HUMANITY |
HUMANITY |
Prežívanie konca jednej éry je vždy horko-sladký pocit neodvratne spojený s nostalgiou, ale aj nadšením z toho, čo prichádza ďalej. Osobne som ho zažíval práve pri hraní sa s PlayStation VR, na ktorom som si zrecenzoval svoj prvý a zároveň aj úplne posledný titul prichádzajúci na túto platformu. Humanity je však, našťastie, hrou, ktorá horkastú pachuť bezkonkurenčne prebíja svojou kreativitou, ďaleko siahajúcou za možnosti tohto hardvéru. A tak je ešte o niečo viac fascinujúcejší fakt, že tento umelecký výjav je nielen brilantne optimalizovaný, ale aj plný vývojárskej duše, kreatívnych myšlienok a obsahu, ktorý by dokonale popísal jedine minuloročný filmový hit Everything Everywhere All At Once. Už hneď zo začiatku vám preto chcem povedať, že táto podivná fantázia je skutočne „všetko, všade, naraz” a dokonca aj pre každého!
Titul úplne pre každého
V prvom rade by som rád špecifikoval, že Humanity nie je VR titulom, ale hrou, ktorá umožňuje PS VR platformám a PC kompatibilným headsetom vyskúšať si morskú chorobu v priamom prenose. Hra sa ovláda, samozrejme, bezproblémovo a aj archaický PS VR zvláda všetky úkony bez najmenších komplikácií. Technický stav je taktiež na perfektnej úrovni, a tak otázkou zostáva, prečo môže byť pre niekoho hra na VR simulátorom nevoľnosti žalúdka? V skratke za to môže neustála potreba promptného otáčania kamery, nutnosť jej pohybu v priestore, prípadné zohýbanie sa či podobné akrobatické úkony. Osobne som sa s týmto pocitom nestretol tak často ako moje ostatné testovacie subjekty, no predsa len sa hlava občas zatočila aj mne.
Avšak ak sa rozhodnete tento VR aspekt titulu ignorovať, nájdete tu v základe stále extrémne množstvo zážitkového obsahu, ktorý žiadne špeciálne nástroje nepotrebuje. Hra sa totižto už v úvodnom menu delí na tri základné režimy - príbehový, tvorca levelov a online hranie hráčmi vytvorených kreatívnych skúšok vašej trpezlivosti, odhodlanosti a otvoreného myslenia. Okrem tvorenia levelov môžete celú hru odohrať aj v spomínanom VR a celý interface je tomu, samozrejme, prispôsobený. Každý kto má záujem, by si teda vedel nájsť personalizovaný obsah už v tejto ponuke, no to ešte ani len netušíte, kam vás táto, dozaista pod vplyvom návykových látok tvorená extravagancia zavedie!
Dobrý havko!
Humanity je titul plný symbolizmu, náznakov a odkazov na evolučné, kultúrne a kreatívne zmeny v myslení, správaní aj socializácii ľudí. Je to hra, ktorá kryptickými replikami, symbolizmom herných mechaník, správaním AI a architektonickými výjavmi popisuje vojnu, lásku, slepé nasledovanie, našu prehnanú ignoranciu sveta okolo nás a mnoho iných elementov ľudského života. Je strašne ťažké priblížiť vám obrovskú levitujúcu hlavu zloženú z prepletených ľudských tiel iba písaným slovom a taktiež som presvedčený, že veľa faktorov nechávajú autori na vlastnej interpretácii hráčov. To ako pochopíte tieto obrazy, je skutočne iba na vás a garantujem vám, že Humanity má niečo pre vás nielen z hľadiska ideologického, ale aj herného. A k tomu sa dostanem hneď teraz.
Hra sa začína vaším precitnutím v svetlom žiariacom tele psieho plemena Shibu-Inu. Aj keď to znie podivne, nenechajte sa odradiť. Tu sa dozviete od levitujúcej žiarivej gule, že vaše telo už nejestvuje a v tele psa ste boli poverení novou úlohou - viesť ľudí z temnoty vlastnej neschopnosti a dostať ich tam, kam patria. Z hľadiska hrateľnosti to prosto a veľmi simplifikovane znamená, že vo svete kockovaných platforiem týčiacich sa vysoko v nebesiach abstraktných svetov ovládate psieho protagonistu. Ten pomocou rôznorodých príkazov naviguje nekonečne pochodujúce ľudské masy, ale aj stratených jedincov do cieľa, odkiaľ ich prúd svetla transportuje na lepšie miesto... Takto nejako si prejdete 7 hlavných aktov/skúšok kampane naplnených poriadnou dávkou puzzle levelov, 4 veľké bossfighty, za zozbieraných zlatých obrov šťastia odomknete hŕbu kozmetických predmetov a hlavne sa budete čudovať nad originálnym obsahom/prístupom vývojárov.
Všetko
V hre sa nachádza jeden základný veľký hub, po ktorom sa viete ľubovoľne pohybovať s vaším Shibu. Táto zdanlivo nekonečná biela prázdnota je väčšinu času preplnená veľkým kvantom voľne prechádzajúcich sa ľudí a uprostred levituje vzhľadom na zvolený akt buď modré, zelené, žlté, alebo červené jadro. To funguje ako akýsi sprievodca svetom, ktorý vás nielen informuje o tom, ako sa ľudia menia, ale aj čo za výzvy vás čakajú. Predstaví nové mechaniky, vaše schopnosti a je hnacím nástrojom pre príbeh. Odhliadnuc od vizuálne nudného dizajnu, každé jadro nasleduje jednoduchý životný cyklus. Naviguje vás dvoma aktami, následne sa transformuje na ľuďmi obklopenú entitu a plní tak úlohu bossfightu ukončujúceho túto etapu príbehu. Z črepín starého jadra vznikne nové, silnejšie jadro, ktoré vám dá nové skúšky, nové nástroje na ich zvládanie a tak podobne.
Vaším posunom v príbehu sa bude spomínaná masa ľudí v HUBe postupne transformovať a splývať do jednej entity. Od základných usporiadaných 2D tvarov až po levitujúce, komplexné 3D objekty či dokonca až ľudské telo. Ale to by som prezrádzal zbytočne veľa, táto veľká entita sa zhlukuje uprostred HUBu okolo jadra. Navôkol nej sú v kruhu usporiadané kovové sochy reprezentujúce jednotlivých sedem aktov, každá tretia je pre bossfight s jadrom daných aktov a nechýba tu ani kozmetická sekcia. Farba týchto sôch sa zároveň postupne prechádzaním daného aktu akoby zospodu napĺňa a mení sa tak z kovovo-striebornej na medenú.
So Shibu sa tu slobodne prechádzate, prídete k zvolenému aktu a na levelovej línii si zvolíte úroveň, do ktorej sa ponoríte. Jednu hlavnú líniu dopĺňajú občas aj vetvy s bonusovým levelom, ktoré však nie sú pre dokončenie aktu potrebné. Spomínaná kozmetická sekcia slúži pre úpravu vašich ľudí, ktorým môžete zmeniť nielen farebnú schému na komiksovú či metalickú, ale priamo meniť aj ich komplexnú morfológiu. Začne to zmenou štýlu na osemdesiatkové oblečenie, pribudnú nejaké tie klobúky, ale postupne narazíte aj na zmenu na robotov, chodiace kvádre, molekulové zhluky, postavy s veľkými hlavami, ale osobne ma najviac dostala podoba, v ktorej sa ľudia zmenili na chodiace nápisy „Them“, „They“, „Him“ alebo „Her“. Najviac ma však mrzí fakt, že v hre chýba úprava hlavného protagonistu. Ale asi to ani nevadí, nakoľko kreativity použitej pri tvorbe chlpatého svietiaceho kamaráta nebolo rozhodne málo.
Všade
To čo postretnete v HUBe, rozhodne vyvolá vo vás nemálo otázok ohľadom užívania drog na pracovisku, no s kreativitou sa tu vývojári iba rozbiehali. Plynulo teda prechádzame na hrateľnosť, kde v úlohe magického psa ukladáme na kockované platformy príkazy pre slepo nasledujúcich ľudí. Začneme zľahka formou primitívnej 3D puzzle platformovky, inšpirovanej legendárnymi Lemmings. Postupne však prechádzame cez tower defense teritórium, kde si vopred rozplánujeme kroky a následne už nemôžeme zasahovať. Nasledujú sekcie súbojov so zbraňami medzi nami a „tými ostatnými“, stealth vyhýbanie sa robotom, utekanie pred lasermi, zatláčanie blokov a tieto všetky herné zmeny zároveň aj naďalej individuálne implementujú logické puzzle prvky, časovače, zberateľské predmety a poriadnu náročnosť.
Základom každého levelu je vždy dostať ľudí na koniec k prúdu svetla. Avšak či už to je masa nekonečne z multidimenzionálnych dverí putujúcich ľudí, alebo vyhradená malá skupinka, poprípade viacero skupiniek, vždy sa musia dostať do cieľa aj s nejakým obmedzením alebo prekážkami na ceste. Väčšinu času bude potrebné naplniť isté množstvo ľudí, ktoré musí do svetelného portálu, vkročiť alebo priniesť takzvaného Goldieho. Goldies sú obrovité a ako ich meno už napovedá, zlaté ľudské postavy reprezentujúce ľudské šťastie, ktoré sa snažia ľudia zúfalo získať pre seba. V jednom leveli sa ich nemusí nachádzať žiadny alebo sa dokonca môžu objaviť až traja. V hre ich je dokopy 150 a za ich zozbieranie si napĺňate spomínanú kozmetickú sekciu. Za každých 5 zozbieraných Goldies vás hra odmení buď novým skinom či farebnou škálou ľudí, alebo dokonca dostanete aj kartu štatistík, no objaví sa napríklad aj nová hudba.
Je ťažké vám podrobnejšie opísať samotnú hrateľnosť, nakoľko hraním nielenže získavate v každom akte nové schopnosti, ale každým aktom sa aj mení. Prvé dva akty som strávil najmä ukladaním príkazov na kockovanú plochu každého levelu a súčasne sa po nich pohybovali aj moji ľudia. Neskôr bolo potrebné rozložiť príkazy a spustiť ich veľmi otravne jedným tlačidlom uloženým na začiatku levelu, po čom som už nemohol do priebehu hry zasahovať. Inokedy boli príkazy predpripravené už vývojármi a ja som iba za pochodu pridával svoje alebo podobne som ich iba rozmiestnil a následne level spustil. Táto tower defense hrateľnosť tiež časom ustúpila a nasledovali sekcie bitiek, pretekov alebo útekov s konkurenčnými prúdmi vyblednutých ľudí, známych ako Others. Others mali možnosť kradnúť vám vašich Goldies, pretláčať sa s vami pri posúvateľných blokoch, okupovať cesty a všeobecne znepríjemňovať vaše životy.
Základné smer určujúce príkazy obohatili časom rozdelenia na dva prúdy, výskoky do výšky či do diaľku, ktoré v spojení s príkazom na odľahčenie tvorili skutočne zaujímavé platformové segmenty. Všetko to aj v spojení so zbraňami, posúvateľnými blokmi, teleportujúci plochami alebo veľkými fénmi bolo naďalej kombinované s puzzle, ktorých náročnosť neustále rástla. Zopárkrát som dokonca musel využiť aj možnosť videoriešenia, ktoré vývojári veľmi pohodlne umiestnili do menu. Každým ďalším zlyhaným pokusom som zároveň ďakoval autorom za možnosť reštartovania levelov aj so zachovaním pokynov, nakoľko častokrát závisí splnenie aj od vašej aktívnej účasti, a teda zmene príkazov za pochodu. Podobnú ideu maximálne rozvíja pokyn nasledovania, kedy ľudia za vami iba zbesilo utekajú a zo strategickej puzzle hrateľnosti prechádzate do realtime adventúry, v ktorej riešite puzzle či využívate stealth mechaniky schovávania sa v tráve pred nepriateľmi so svetelnými mečmi.
Naraz
Bossfighty sú potom kapitola sama osebe. Nakoľko každý z nich väčšinou vyžaduje zničenie čiastkových malých jadier veľkého jadra a tu aplikujete všetko, čo ste sa naučili v aktoch, ktoré predchádzajú súboju. Žiadne reálne súboje tu však nečakajte. Masu ľudí opäť navigujete prostredím, aby ste zničili cieľ. Napriek tomu, že samotné súboje sú veľmi unikátne, vizuálne ohromujúce a kombinujú všetky predchádzajúce mechaniky, dizajny jadier sú nudné a nijako tak nezaujmú. Podobne hre uberá na epickosti častokrát aj hudba, ktorá je pre všetky levely, žiaľ, identická a hrá iba v krátkej, extrémne repetitívnej a po chvíli otravnej slučke. Áno, časom dostanete možnosť výberu z hŕstky slučiek, ktoré sú však svojou prehnane iritujúcou a experimentátorskou melódiou iba podobne frustrujúce ako originálny song. Preto som častokrát pri hraní hudbu radšej úplne eliminoval.
Puzzle, ako som už spomínal, prinášajú so sebou množstvo inovatívnych postupov, no častokrát som mal pocit, že jestvuje pre viacero levelov iba jedno jediné riešenie. Toto bolo badateľné, najmä keď bol obmedzený počet použiteľných príkazov. Vtedy ma vedela hra skutočne rozhorčiť, no na ten uspokojivý pocit, keď sa konečne dopracujete k správnemu riešeniu, rozhodne nič nemá. S kamerou aj ovládaním sa, prirodzene, popasujete trochu tiež, no najviac obmedzujúcim faktorom hry je najmä jej základná mechanika ovládania psa. Aj napriek tomuto kreatívnemu spôsobu, ktorý je esenciálny pre mnohé puzzle (nasledovanie Shibu ľuďmi), voľná kontrola nad všetkým resp. akási forma God módu minimálne pri ukladaní príkazov by mi vyhovovala viac. Hra si však vie inteligentne napomôcť aj tu, a tak je váš Shibu nielen nesmrteľný, ale pri zrýchlení času sa zrýchli aj jeho pohyb (alternatíva behu), vie sa pomocou akejsi astrálnej formy prevteľovať do ľudí a tak efektívne predbehnúť dav alebo aj vyskočiť extrémne vysoko. Je to skrátka dobrý havko s poriadnym arzenálom schopností!
Jeden odstavec si určite zaslúži aj poctivo vytvorený editor levelov, kde si môžete vytvoriť vlastné dráhy preplnené prekážkami. Krkolomnému ovládaniu sa na konzole nevyhnete, ale osobne som bol aj tak prekvapený, nakoľko intuitívne prostredie vývojári dokázali vytvoriť aj pre PlayStation ovládač. Nájdete tu všetky v hre vyskytujúce sa bloky, funkcie a mechaniky, ktoré si môžete ukladať po vytvorení do vlastných projektov a testovať ich. Nástrojov je tu veru kopa a keby som mal väčšiu trpezlivosť alebo viac času, určite by som vedel v editore stráviť desiatky hodín. Vytvorené levely môžete zdieľať s komunitou a na oplátku si zase aj zahrať čosi, čo vytvorili ostatní hráči. Za zdieľanie aj hranie získavate nejaké tie body a levely, takže ak ste v komunite aktívnym, toto je jednoznačne sekcia pre vás!
Čas na zmenu éry!
Humanity je veľmi unikátnym titulom, ktorý bol vo vývoji pomerne dlho a zdanlivo sa tak naň aj zabudlo. Všetko to však do seba nakoniec nádherne zapadlo a nám sa tak dostal do rúk titul, ktorý srší kreativitou a originalitou nielen v oblasti herného dizajnu, ale aj ideologického smerovania. Nebudem predstierať, že chápem každý jeden náznak symbolizmu, ktorý som v hre spozoroval, ale podobne symbolicky ako hra uzatvára jednu kapitolu hardvérového života PS VR, otvára aj kapitolu úplne novú. Virtuálna realita rozhodne pre túto hru nie je potrebná, ale ak ju máte, odporúčam hru v tomto móde aspoň vyskúšať. Veľmi intenzívne dúfam, že sa inovatívnosti tohto titulu priučia aj ostatné herné štúdiá a aj vy dáte tejto hre spájajúcej všetko, všade a naraz minimálne šancu.