Niežeby kyberpunk niekedy nebol v kurze, no v poslednej dobe si tento subžáner naozaj užíva žiaru reflektorov a tiež náklonnosť fanúšikov po celom svete. Nemyslím teraz len ten herný kyberpunk, ktorý sa dostal do popredia hlavne vďaka CD Projektu a ich Cyberpunk 2077. Filmový a knižný kyberpunk je taktiež na vzostupe a to je len dobre. Môžeme za to poďakovať neutíchajúcej inšpirácii z našej každodennej reality a tiež tomu, že samotný žáner je plný ikonických diel, z ktorých sa tu a tam oplatí niečo „prepožičať“. Dáte niečo z Blade Runnera, niečo z Johnnyho Mnemonica, trochu Ality alebo Elysia no a dokoreníte ešte kopou ostatných. To jednoducho musí vyjsť, no nie?

A musím priznať, že The Ascent, nová akčná RPG od štúdia Neon Giant (je to vlastne ich prvotina), naozaj perfektne využíva všetko, čo sme zo z kyberpunku doteraz mali. Už len čakáte nejaké to futuristické holografické logo Atari niekde v jej svete. Už úvodné intro a privítanie vo svete nazvanom Veles si vás získa a naozaj výrazne vychádza práve z Blade Runnera. A to len tak plávate po povrchu. Je síce pravda, že prvý dojem je dôležitý a autori teda pracujú na jeho budovaní, ale stále vám sánka zo spracovania sveta dokáže padnúť aj v neskorších fázach. Napríklad vtedy, keď prvý raz zavítate do zatiaľ neprebádanej časti sveta.

Jednoducho je to čistý extrakt z tých najlepších kyberpunkových svetov, ktoré ste doteraz videli a čítali. Radosť naň pozerať, radosť ním pobehovať a ešte väčšia radosť likvidovať stovky jeho obyvateľov, čo je vaša primárna úloha. A to nie je jediný aspekt sveta, ktorý si budete užívať. Snáď od vydania Doom 3 som nevidel tak perfektne spracované okolie hráča. Stále sa tu niečo hýbe, niečo tu pracuje, je tu obrovská halda rôznorodých strojov, ktoré sa nezastavia, postavy si žijú svojim životom. Máte pocit, že by to celé fungovalo aj bez vás. Je to jeden žijúci organizmus, ktorý si navôkol seba užívate.

A kým vyobrazenie sveta a ponorenie doň sú v The Ascent úplne perfektné, nie všetko tu funguje rovnako hladko. Voči hre mám celkovo len menšie výhrady a len tu a tam. Okrem nich je tu však aj jedna väčšia a to je príbeh. Ak teda hry hrávate hlavne kvôli príbehu, tu si úplne neprídete na svoje. Svet Veles je bohatý a pestrá, plný rôznorodých postáv a vy doň prichádzate prakticky ako otrok. A tomu zodpovedá aj náplň vašej práce a miesto jej výkonu. V najnižšom podlaží dystopického mesta musíte niekoľko chodieb vyčistiť od menších monštier. A keďže ste v tom dobrí, čaká vás povýšenie. Niežeby ste už neboli otrokom, tým ste pomaly až do konca, avšak dostávate zaujímavejšie úlohy a postupujete aj na vyššie, čistejšie a organizovanejšie poschodia.

Tento postup sa ale nedeje len tak náhodne. Vo svete sa totiž dejú veľké veci, jedna korporácia padá, ďalšie si brúsia zuby na jej miesto. Po Ascent korporácii sa totiž zmenili pomery síl, v uliciach prebiehajú boje a objavuje sa aj halda ďalších rôznych problémov. Je to taká tá žánrová klasika o zlých megakorporáciách ovládajúcich ľudské životy, ktoré sú prakticky všetky bezvýznamné, no niekto obyčajný zrazu musí vyjsť z radu, aby nastolil nový poriadok. Pritom sa autori snažia nechať so pootvorené vrátka pre prípadné pokračovanie, takže koniec síce jeden problém vyrieši, ale ostatné nie. Nie je to priamo slabý príbeh, ale čítali, videli a hrali sme veľa lepších, hlavne v tomto žánri.

Nie všetky aspekty príbehu sa však dajú takto odbiť. Nájdete tu aj naozaj veľmi dobre zvládnuté menšie príbehy, napríklad aj vo vedľajších úlohách. Tie ako dokresľujú jednotlivé postavy, tak aj svet ako taký. Dozviete sa napríklad to, ako tu jedna skupina využíva ľudské telá, bohužiaľ, ešte živé. Alebo vás niekto bude posielať plniť jednoduché úlohy z jedného konca mapy na druhý, čo síce samo o sebe nie je zábava, ale vždy vám niečo prezradí o danom kúte sveta, kam ste práve dorazili. Možno som si osobne tieto minipríbehy užíval viac ako celkový herný príbeh.

Pred vydaním sa veľa písalo o tom, že je The Ascent diablovka, akurát v kyberpunkovom svete. Ak ste sa tak tešili na kyberpunkové Diablo, musím vás sklamať. Hra má od Diabla pomerne ďaleko a už v prvých chvíľach zistíte, že toto je skôr klasický twin-stick shooter obohatený o RPG prvky. Ale aj tie sa veľmi nepodobajú Diablu a iným hrám. Nevyberáte si tu triedu postavy, nerobíte si buildy postáv v štýle Diabla. Vaša postava je jednoduchý otrok neskôr povýšený na bojovníka a teda hlavne strieľate. Tak likvidujete nepriateľov a plníte úlohy, za čo získavate skúsenostné body a tie investujete do vylepšovania schopností. Tých je celkovo 10, ale v zásade sa dajú zaradiť do 4 chlievikov – kybernetika, motorika, biometrika a kostra.

Vylepšujete tak to, čo vaša postava dokáže, ako sa hýbe, koľko toho vydrží a ako narába so zbraňami. Ak hráte viacerí, môžete sa skúsiť aj špecializovať a sami si vytvoriť „build“, keď jeden z vás bude investovať do výdrže, druhý zas do zbraní. Prakticky tak vznikne niečo ako tank a DPS. Navyše toto nie sú jediné oblasti, kde sa môžete časom vylepšovať. Môžete sa tiež vybaviť dvomi augmentáciami, ktoré vám pridajú aktívne schopnosti, ktoré využijete v boji ako ďalšie útoky a podobne. Neskôr tiež získate možnosť nainštalovať si dva moduly, ktoré vám zas pridajú pasívne schopnosti.

A to všetko prebieha pekne na operačnom stole u „človeka“, ktorý sa považuje za umelca a vaše telo je jeho plátnom. A zjavne tiež nepodľahol „hygienokracii“, keďže hygiena v jeho operačnej sále pripomína jednu scénu z Minority Report, ale to ku kyberpunku patrí. Rovnako ako kopa rôznych zbraní, z ktorých si každý vyberie svoje obľúbené (naraz môžete mať vo výbave 2). Sú tam brokovnice, granátomety, samopaly, sniperky, jednoducho všetko v rôznych exemplároch, ktoré si vylepšujete zase u iného majstra. Taktiež môžete získavať (alebo si kupovať) aj vybavenie pre postavu, ktoré vám tiež zlepšuje atribúty a tie lepšie kusy dokážu ponúknuť aj boost schopností.

Budete tak pri hraní pobehovať medzi mnohými majstrami a obchodníkmi, aby ste sa vždy pripravili na ďalšie výzvy, ktoré vás čakajú. Kúpite si lepšie oblečenie, lepšiu helmu, vylepšíte brokovnicu a popri tom sa ešte oplatí zbehnúť aj do baru. Tu a tam na vás totiž vo svete vyskočí špeciálny a silnejší nepriateľov, na ktorého hlavu je vypísaná odmena. No a ak tu hlavu donesiete barmanovi, odmena je vaša. Nie je to veľa, ale spolu s hackovaním bankomatov (na vylepšenie hackovania musíte zase hľadať Cyberdecky skryté po svete), vykrádaním áut a likvidovaním nepriateľov máte veľa možností, ako si v hre na všetko to parádne vybavenie zarobiť.

No a po svete nebudete behať len kvôli tomu, aby ste likvidovali nepriateľov a zbierali peniaze na ďalšie nákupy, ale kvôli tomu, aby ste tam získavali úlohy. Na tie hlavné vás vždy navedie hra. Raz sa vám cez komunikátor ozve henten, inokedy zas tamtá a posielajú vás na rôzny kúty rozsiahleho sveta robiť špinavú robotu. Vedľajšie úlohy zase získate od postáv rôzne roztrúsených vo svete. Od niektorých obchodníkov, barmanov alebo aj postáv len tak poostávajúcich niekde pri zábradlí, keď s nimi prehodíte pár slov.

The Ascent nie je veľmi dlhou hrou na RPG, ale zase na akciu je to slušná doba. Hra ponúka celkovo 12 hlavných úloh a kopu väčších či menších vedľajších. Je teda len na vás, koľko času v nej strávite. Ak chcete len prebehnúť hlavnú dejovú líniu (čo neodporúčam, lebo budete pod levelom neskorších nepriateľov, ktorí tak budú na vás prisilní), môže to byť nejakých 10-12 hodín podľa obťažnosti. Ak ale budete chcieť v hre stráviť viac času, môžete a už sa čas vyšplhá na nejakých 15-16 hodín. Ak hru budete chcieť prejsť kompletne, už sa herná doba vyšplhá cez 20 hodín, čo je slušné. Navyše sa nemusíte trápiť tým, že nejaké vedľajšie úlohy nesplníte, kým prejdete hru. Aj po jej konci sa k nim môžete pohodlne vrátiť, dostať ďalšie a pokračovať vo vylepšovaní svojich postáv.

Nielenže má hra pomerne ďaleko od Diabla, ona má v niektorých aspektoch blízko ku Gears of War. Perspektíva je tu síce ako v Diablovi, no ak chcete na vyššej obťažnosti a proti silnejším nepriateľom prežiť bez veľkých škôd (a častejších respawnov), musíte využívať kryty a streľbu spoza nich. V hre totiž funguje mechanizmus prikrčenia, ktoré obmedzí váš pohyb, ale zase sa dobre skryjete z nejakú prekážku. Iným tlačidlom zas spoza nej vystrčíte hlavu a hlaveň a sypete to do nepriateľov. No pozor, aj oni sa vedia kryť, navyše často prichádzajú z rôznych smerov, takže vám dajú zabrať a hra vie občas ponúknuť naozaj slušnú výzvu. Hlavne, keď vás zasype kopou bežných nepriateľov a k nim pridá nejakých minibossov. Je to zaujímavý mix, no prekvapivo dobre funguje. Síce chvíľku trvá, kým si to všetko osvojíte, ale potom si tento mix začnete naozaj užívať. Je to rýchle, krvavé, no zároveň taktické a naozaj cítite rozdiely v tom, keď atribúty zlepšíte. Alebo v tom, že sa proti niektorému typu nepriateľov vybavíte vhodnejšou zbraňou. Ak vám totiž predtým robili problémy, teraz ich dáte dole pomerne jednoducho.