebudeme mať dosť. Po jazdení so športiakmi po otvorenej krajine sa tentoraz presunieme do Ventury City. Mesta, ktoré je zahalené do nočného sveta nelegálneho pretekania vo vytunených kárach. Tomu zodpovedá aj zápletka, avšak príbehu je lepšie sa nevenovať. Plytkosť porovnateľná s argentínskymi telenovalami (z nuly na hlavného kápa metropoly) sa netýka len stupídneho rozprávania, ale aj samotných dialógov a hereckých výkonov. Postavičky prezentujúce sa v drsných pózach by sa neujali ani v slovenských seriáloch. Vždy sa tvária úplne cool, automechanik (rozumej nezávislá čičinka) pozná olej iba tak opaľovací a špinu za nechtami len z dokumentárnych filmov z Afriky. Neveríte im ani mäkké f, je to béčkové, umelé a aj filmové Need for Speed pri tomto paškvile vyzerá ako filozofická cesta za sebapoznaním vlastnej duše.

Dobre, ale príbeh ako po lobotómii nás pri pretekoch ani veľmi nezaujíma. Dôležité je, že tu máme všetko to, čo sme milovali pred rokmi. Máme garáž, kde si nakupujeme nových tátošov a trochu tam pobaštrngujeme s kombinačkami. Aby ste svoje autíčko ukazovali všetkým rodinným príslušníkom, polepíte ho kadejakými nálepkami (diery po výstreloch ako na susedovej favoritke), pokreslíte, namaľujete krikľavými farbami, dokúpite tu nový spojler (vizuálne úpravy si však odomknete až na šialene vysokých leveloch vašej postavy, čo pekných pár desiatok hodín trvá), tam zas svetielko a kocháte sa. Možností volieb je dostatok, takže si vyberáte dlho. Z niečoho to však zaplatiť musíte. Peniažky získavate po dokončených pretekoch. Ak sa trmácate na chvoste pelotónu alebo sa vám pri driftovaní šmýka iba tak zadnica zo stoličky, do virtuálnej peňaženky vám strčia almužnu, ale stále niečo. Zlepšovať sa môžu aj notorockí oškierači laku, len to trvá dlhšie.

Ono to na začiatku ani nie je žiadna sláva a prvá investícia pôjde istotne do zvýšenia účinnosti motoru ako takého. Zlepšenie akcelerácie, maximálky či konských síl môžete aktívne sledovať, no nie všetky možnosti máte hneď odomknuté, prístupné ostanú po splnení vybraných úloh. Pozitívom je ladenie vozidla, kedy si volíte či ho využijete skôr na driftovanie, alebo má pevne sedieť na ceste. Okrem nastavenia jednotlivých parametrov (tlak v pneumatikách, odozva a rozsah riadenia, diferenciál...) môžete jednoducho potiahnuť jazýček doľava a všetko sa vám upraví automaticky. Na vyladenie jazdných vlastností však slúži táto položka výborne - je to stále arkádové, ale rozdiel cítiť. Tých pár minút sa oplatí obetovať, aby ste z vozidla dostali maximum a prispôsobili si ho vlastnému jazdeckému štýlu.

Konečne máte pred sebou prázdne ulice, mrholenie vyvoláva jemné chvenie, pridanie plynu s adekvátnou zvukovou odozvou zdvihne chĺpky na zátylku a už to ide. Nové Need for Speed sa hrá ako arkáda, pri ktorej môžete pohodlne vypnúť a relaxovať s naplnenou túžbou po rýchlosti. Akcelerácia na stovku za zopár sekúnd a vlastne už idete dvesto, číslo na tachometri sa pomaly škriabe na trojciferné číslo s trojkou na začiatku. A o to ide predovšetkým. Ventury City, pre ktoré bolo predlohou americké LA, obsahuje vysvietené centrum s obchodnými zónami, industriálne časti s tmavými zákutiami, ale aj serpentíny v hornatých častiach na periférii, pokojné rezidentné oblasti a, samozrejme, kilometre a kilometre ciest, mnohoprúdové diaľnice nevynímajúc. Originalitou vás Ventury City nezaujme, no je dostatočne pestré a rozsiahle, aby bolo stále na čo pozerať bez zbytočne otráveného pohľadu na opakujúce sa komplexy. Spamäti po meste jazdiť nebudete ani po mnohých odjazdených hodinách. Uličiek, kde sa môžete stratiť, tu na vás číha dostatok.

Ovládanie je plne intuitívne a v konečnom dôsledku ide iba o to, či chcete prejsť zákrutu šmykom a kochať sa úžasne zvládnutým driftom alebo pôjdete v starom štýle s menšou ovládateľnosťou, ale o to silnejším výkonom a stabilitou. Na to, aby ste si našli svojich favoritov na konkrétny jazdecký štýl, nepotrebujete vysokoškolský titul. Na začiatku sa budete len tak túlať mestom so známym songom od Tublatanky (a to, mimochodom, aj preto, že hudba v novom Need for Speed stojí za dve veci a aj tá druhá je psí výkal), otestujete si tvrdosť miestnych policajtov (sú slabí, pomalí a ľahko sa im stratíte), koľko dá tá vaša haraburda a potom nastúpia jednotlivé preteky, ktoré vás posunú ďalej v príbehu, otvoria nové vylepšenia a koniec koncov zaplnia vašu virtuálnu peňaženku.

Okrem príbehových misií nájdete na mape desiatky nepovinných eventov a zberateľských objektov. Vyfotíte sa na špeciálnom mieste, nájdete nejaký upgrade a podobne. Lenže to vás začne na zaplnenej mape trápiť až v momente, kedy si budete chcieť rýchlo zlepšiť svoju finančnú situáciu. Okrem tradičného preteku (štart, cieľ, tlupa nadržaných a vytunených aut) tu nájdete časovku alebo súboj jedného na jedného. Nesmie chýbať už spomínaný drift: v bežnej forme, kedy musíte získať minimálny počet bodov alebo v prípade skupinovej bitky najväčší počet bodíkov za efektné a efektívne šmýkanie sa po mokrej ceste. Zábavné je skupinové driftovanie, kedy sa musíte držať celého pelotónu, aby ste dostali nejaké body. Násobič je vyšší, čím ste hlbšie v skupine a ak vám ostatní utečú, môžete spraviť akýkoľvek bohovský šmyk, nulou násobený milión je stále toľko, koľko vytunených aut má autor recenzie v garáži. Nie, nemám garáž.

A potom je tu Gymkhana. Presne tá od Kena Blocka. Koniec koncov, ten tu vystupuje taktiež (spoločne s inými hviezdami undergroundového pretekania, pričom každá zastrešuje iný typ misií), dokonca aj prehodí nejakú tú vetu, navyše vás pochváli, takže mnohým istotne zvlhnú šiltovky. Na rozdiel od Dirtu a ostatných pokusov z dielne Codemasters nám presne táto forma pretekov sedí najviac. Je zábavná, napínavá, avšak nie frustrujúca. Musíte trať prejsť do vypršania limitu a zároveň ako v driftovacích súťažiach skončiť s minimálnym skóre. Splnenie oboch podmienok vyžaduje neustále sústredenie, pretože strácať čas zbytočným driftovaním sa nevypláca a funguje to, samozrejme, aj naopak. Výsledkom je presne taká jazda, akú vidíte na YouTube. Nič vám nedaruje zadarmo, trať sa budete musieť v neskorších fázach naučiť. Hrateľnosť vybičovaná na maximum je zaručená. Okrem toho dostávate úlohy od renegátov, kde je vašou úlohou robiť na cestách neplechu, no vzhľadom na slabých policajtov sa snažíte pomalou jazdou skôr nestratiť ochrancom zákona.

Automobilov nájdete v hre dostatok. Desiatky skutočných vozidiel si môžete upravovať podľa svojho gusta a aj z bavoráku spravíte mršku pohybujúcu zadkom do rytmu zákrut. Nie je to realistické, ale o tom sme už písali. Čaká vás tu toho veľa - od bežných aut po americké klasiky, japonské žihadlá, drahšie limuzíny až po športiaky. To všetko tu nájdete, len škoda, že v garáži môžete mať len 5 tátošov. Ak chcete nový kúsok do zbierky, musíte sa niektorého zbaviť. Inak interface nemá chybu, všetko máte poruke. Jedine tá neprítomná pauza občas chýba, no rozhodne neirituje natoľko, aby ste nadávali. Horšie je to s nestabilným pripojením k serverom. Musíte byť neustále online, hoci sa multiplayeru účastniť nechcete a ostatných pretekárov v uliciach Ventury City vidieť nepotrebujete. Aj to by sme ešte zvládli, ale ak sa preruší spojenie, hra vás hodí do úvodného menu. Pokojne aj počas výborne rozbehnutého preteku, ktorý ste po hodine drilovania konečne mohli dotiahnuť do úspešného konca. Ale nie, teraz sa nejaký škodoradostný server rozhodne trucovať a vy sa s penou pri ústach veľmi premáhate, aby ste ovládač nehodili ak nie do telky, tak minimálne do okna. Rušivým elementom sú aj neustále telefonáty od vašich parťákov a súperov, ktoré vám rozvibrujú gamepad.

Obtiažnosť nie je možné nastavovať, avšak obavy nováčikov, že by im trofeje unikali, sú zbytočné. Eventy označené ako easy zvládnete bez akýchkoľvek problémov a slúžia len na zoznámenie sa s vozidlom, na medium už musíte spozornieť, ale iné ako prvé miesto si stále nepripúšťate. Až na hard začnú podávať ostatní jazdci plnohodnotné výkony, stúpne ich agresivita a neboja sa na to dupnúť. Jediným obmedzením sa stáva dnes už všadeprítomný catch-up systém, ktorý nedovolí protivníkovi utiecť vám ani po zbytočnej strate, ale rovnako ani vy nikdy neuniknete ostatným na väčšiu vzdialenosť. Dvíhanie napätia to podporuje, no taktiež si povšimnete, že sa z nehody súper dostane až neuveriteľne rýchlo a niekedy vás predbehne rýchlosťou, ktorú si nedokážete vysvetliť, aby vzápätí začal nelogicky spomaľovať.

Na technické spracovanie by sme mohli spievať oslavné chorály kedykoľvek. Takže áno, vyzerá to nádherne, modely aut sú až neuveriteľne detailné, stekajúce kvapky dažďa nás privádzali do vytrženia, prostredie okolo je úžasné, mnoho objektov je zničiteľných (nie domy, zvodidlá a iné zátarasy) a jednoducho tým ohúrite. Taktiež sa nebudete vedieť nabažiť zvukov motorov - tie tátoše pradú ako najrozkošnejšie mačiatka na svete. Poškodenie má len čisto vizuálny charakter a svoje autá len oškriete alebo mierne skrivíte plech. To všetko trikrát áno, ale to sami tušíte zo záberov z hrania. Takže namiesto ochkania si povedzme, čo nám prekážalo: hudba a stromy. Hudba je elektronická, nevýrazná a odhliadnuc od hudobného žánru je jednoducho v úzadí, chýbajú chytľavé motívy, známejšie skladby. Stromy sem dávame len z trucu, aby bolo čo kritizovať. Vo vetre sa stromy, kríky a ostatné trávnaté porasty kývajú komicky, akoby v nepodarenom animáku, ktorý sa snaží pôsobiť strašidelne.

Základnou otázkou teda zostáva, ako sa to vlastne hrá a či sme sa bavili. Takže bez dlhého okúňania sa: výborne a áno. Nie je to síce taká úžasná pecka ako kedysi Underground, no zábava je to bohovská. Navyše možno v našich mysliach zrejme ešte stále úraduje nostalgia. Need for Speed mnoho originality nepobral, my sme sa však desiatky hodín bavili. Má to svoje muchy, občas haprujúce online pripojenie znepríjemní nejednu session, avšak podčiarknuté a spočítané tu máme najlepší Need for Speed za posledné roky. Za pekných pár posledných rokov. A to sa počíta.

Hre zatiaľ vyšli len konzolové verzie, PC verzia vyjde začiatkom roka 2016.