Gamescom 2019: Retro akcia Wrath: Aeon of Ruin vás vráti o dvadsať rokov do minulosti

V živote každého hráča skôr či neskôr príde moment, kedy v nostalgii začne spomínať na hry, ktoré hrával pred niekoľkými rokmi. Často ale nejde len o päť či šesť rokov, ale možno aj desiatky. Najmä tí starší toto veľmi dobre poznajú a vývojári sa tohto momentu snažia využiť stále viac. Nie je to však zlé, môcť si zahrať hry spred niekoľkých desiatok rokov aj na súčasných platformách skrátka vie potešiť. Stroj času ale neprichádza len s remastrami, ale aj úplne novými hrami, ktoré sa snažia držať po vizuálnej a hernej stránke práve starších klasík. Takýto počin je momentálne vo vývoji štúdia 3D Realms, ktorý sa objavil aj na tohtoročnom Gamescome. WRATH: Aeon of Ruin sa predsudkov moderných hráčov nebojí a o záujem sa bije naozaj bezhlavo.

Tvorcovia sa netaja tým, že sa vo veľkom inšpirovali v hre Quake. Dokonca Wrath označujú za duchovného nástupcu tejto legendárnej série. A aby samozrejme celú snahu dotiahli do dokonalosti, hra beží na Quake engine. Hra však saje inšpiráciu aj v ďalších tituloch, ako Doom, Blood, Unreal, Duke Nukem 3D a ďalších. Autori chcú v plnej verzii priniesť pomerne rozsiahly herný svet, ktorý bude skrývať výzvy a dobrú zábavu. To, že to s retro štýlom 90. rokov myslia naozaj vážne môžete vidieť už z prvého záberu. Hra síce nevyzerá až tak hrozivo ako prvý Doom a rovnako sa nedoťahuje ani na prvý Quake. Síce textúry, efekty, nasvietenie tomu zodpovedajú, vysoké rozlíšenie a lepšie vyhladzovanie predsa len zlepšuje vizuálnu kvalitu hry. To je ale samozrejme dobre, práve takéto návraty v čase sa musia robiť s rozumom, nakoľko všetkého veľa škodí.

Po hernej stránke to je však stále to, čo by ste od poriadnej retro hry čakali. Wrath: Aeon of Ruin sa hrá veľmi jednoducho, veľmi retro a predovšetkým nenudí. Obťažnosť je tomu taktiež správne nastavená, takže ak ste podobnú hru už nejaký čas nehrali, začiatky môžu byť pre vás ťažšie a opakovaniu niektorých pasáží sa nevyhnete. Celú atmosféru dokonale dotvárajú aj retro zvukové efekty, ktoré často znejú hrozivejšie ako keby malo ísť o súčasné a kvalitné zvukové nahrávky. Pri prestrelkách s nepriateľmi sa môžete tešiť na rôzne typy zbraní. Len v krátkom deme som ich vystriedal tri či štyri.

V hre som strávil asi pätnásť minút a nemohol som si nevšimnúť podstatného detailu, na ktorý som sa hneď po skončení opýtal vývojárov. V súčasnosti sa pri strieľačkách snažíte okamžite mieriť na hlavu, nakoľko práve zásah do hlavy je najúčinnejší. Wrath: Aeon of Ruin ale toto absolútne nerieši a aj v tomto ohľade sa snaží byť retro. Odpoveď autorov tak bola jasná, nie je to chyba, tak to má skrátka byť. Aby som to tak zatiaľ bez jasného záveru uzavrel, zdá sa, že tí, ktorí vyhľadávajú takýto starší typ hier, sa majú na čo tešiť. Už nám iba zostáva počkať si na vydanie, ktoré by malo prísť ešte tento rok.