Recenzia knihy: 50 let videoher

Knihy o videohrách sú nezanedbateľný segment knižného trhu, vychádza ich pomerne veľa, veľa zaujímavých, rôzne čitateľsky prístupných, od čistej teórie až vedy k ľahučkej publicistike a vôbec, kto chce a číta trebárs po anglicky, nájde si knižku prakticky o čomkoľvek videohernom, čo ho bližšie zaujíma. Dejiny konkrétnych hier, dejiny vývojárskych štúdií, geografické špecifiká vo vzťahu k poetike, rozmanité náhľady na videohry ako civilizačný fenomén, platformové vojny, filozofia, psychológia, sociológia, estetika, kulturológia, politológia, religionistika videohier, je toho fakt veľa.

Nie však u nás, tu nevychádza prakticky nič, azda s výnimkou semifilozofickej knižky Alfieho Bowna Playstation - Svet snov a ani v Česku nie, kde sú na tom s knižkami o videohrách síce lepšie, ale tiež to nie je žiadna sláva. Ba naopak, je to smutné až bieda, až by to mohlo vyzerať, že hráči nie sú ochotní čítať, napriek tomu, že ako preukazujú minimálne RPG hry, sú gramotní, teda čítať vedia. Len akoby sa im nechcelo, či – čo je asi pravdepodobnejšie, ak sa bavíme o knižkách – nemajú veľmi čo čítať, aj keby chceli. Vyšlo síce Umění počítačových her Heleny Bendovej, čo je čistá teória, veľmi zaujímavá, ale teória, vyšlo Co je nového v počítačových hrách od tej istej autorky, vyšla skvelá teoreticko-historická monografia Jaroslava Švelcha Jak obehrát železnou oponu: Počítačové hry a participativní kultura v normalizačním Československu, a vyšli dve zaujímavé prekladové knižky Jasona Schreiera Krev, pot a pixely - Příběhy vítězství a šílenství ze zákulisí vývoje videoher a Press Reset: Vzestupy a pády ve videoherním průmyslu, ale to je viac menej všetko. A keby aj nebolo a ja som na nejakých desať titulov zabudol, akože som nezabudol, stále to nie je dosť.

     

Našťastie, túto obrovskú medzeru sa aspoň čiastočne rozhodli zaplniť ľudia z portálu xzone.cz, ktorí v spolupráci s Levelom začali vydávať veľké rozsiahle výpravné knižky o videohrách. Prvá z nich, O hrách a lidech, vyšla v roku 2022 a druhá, 50 let videoher vyšla vlani a prakticky okamžite sa rozchytala, takže už stihla vyjsť aj v dotlači v tomto roku.

A dobre že vyšla, lebo tu naozaj platí, že keď už neprší, je lepšie, že aspoň kvapká a nič na tom nemení ani skutočnosť, že drvivá väčšina textov v knižke obsiahnutá už v nejakej podobe vyšla v časopise Level. Ale teraz teda tie texty vychádzajú znova, doplnené, rozšírené a niektoré aj napísané rovno pre túto knihu a je fajn mať ich takto pekne pokope, pekne ilustrované príslušným obrázkami, chronologicky usporiadané od roku 1972, keby vyšla prvá hra, ktorej profil je v knižke publikovaný a teda Pong, až do roku 2008, kedy vyšiel Far Cry 2, teda videohra, ktorej profil či portrét knižku uzatvára. No dobre, nie je to 50 rokov, ako tvrdí názov, knižky, ale iba 36, ale to je drobný, nepodstatný detail.

Podstatne dôležitejší je výber konkrétnych videohier, ktorý je reprezentatívny do tej miery, ako korešponduje s potenciálnym súkromným výberom, čo vlastne znamená, že každý čitateľ si urobí názor sám, podľa toho, či sa tá ktorá hra do knižky dostala, alebo nie. Akože je jasné, že medzi 109. profilmi hier je Pac-Man, ale nie je tam Adventure, je tam Dungeon Master, ale nie je tam Zork, je tam Red Baron, ale nie je tam, čo ja viem, Wipeout. A takto by sa dalo pokračovať pomerne dlho a hádať sa pomyselne s autormi, že ako si mohli dovoliť do podobného výberu nezaradiť napríklad Gram Turismo. Alebo FIFA tam nie je žiadna, ani PES, netvrdím, že by tam mali byť, ale isto by ich tam ktosi očakával. Ani GoldenEye 007 tam nie je, ani Z, ani Crash Bandicoot, čo síce môžu pamätníci Maxihry niesť veľmi ťažko, ale v zásade je to ich problém.

50 let videoher totiž nie je koncepčná kniha v tom zmysle, že by sledovala akési vývojové línie, sú v nej jednoducho profily videohier, o ktorých sa autorom zdalo, že tam musia byť a basta fidli. A je to tak úplne v poriadku, mňa napríklad veľmi príjemne prekvapilo, že si autori spomenuli na Omikron: The Nomad Soul. A aj Descent tam je a tak ďalej, toto naozaj nikam nevedie, z tohto uhla pohľadu platí, že kto sa rozhodne knižku 50 let videoher „hejtovať", dôvodov si nájde dosť. Ja som nadšený, lebo podobné prehľadové knižky mám z princípu rád, vyhovuje mi odľahčená, ale faktograficky hutná publicistika napísaná ľahkým perom, rád si v podobných knižkách listujem, pozerám si obrázky a pripomínam si hry, pri ktorých som trávil pomerne veľa času, ale aj tie, ktoré ma nikdy príliš nechytili. A to všetko mi 50 let videoher ponúka mierou vrchovatou.

     

Na druhej strane, aj to je pravda, že aktuálne som v štádiu, keď si o videohrách radšej čítam, ako ich hrám. Ale to je iným problém, v lokálnych kontextoch je 50 let videoher knižka, ktorej nákup zvažuje asi každý pravoverný videoherný fanúšik, ona sama je totiž fanúšikovským dielom a vďakabohu za to.

A do osobitnej vety celkom na koniec - veľká vďaka autorom za registre hier, ľudí a firiem v závere, čo je síce pri podobných knihách štandard, ale nie v našich ani českých končinách. 
 

Názov: 50 let videoher
Autor: Pavel Dobrovský a kolektív
Vydavateľstvo: Naked Dog a Xzone.cz
Počet strán: viac ako 800

Knihu kúpite za 44,50€.