Asi je úplne jedno, čo tu napíšem a akú známku dám, vy ste si už obraz o hre spravili a to aj bez toho, aby ste ju hrali. Viete, že to je úplný hnoj, do ktorého sa neoplatí investovať čas a peniaze. Len ďalšia live service hra, ktorá zakape pár dní po vydaní. A tak ďalej, sú toho plné diskusie. Ale čo ak nie? Čo ak vaše vopred vytvorené predsudky neodrážajú to, aké kvality hra skutočne má? A to dokonca aj v takomto náročnom prípade. Lebo musím sa priznať, že som aj ja k Suicide Squad: Kill The Justice League pristupoval s veľmi indiferentným postojom. A to som už hru predtým hral v alphe. Ale ono to nie je len ďalšia live service hra. Je to aj ďalšia Rocksteady hra. A kým z toho prvého si berie to zlé, z toho druhého zas to dobré.

Málokedy sa vidí hra, ktorá má tak jednoznačný názov, že je vlastne aj trochu zbytočne opisovať jej príbeh. tu je to úplne jasné – hráte za Suicide Squad a vašou úlohou je zabiť členov Justice League. Ale nech do toho teda vnesiem trochu viac kontextu. In medias res začiatky mám rád a tu je zvládnutý dobre. Hra vás rovno hodí do zničeného Metropolisu, nad ktorým sa vznáša zlovestný Brainiacova loď. Teraformuje Zem a z ľudí robí svoju armádu. V tom mu pomáhajú hrdinovia, ktorých mysle ovládol. Vy sa tu naučíte hru ovládať a hra vás posúva niekoľko dní pred tieto udalosti. Štvorica známych zločincov stojí pred Amandou Waller a je pred nimi možnosť, ako sa dostať z basy. No a už to ďalej poznáte z filmov, komiksov a podobne – bomba do hlavy a ide sa do akcie.

Teda nie je to až také hladké ale nakoniec sa naše postavy do Metropolisu dostanú, v Hall of Justice si ukradnú nejaké to špeciálne superhrdinské vybavenie a keď vidia tú spúšť vonku, veľmi skoro si rozmyslia, čomu sa vlastne upísali. Amanda Waller má však v rukách (a hlavách postáv) dosť silné argumenty, takže nemôžete odvrávať a plníte jednu samovražednú misiu za druhou. Najskôr len proti obyčajným pešiakom v uliciach, neskôr aj proti rôznym strojom, no a podarí sa vám upútať pozornosť Justice League, takže viete, že idete do boja v úplne inej váhovej kategórii. Spojencov máte málo, no nakoniec sa niektoré známe tváre na scéna objavia, aby vám podali pomocnú ruku. Alebo list. Alebo hračku.

Zvyšok už len telegraficky, aby som sa vyhol veľkým spoilerom. Tu sa zomiera. Naozaj. Nie je to ďalšia hra, kde sa čarovne podarí každého zachrániť. A to je len dobre. Konečne niekto chápe, že postavy majú aj zomierať. Je to live service hra, takže viete, že hlavné postavy to ešte pár sezón prežijú, ale uvidíte tu dosť veľa mŕtvych známych tvárí. No a uvidíte tu aj multiverzum, lebo však je to live service hra, takže musí nejako fungovať aj po tom, ako porazíte hlavného záporáka. V rámci multiverza preskakujú niektoré postavy, ako to už býva aj v pôvodných komiksoch. No a v rámci multiverza vás čaká aj endgame obsah, keďže misie v iných vesmíroch sú náročnejšie a aj s lepšími odmenami. No a už teraz vieme, že z multiverza prídu aj 4 ďalšie hrateľné postavy, prvou bude alternatívny Joker.

Príbeh tu je dobrý. Naozaj dosť dobrý. Každá zo štyroch hrateľných postáv tu má svoje silné momenty, ale ani to tak nie je o nich. Sú tu hneď dve skvelé scény s Batmanom. Amanda Waller si pre seba tiež ukradne veľkú porciu priestoru a občas z nej ide väčší strach ako zo zlého Green Lanterna napríklad. Hra je tiež dobre previazaná s Arkham sériou a v jednej časti aj tých, ktorí ju nehrali, prevedie jej udalosťami. Zároveň vysvetlí, čo sa udialo od konca Arkham Knight po začiatok Suicide Squad. Veľa vecí tu je spracovaných dobre. Sú tu vážne momenty, emotívne momenty a aj chvíľku odľahčenia. Koniec koncov to vychádza z tímu, ktorý v hre je.

Deadshot, Harley Quinn, King Shark a Captain Boomerang sú tradičná komiksová zostava, do príbehu vnášajú aj nejaké svoje osobné traumy, ale tiež veľa humoru. Postavy sú napísané tak, že je medzi nimi dobrá chémia a ich postupné bondovanie si budete užívať. Ale aj ten humor, scenáristi vedeli, kedy odľahčiť, kedy nechať nejakú scénu radšej emočne vyznieť. Nečakajte tak komédiu, ale skôr vtipné scénky. Ako v Suicide Squad filmoch. Je to skôr pre fanúšikov DC, tí pochytia príbehové nuansy, ale aj haldu easter eggov, ktorých je hra plná.

Zároveň táto štvorica postáv predstavuje aj štvoricu archetypov z podobných hier a tu už pomaly prechádzame na tú live servise matematiku, ktorá už úplne nevonia. Z dizajnového hľadiska niektoré veci dávajú zmysel, napríklad že King Shark je archetypálny tank na využívanie ťažkých zbraní a podobne. Ale už menej fungujú z hľadiska toho, že toto je komiksová hra. Už len z mena je asi jasné, akú zbraň primárne využíva Captain Boomerang. Ale tu nie. Tu hádže bumerangy len ako svoj útok zblízka, inak strieľa ako o život a využíva brokovnice. To, samozrejme, dáva zmysel pri Deadshotovi, ale od ostatných postáv čakáte trochu inú hrateľnosť, lebo ich poznáte z komiksov. King Shark má trhať nepriateľov, namiesto toho má rotačák.

Okrem toho sa ale za každú postavu hrá odlišne. Majú rozdielne spôsoby pohybu po meste, každá má iné štatistiky a môže sa vybaviť inými zbraňami. Postavy majú aj skúsenostné stromy, každá po 3, kde postupne investujete získané body. Aj keď teda stromy to veľmi nie sú. Niekde máte na výber len jednu možnosť, inde tri. RPG od toho nečakajte. Po vymaxovaní postavy sa toho otvorí viac. No a ešte sú tu špeciálne schopnosti (najskôr len dve, neskôr sa otvorí tretia – ultimátna). Hrateľnosť je tak za nich trochu odlišná, stále je to však hlavne to strieľanie. Musím však pochváliť aspoň rôzne synergie, ktoré sa tu dajú robiť a pri kooperácii hra funguje skvele, keď sa viete dopĺňať.

Mne neprekáža, že toto je live service hra. Tie hry majú na trhu svoje miesto a vedia byť kvalitné a dlhodobo hrávané. Voči tomuto kroku ale mám výhrady. Suicide Squad je strieľačka. To strieľanie je tu síce spracované dobre a zábavne, čo kvitujem, ale nehodí sa to k niektorým postavám. Ak z toho autori chceli mať čistokrvný looter shooter, mali si vybrať iný tím postáv – Deathstroke, KGBeast, Bloodsport, Peacemaker, Huntress a ďalšie postavy by sa hodili viac. Neprekáža mi, že je hra looter shooter. Ale ako komiksovému fanúšikovi mi prekáža, že od postáv nedostanem to, čo od nich očakávam.

Ale musím uznať, že toto je veľmi subjektívne vnímané negatívum. Nájdu sa ale hráči, ktorým to môže rovnako prekážať. Je tu ale aj niekoľko objektívnejších, ktoré hru ťahajú dole. To najväčšie? Misie. Suicide Squad je rozsiahla hra a ja osobne som sa napríklad k záverečným titulkom na Normal obťažnosti prestrieľal za 17 a pol hodiny. To znamená všetky príbehové misie a do toho aj vedľajšie, keď dávali zmysel, plus nejaký ten ďalší obsah. Za tú dobu vás čaká veľa obsahu, desiatky misií. Väčšina tých príbehových je fajn, ale nájdu sa aj také, ktoré vás budú unavovať. Ich plnenie bude ako práca.

Chápem, keď autori hrateľnosť spestrujú rôznymi výzvami, kedy máte špeciálnu odmenu za to, že splníte niečo s prísnejšími kritériami. Ale nerozumiem, prečo to tu muselo byť aj v obyčajných misiách. Je tu strašne veľa misií, kde dokážete nepriateľov zlikvidovať len jedným špecifickým spôsobom – kritickými zásahmi, iba zblízka a podobne. Je to otrava, sú jedna ako druhá (akurát na iných miestach Metropolisu) a fakt vás už po prvých pár opakovaniach tohto konceptu nebudú baviť. Ale musíte ich plniť, niekoľko je dokonca súčasťou kampane.

Hra tak má v oblasti obsahu dve tváre. Niektoré misie sú veľmi dobré, priam vynikajúce. Hlavne tie príbehové. Napríklad vám po krku ide Batman, čo vlastne obracia formulku Arkham hier a teraz ste vy tým, na koho číha niekde hore v tme a nenápadne ho zlikviduje. Strašne by som si chcel zahrať takýto survival horor v boji proti Batmanovi. No a potom sú tu generické misie, aké som opísal vyššie. Na jednom mieste musíte niečo obraňovať, na niečo útočiť alebo nazbierať určitý počet niečoho. Ak sa do toho pridá ešte limit na to, ako vôbec môžete likvidovať nepriateľov, fakt sa už nedá hovoriť o zábave.

Už niekde vyššie som použil buzzword posledných rokov v hernom biznise, a to looter shooter. To znamená, že toto je hra, kde strieľate do nepriateľov a z nich padajú veci. Za splnenie misií potom dostávate ešte iné veci. A celé je to o tom, aby ste na svojej postave nakoniec mali tie najlepšie veci. Do istej miery si tu môžete robiť vlastný build a reálne sa tu dá spraviť dobrý, ale aj zlý build. Sú tu dobré zbrane a schopnosti, dobrá výbava. Rovnako aj slabšia. Zase nemôžete na svoju postavu nahádzať čokoľvek bezhlavo. Buď teda zbrane a ďalšiu výbavu priamo získate z nepriateľov alebo za splnenie misií, alebo si ich vyrobíte zo získaných zdrojov. Staré a slabšie veci sa oplatí rozbíjať na zdroje.

Takto v hre postupne stretnete niekoľko postáv, ktoré sa o to postarajú. Napríklad Penguin vám vyrobí alebo vylepší zbrane, no a potom sú tu ešte dve postavy, ktoré ale nechcem menovať, lebo neboli predtým komunikované a mohli by to byť spoilery. U jednej si vylepšujete efekty, takže napríklad vaše granáty majú poškodenie ako primárny efekty a zmrazenie nepriateľov ako sekundárny. No a u druhej postavy si môžete nahradiť efekty za iné. Napríklad máte kvalitnú zbraň určitej úrovne vzácnosti, čo so sebou pridáva aj viacero pasívnych štatistík a efektov. Ale jedna z nich je zbytočná pre vás, tak to môžete nahradiť za niečo iné.

Suicide Squad má veľmi svojský súbojový systém a hra to má vysvetlené aj príbehovo. Amanda Waller nechce, aby sa tím krčil niekde za prekážkami. Navyše tu nemáte klasický život. Namiesto neho je štít. Minie sa vám a jeden zásah znamená smrť. Štít si tak musíte buď strážiť, alebo dobíjať. No a to sa robí tak, že určitým spôsobom oslabíte nepriateľa a potom ho dorazíte útokom zblízka. Vtedy z neho vypadne štít a môžete ďalej bojovať. Naozaj tu tak stále musíte byť v pohybe a stále útočiť. Problém to robí v tých misiách, ktoré obmedzujú, ako môžete nepriateľov likvidovať. Musíte si strážiť aj muníciu, lebo jej množstvo nie je nekončené. Sledujte tak, čo vypadáva z nepriateľov. Našťastie, máte ale dve zbrane, takže by ste nikdy nemali byť „na suchu“. Dokonca párkrát v priebehu hry dostanete aj vlastný lietajúci tank, ale ten nemá dlhú životnosť (doslova sám exploduje po nejakom čase, čo sa dá pekne využiť).

Teda až na súboje s bossmi. Z nich toho teda veľa nepadá, pričom práve oni vám vedia dať poriadne zabrať. Paradoxne je asi najťažší hneď ten prvý, lebo ešte nemáte tak v rukách herné mechanizmy a bojujete proti tomu najrýchlejšiemu zo všetkých nepriateľov. Ostatné sú ľahšie, ale spracované sú dobre. Brainiac je trochu nudný, lebo recykluje niečo, čo ste už zažili v hre predtým. Ale boje sú spracované fajn a inak ako v Arkham sérii. Stále musíte byť v pohybe, musíte vedieť presne mieriť a hlavne reagovať v správny moment. Nečakajte ale QTE alebo niečo podobné. Tu sa stále strieľa ako o život.

No a ešte je tu vedľajší obsah, ktorý som niekde vyššie naznačil. Samozrejme, je tu kopa misií, ktoré nemusíte plniť a hlavne po dokončení príbehu vám zaplavia mapu. Stále môžete plniť nové a náročnejšie. Niektoré lepšie, iné horšie. Ale nemusíte sa obávať o dostatok obsahu. Taktiež sa vracia Riddler, takže vás čakajú hádanky, nejaká tá akrobacia pri hľadaní jeho skrytých trofejí, no aj „preteky“. Pri tom, ako unikátne sú pohybové schopnosti týchto postáv, ich využijete na prekonanie prekážkových dráh v čo najkratšom čase. Prečo vás Riddler posiela robiť niečo takéto? Ktovie, ale je to tu. Najzaujímavejšie sú asi jeho hádanky, kedy musíte naskenovať nejaký bod v meste, na ktorý vás hádanka má nasmerovať. Vyžaduje si to nielen dôvtip, ale aj znalosť virtuálneho mesta.

Hra je hlavne kooperácia a musím povedať, že veľmi dobrá. Toto je naozaj niečo, čo si kooperačne aspoň vo dvojici dokážete veľmi pekne užiť. Môžete sa dopĺňať vhodne vybranými zbraňami aj schopnosťami, zároveň aj takticky. Napríklad je tu pár misií, kde musíte zničiť taký veľký kanón. Na to potrebujete získať niečo, čo mu oslabí štít a potom zaútočiť na slabé miesto. Jeden tak môže zbierať pomedzi obyčajných panákov, druhý hneď vystrelí na slabé miesto, keď sa vytvorí príležitosť. Alebo jeden naláka bossa a druhý bude útočiť od chrbta. Ale hru si môžete zahrať aj sami v sólo režime. Vtedy máte pod palcom výbavu všetkých postáv a môžete sa medzi nimi prepínať kedykoľvek mimo aktívnej misie. Dokonca je vhodné postavy prepínať podľa toho, ktorá je na misiu viazaná. Tá má totiž vtedy pasívny boost, čo vám dáva výhodu v boji.

Síce si hru viete zahrať sólo, ale nedokážete ju hrať offline. Vyžaduje si online pripojenie a to je problém. Nielenže to je obmedzujúce, ale sú z toho aj problémy. Napríklad mi za celú tú dobu hra tak 5x padla. Jednoducho som dostal hlášku o chybe pripojenia a koniec. Našťastie sa ukladá pomerne často a misie nie sú až také dlhé. Avšak stále sa to dokáže stať v zlom momente, kedy len nasr...dene hodíte ovládač o gauč. Napríklad počas prestrihovej scény po vyhratom boji so Supermanom. Nie je jednoduchý, takže keď ho zvládnete, ste radi, že je za vami. No keďže mi hra takto padla počas prestrihovej scény, ešte sa nevytvoril nový bod uloženia, takže som mohol ísť od začiatku súboja. Poteší.

Jedna vec bola na hre kritizovaná už pred vydaním a kritiku si zaslúži aj teraz – grafika. Nie je síce vyslovene zlá, ale pri hre takejto značky, s takýmto rozpočtom a od takého štúdia by to už chcelo viac. Možno nepomáha ani to, že tu sa strieda denná doba, takže časť hry strávite cez deň a vtedy sa ukáže viac z grafických nedostatkov. Hra beží ešte na Unreal Engine 4 a badať, že táto technológia má najlepšie roky už za sebou. Chcelo by to niečo viac, niečo dnes už lepšie. Ako som písal vyššie, hra nevyzerá zle, ale badať na nej zastaranosť technológie.