Australian Open je za nami a priniesol nielen finálové prekvapenie v mužskom pavúku, ale aj slovenskú radosť v dvojhre junioriek. Na ďalší grandslam si ešte chvíľu počkáme, ale ako to majú prečkať fanúšikovia tenisu? Môžete vyraziť do hál, vonku počasie stále nie je práve najlepšie. Ale zahrať si môžete aj v pohodlí domova. Stačí vám k tomu len PS5 a k nej aj headset PSVR 2. Otázne už je len to, či vám to za to vlastne stojí. Ako sa totiž ukazuje, ani kvalitná hrateľnosť v základe niekedy jednoducho nestačí.

Tennis On-Court je nový tenisový simulátor pre virtuálnu realitu, ktorý vyšiel pre Questy a aj PSVR 2. Za hrou stoja Fishing Cactus a Decathlon, takže nejaké to športové zázemie tam je. v tom ani problém nie je. Ten skôr tkvie v tom, že tu veľmi niet čo hrať. Autori sa príliš sústredili na tú simulačnú časť a počítali s tým, že bude dosť hráčov, ktorí budú ochotní kašlať na ostatné možnosti a budú si chcieť zahrať len dobrý tenis proti sebe. Smutným faktom totiž je, že tu takmer nič iné nenájdete – iba dobrý tenis, ktorý by ste si mohli zahrať proti iným hráčom. Avšak aj to len v teoretickej rovine, keďže hru vlastne nikto nehrá.

Tennis On-Court vás privíta veľmi chudobnou ponukou režimov, kedy máte na výber z online hrania a offline hrania v základných režimoch. Online si viete zahrať dvojhru aj štvorhru. Respektíve vedeli by ste, ak by ste našli nejakých hráčov. Ja som sa fakt snažil si hru zapínať pomerne často, vždy som skúsil nájsť aspoň niekoho, no všade prázdno, takže mi nezostávalo nič iné, než sa uchýliť k zápasom proti umelej inteligencii. Tam už zase štvorhra bohužiaľ nie je, dokážete si zahrať len dvojhru. To je škoda, snáď autori zareagujú a prinesú možnosť zahrať si štvorhru s AI, keď už hra hráčov zjavne nezaujala natoľko, aby ju hrávali online.

Ešte kým sa dostanete k režimom, musíte si vytvoriť svojho avatara. Možnosti sú pomerne široké, zároveň jednoduché. Je tu napríklad hromada rakiet (keďže za hrou stojí Decathlon), ale už menej možností úpravy vzhľadu samotnej postavy. Ale to nie je veľká prekážka, na takúto VR hru tu bohato postačuje a iné podobné VR hry zväčša nemajú ani len to. Nezaberie vám to dlho a už máte hotového fešáka (alebo kočku), s ktorými sa môžete vydať na kurty. A vyberajte dobre, na svojho avatara sa budete pozerať často a veľa – pri úvodnom hode mincou, pri čakaní na zápas, počas replayov a podobne.

Online je teda mimo možností, teda minimálne v prípade, že nenahovoríte niektorého známeho s VR headsetom, aby si hru kúpil tiež. Čo iné tu teda nájdete? No online zápasy by ste mohli aj naživo sledovať, ak by ich niekto hrával. Okrem toho je tu len singleplayer, kde si môžete proti umelej inteligencii zahrať rýchly zápas alebo turnaj. Ešte predtým by ste však mali absolvovať tutoriály a prípadne aj trochu pocvičiť v tréningovom režime. No a to je všetko, bohužiaľ. Nejaká kariéra alebo niečo podobné by hre prospelo, no nič z toho tu nenájdete. S takto biednym množstvom obsahu hrozí, že si hru možno zahráte jeden večer a už nikdy.

Aj tie turnaje sú len jednoduché a v konečnom zúčtovaní aj dosť schematické pavúky, kedy sa chcete dostať až do finále. Bez licencií a nejakej tej lepšej prezentácie to však nemá žiadne čaro. Malo by to o niečo väčší zmysel, ak by tu boli aspoň nejaké menšie licencované turnaje. Pochváliť tak nakoniec môžem snáď len to, že si viete zápasy nastaviť podľa seba. Nie vždy máte čas a chuť na trojsetovú vyrovnanú drámu, tak si dajte len hru na tri víťazné gemy. Rovnako viete meniť aj náročnosť a podobne. Umelá inteligencia síce nie je zlá, ale trochu mi prekáža, že je pohybovo príliš statická.

Zato vy si môžete vybrať z niekoľkých možností pohybu, pokojne aj teleportovanie. To následne v replayoch pôsobí dosť komicky, ale zase je hra prístupná aj ľuďom, ktorým sa možno pri hraní VR hier robí zle. Okrem toho je ovládanie intuitívne a jednoduché. Vybrať si môžete medzi simuláciou a arkádou, kde fyzika je v oboch zhruba rovnaká, ale arkáda vám viac pomáha, takže podania nelietajú do siete či na chybu. Predsa len som ale narazil na jeden problém, ktorý vychádza z nedostatočne otestovaného dizajnu. V hre máte dojem, že držíte raketu, aj keď máte v ruke len VR ovládač. Problém je v tom, že raketa sa drží trochu inak a to znamená, že ak prirodzene držíte VR ovládač, virtuálna raketa je trochu vytočená. Pri hraní sa tak časom budete stále uisťovať, že ju držíte správne, čo ale znamená ovládač vytočiť do neprirodzenej polohy.

Graficky to je trochu nuda v rámci postáv, ale štadióny už vyzerajú lepšie a hlavne živo, keďže sú tribúny plné divákov, ktorí aj reagujú. Pochváliť v tomto ohľade musím aj audio. To je síce dosť chudobné (asi len jedna opakujúca sa melódia), ale zvuk davov je spracovaný dobre a líši sa podľa situácií. Ak podávate na víťazný úder, počujete to z tribún. Časom ale celá hra veľmi zovšednie, čo je výsledkom štadiónov, ktoré vyzerajú jeden ako druhý, akurát sa líšia farbami a povrchom. Je ich tu 6 a vychádzajú zo skutočných povrchov na veľkých turnajoch – Európa (Francúzsko), Anglicko, USA, Oceánia, Ázia a Emiráty. To sa veľmi rýchlo opozerá. Navyše, keď tam hráte stále rovnaké zápasy proti rovnako vyzerajúcim AI panákom.

Tennis On-Court mohla byť dobrá hra. Tenis je tu spracovaný dobre, naozaj sa vie priblížiť simulácii, kvalitne je spracovaná fyzika aj detekcia úderov. Ale to nestačí, keď tu nie je zaujímavý obsah, ktorý by ste chceli hrať. Zdá sa, že to autori celé postavili na multiplayeri, ale zjavne tu nie je dostatok hráčov na to, aby sa doň vôbec pustili. Vo výsledku tu tak máme dosť prázdnu hru s nejakými menšími aj väčšími neduhmi, ktorú si možno zahráte raz a už ju nikdy nezapnete. Nebudete mať na to dôvod. Čo je teda dosť zlé vysvedčenie pre hru, za ktorú dáte 25 eur.