Pred 21 mesiacmi som recenzoval Dragon Ball Xenoverse, no za tú dobu mi rukami prešlo toľko hier, že som si recenziu síce pamätal, no už nie to, o čom som v nej písal. Vrátil som sa k nej pred písaním tejto a zistil som, že som ju začal tým istým vtipom, ktorým som chcel začať aj teraz. Keď sa tak ale nad tým zamýšľam, tento vtip by nebol jedná vec, ktorá by sa mi z predchádzajúcej recenzie hodila aj do tejto. Dragon Ball Xenoverse 2 síce môže mať v názve číslovku naznačujúcu pokračovanie, no ak by som iba hlúpo skopíroval niektoré úseky svojho staršieho textu, stále by na hru pasovali ako zadok na nočník.

S hrou to budete mať veľmi ťažké a dalo by sa povedať, že v nej prejdete dvomi výraznými fázami. Tá prvá začína už hneď po spustení, keď sa sami seba začnete pýtať, či si z vás niekto strieľa. Konkrétne sú to Namco a vývojári zo štúdia Dimps. Toto je totiž hra, ktorú ste už hrali minulý rok. V úvode si zmeny snáď ani nevšimnete. Vytvárate si vlastnú postavu, pričom máte na výber obe pohlavia a aj niekoľko rás: človek, Namek, Sayian, Majin a Friezova rasa. Môžete si zvoliť ešte niektoré vizuálne črty postavy a farbu jej oblečenia a ide sa na vec.

Dostávate sa do príbehu, ktorý sa vraj odohráva 2 roky po predchádzajúcej hre, no začína úplne rovnako. Ste najnovším členom Time Patrol jednotiek a máte dozerať na to, aby sa história stala tak, ako sa má stať. V poslednej dobe sa však objavuje čoraz viac zásahov, ktoré ovplyvňujú najväčšie udalosti Dragon Ball univerza. A kým zo začiatku musíte len navrátiť priebeh histórie do správnych koľají, neskôr tiež budete odkrývať záhadu toho, kto za tým celým stojí a aké sú jeho plány. Teda sa naozaj opakuje to, čo ste už raz hrali.

Na scéne sú známe postavy, pomáhať vám bude Trunks ako jeden z agentov, aby to ale autori aspoň nejako odlíšili, nájdete tu aj hrdinu z prvej časti. Je sympatické, že hra umožňuje preniesť uloženú pozíciu z jednotky. Vaša postava z predošlej hry je tu totiž legendárnym hrdinom, ktorý už raz zachránil čas a teraz sa s ním párkrát stretnete, aj keď nejakú veľkú interakciu nečakajte. Postavu si nemôžete preniesť a hrať s ňou, aj keď nejaké bonusy prenesením dát získať môžete. Ak ste jednotku nehrali, jej hrdinu si tu vytvoríte.

Xenoverse 2 je opäť mixom RPG, bojovky a MMO. Je to vlastne také malé MMO, do ktorého sa síce môžete ponoriť sami a užívať si jeho príbeh, no taktiež je veľká porcia obsahu založená na hraní s inými hráčmi a proti nim. Spoločne môžete riešiť mnohé questy, vytvárať tímy, no taktiež sa túlať po svete, ktorý tvorí herný hub. Keďže je to ale bojovka, môžete sa taktiež priamo pustiť do pästných súbojov proti ostatným hráčom. Ani tu sa oproti predchodcovi nič nemení, no na druhej strane samotný koncept nebolo treba príliš obmieňať, keďže ponúka dobrý základ. Chyby jednotky boli niekde inde.

Podobnosť s predchodcom si ale hneď všimnete už v samotnom meste. Je to vlastne Toki Toki City z jednotky, len premenované na Conton City. Našťastie ale poriadne narástlo a je snáď sedemkrát väčšie, čo sa týka rozlohy. Nájdete tu všetky možnosti offline a online vedľajších aktivít, taktiež všetky obchody, možnosti tréningu a mnoho ďalšieho. Okrem toho sú tu ale veci, ktoré musíte absolvovať, aby ste sa dostali ďalej v príbehu. A keďže je svet väčší, máte teraz nové možnosti presunu v ňom. Je to hoverboard, no neskôr si sprístupníte aj možnosť lietať, ktorá je tu zakázaná menej skúseným agentom. Keď sa vypracujete, môžete tak doletieť aj na predtým nedostupné miesta, kde sa skrývajú ďalšie aktivity a aj ďalšie postavy.

Plusom je, že aj keď je tento svet zo začiatku rovnako fádny a prázdny ako bol v jednotke, časom sa napĺňa a konečne sa v ňom aj niečo deje, pričom vám tiež pribúdajú aktivity. Ako sa zlepšujete v príbehu, rastie vaša povesť a tu a tam si vás niektorá z obyčajných postáv môže odchytiť na nejaký súboj. No tam to nekončí. Tento svet začínajú postupne obývať ďalšie známe postavy, ktoré pre vás môžu mať tiež nejaké úlohy a najmä sa môžu stať vašimi trénermi. Každý tréner má niekoľko lekcií, v ktorých sa naučíte jeho špeciálne pohyby a môžete sa nimi vybaviť.

To všetko ale stále poznáte aj z predchádzajúcej hry. A aj keď už o takomto čase máte nahratých pekných pár hodín, stále sa vám zdá, že hráte len výrazne updatovanú jednotku. Postupne sa to ale začína lámať a vy zisťujete, že to, čo predtým predstavovalo zaujímavý, no nevyužitý potenciál, je v dvojke dotiahnuté o niečo ďalej, takže sa aj viac bavíte. Získate ďalšie typy úloh, ako napríklad rifty, v ktorých sa dostanete priamo k niekoľkým známym postavám. Napríklad začnete slúžiť Friezovi, ochraňovať planétu Namek a podobne. A taktiež si budete užívať tie tréningy - najmä s obľúbenými postavami, kedy získate ich špeciálne útoky. Určite sa budete dlho tešiť na to, kedy konečne zvládnete Kamehameha alebo Special Beam Cannon.

Okrem toho máte k dispozícii aj ďalšie lekcie a tiež možnosť v škole zložiť skúšky a posunúť sa na vyšší level, ktorý vám odomkne ďalších trénerov a ďalšie lekcie. A to všetko by bolo úplne skvelé, keby to zostalo v rovine vedľajších aktivít, ktoré môžete robiť vo voľnom čase. Toto je ale japonská hra a možno už tušíte, že bez poriadnej porcie grindovania to nepôjde. Občas vám hra priamo vystaví stopku a nechá vás naháňať sa za vedľajšími úlohami, aby vám ponúkla ďalšie príbehové porcie. Inokedy to robí nepriamo a v príbehu sa proti vám postaví súper, ktorého ani na niekoľko pokusov nezdoláte. Vtedy viete, že sa musíte vrátiť do sveta a trénovať ako o život. A grindovanie rozhodne nie je zábava.

Oproti predchádzajúcej časti tu má výber rasy aj nejaký iný význam ako len vaše preferencie. Vaša voľba teraz ovplyvní hneď niekoľko vecí. Niekam totiž dostanete prístup len vtedy, ak vaša postava pochádza z určitej rasy, prípadne si takto zabezpečíte bonus. Napríklad Hercule vám po splnení jeho úloh dá bonus, ak hráte za človeka. Navyše už každá rasa disponuje možnosťou transformácie, nie iba Sayiani, ktorí sa v jednotke menili na super formu. Taktiež vás v hre čaká niekoľko rozhodnutí, ktoré ďalej ovplyvnia niektoré aktivity.

Čo sa týka príbehu a hlavnej časti hry, neponúknu viac-menej nič nové. Sú tu síce hlavní záporáci a niekoľko „tajomných“ postáv (ktoré znalcom série tajomné príliš nepripadajú), ale to všetko je len spojnica, aby ste navštívili všetky dobre známe momenty a znovu ich prežili, aj keď trošku obmenené. Ak nepočítam prológ a epilóg, hra vlastne ponúka 7 kapitol, pričom každá zodpovedá niektorej známej ságe. Začínate Sayian ságou, nasleduje Frieza, Cell, Majin Buu, Battle of Gods, Ressurection F a Demon sága. Hra tak pokrýva anime, no aj filmy. Okrem toho tu nájdete odkazy aj na ďalšie veci, ako napríklad Dragon Ball Super.

Ak to aj všetko pokoríte, stále máte možnosť vrátiť sa do mesta a plniť ďalšie úlohy, či si inak užívať vedľajší obsah. Možno vám zostanú nejaké zadania, nájazdy, no a pribudnú napríklad expert misie, do ktorých si tiež môžete prizvať partiu, no taktiež sa do nich môžete pustiť s AI spolubojovníkmi. Pritom sa stále môžete zlepšovať, prideľovaním skúsenostných bodov vylepšujete atribúty postavy, no taktiež ich môžete trochu obmeniť použitým vybavením. Vymieňať môžete aj schopnosti za stále pokročilejšie a taktiež nesmiete zabúdať na využívanie mnohých predmetov, či už slúžia na regeneráciu, zbavenie sa určitého efektu v súbojoch, alebo napríklad Majin Buu chce, aby ste ho nimi kŕmili. Na rôzne zmeny v hre môžete používať aj dragon bally. Stačí, ak si vyberiete jedno z 11 želaní.

Vrátim sa ešte k trénovaniu. V Xenoverse 2 môžete získať 25 majstrov, od ktorých sa budete učiť nové útoky alebo techniky. To však neznamená, že je v hre len 25 postáv. Ak toto všetko hodíte za hlavu a chcete si užiť bojovú časť DBX2, k dispozícii budete mať viac ako šesť desiatok rôznych známych postáv v rôznych formách. Len musíte počítať s tým, že aj tie si postupným hraním treba sprístupniť. Najmä v oblasti niektorých známych tvárí to však ide relatívne rýchlo, takže nebudete dlho čakať, kým bude v ponuke Vegeta alebo Piccolo.

Kým behanie po svete pripomína akčné adventúry (v zjednodušenej podobe), 3D boje v arénach s jednoduchými možnosťami deštrukcie sú naozaj prepracované a aj veľmi zábavné. Neraz v nich čelíte mnohým nepriateľom naraz a musíte sa vysporiadať s tým, že na vás smerujú útoky z viacerých strán. Naučiť sa hru hrať je jednoduché, zvládnuť ju je náročné a motivuje to. Len je škoda, že aj v tejto oblasti narazíte na momenty, keď to občas hapruje. Ak proti vám stoja Nappa a Vegeta vo svojich Great Ape formách v menšej aréne, kamera neraz robí hlúposti a spôsobuje problémy. A to nie sú jediné momenty, kedy v bojoch strácate prehľad.

Vizuálny štýl sa mi veľmi páči. Vychádza z toho, čo mi učarovalo už kedysi veľmi dávno na nemeckých a poľských televíznych staniciach. Hra teda krásne prevádza dojem anime do troch rozmerov, pričom neraz ponúka priamo predelové scény v pôvodnom štýle. Len je trošku škoda, že sa v tomto ohľade hra nikam neposunula. Kým na postavách to neprekáža, prostredie by mohlo vyzerať lepšie. Hudba neurazí, no ani nenadchne, ale k hre sedí. Našťastie je v ponuke aj japonský dabing, takže si môžete hru užiť s ním. Bonusom je, že sedia pohyby úst postáv pri rozhovoroch, ktoré pri anglickom dabingu nepasujú (a niekomu to môže prekážať). Zaujímavou chybou je aj text v titulkoch, ktorý tu a tam nesedí s hovoreným slovom, ale to je asi tiež vec, ktorá vznikla pri preklade.

S Dragon Ball Xenoverse 2 to mám ťažké. Hra sa mi páči, Dragon Ball mám rád a je aj vidno, že sa autori poučili z chýb minulosti. Avšak niektoré tu zostali, tvorcovia pridali strašne veľa grindovania a zatiaľ čo inokedy by ste si vedľajší obsah užívali, keď je vám nasilu nanútený, už to zábava nie je. Taktiež misie, v ktorých nejde o boj, nesršia práve zábavou. Osobne mi ale aj tak najviac prekáža to, že autori až príliš recyklovali predchodcu. Koncept už nepôsobí tak dobre, príbeh nie je originálny a počkajte si, kým zistíte, kto za tým všetkým je. To sa už inak ako lenivosť nazvať nedá. Ale ak patríte medzi skalných fanúšikov, do hry choďte, neurazí a pobaví obrovskou porciou postáv a zábavným súbojovým systémom.