Recenzia knihy: Brány Skeldalu III: Led, oheň a fůra větru

Predstavovať hráčom svet Skeldalu je ako nosiť drevo do lesa. Zoznámili sa s ním už dávnejšie prostredníctvom známych RPG. Jedná sa o príjemné fantasy s typickým českým humorom. Plánovaná knižná tetralógia zo série Brány Skeldalu má už svoje tretie pokračovanie. Zatiaľ čo prvý diel Legenda o Rovenu bol iba úvodom s menej výrazným príbehom, pokračovanie sa pekne rozbehlo. 

Pôvodná štvorica hrdinov sa rozrastá o Zpevalka, ktorý okrem mierne pokriveného charakteru prináša nádherný spev a ďalšiu triedu medzi ostatných kvázi herných hrdinov. Brány Skeldalu síce nie sú knižným spracovaním RPG hry alebo krokovacieho dungeonu, ale paralely sa tu hľadajú ľahko.

Dobrodružstvo sa po výraznejšej druhej časti ešte viac posúva dopredu a je viac akčné. Už druhý diel ponúkol veľa dobrodružstva, kde bolo vnímateľných množstvo odkazov na iné knižné série typu Pán prsteňov  a podobne. Tretí diel je dramatickejší, ale nemali sme pocit, že by sme sa o postavy mali začali báť, alebo by nám na nich záležalo. Môže za to autorov štýl písania a odľahčovanie situácií, kde to už naozaj nie je veľmi vhodné. Stráca sa napätie a keďže sa vtipné situácie a komentáre opakujú, už nám to ani nepripadalo zábavné.

V príbehu ide o záchranu sveta. Dozvedeli sme sa množstvo vecí o dohode medzi bohmi a starými mágmi a taktiež o osude ľudí. Rovnako sa začína riešiť existencia súrodenca Daxiena, ktorý jestvuje vo vnútri hlavného hrdinu a dramatika Filipa. V neposlednom rade zisťujeme, že množstvo udalostí sa podobá na divadelné hry, ktoré napísal práve Filip. V nich sa hrdinovia dostávajú do ťažkých situácií a poznanie istých faktov prináša rozuzlenie a posun vpred.

Zatiaľ posledný diel zo série Brány Skeldalu je fantasy plné magických prvkov, ktoré autor prekvapivo obohacuje o kontroverzné šteklivé momenty. Napríklad Elvíra používa na vytvorenie mágie pohlavný styk alebo sa aspoň svojpomocne uspokojí. A keď kúzli, vychádza to z jej lona. Je zjavné,že Jindřich Rohlík určite neberie svoju tvorbu úplne vážne a snaží sa za každú cenu priniesť trochu humoru.

Autorov štýl písania nie je zlý a celkový prejav je na výbornej úrovni. Lenže hlavným problémom sú spomínané odľahčené dramatické momenty a neoriginálny dej, ktorý sme už mali možnosť vidieť či čítať mnohokrát. Za plus rozhodne považujeme úvahy Daxiena o tom, kým naozaj je. Dej ako taký síce neponúka nové zážitky, ale práve odhaľovanie pozadia postáv a sveta môže byť osviežujúce a zároveň ponúkne čitateľovi čosi navyše.

Brány Skeldalu: Led, oheň a fůra větru ponúka skutočne akčný príbeh, o ktorom sme v prvej časti ani nesnívali. Ale mal by sa viac zaujímať o osud postáv. Kontraproduktívne pôsobí aj príliš podrobný opis jednotlivých scén, hoci autor zjavne inklinuje k divadelnému štýlu. Zdĺhavé opisy tu sú skôr na škodu, keďže spomaľujú tempo, čo v tomto žánri nie je úplne žiaduce. To napokon zvoľňuje na miestach, kde sa to vôbec nehodí.

Led, oheň a fůra větru neprináša úchvatný príbeh a má svoje slabiny. Ale ak vás svet Brány Skeldalu ešte neomrzel a radi by ste si prečítali trochu netradičné fantasy, môžem vám toto dielko, ako aj celú knižnú sériu Brány Skeldalu odporúčať.

Názov knihy: Brány Skeldalu III.: Led, oheň a fůra větru
Autor: Jindřich Rohlík
Vydavateľstvo: Straky na vrbě

Knihu si môžete zakúpiť už teraz na stránke kníhkupectva Martinus.