INDIANA JONES AND THE GREAT CIRCLE |
INDIANA JONES AND THE GREAT CIRCLE |
Je skvelé, že Indiana Jones and The Great Circle vyjde aj na PS5. Vždy je len a len pozitívne, keď sa ku kvalitným hrám môže dostať čo najviac hráčov bez toho, aby im v tom bránili nejaké bariéry. A toto naozaj bude kvalitná hra. Nebude pre každého, ale ak sa vám trafí do vkusu, veľmi si ju užijete. A čo je základným predpokladom, aby vám hra sadla? Musíte byť fanúšikmi fešného a poriadne drsného archeológa, ktorý štetce a kladivká vymenil za bič a revolver. Ideálne, aby ste úplne žrali Dobyvateľov stratenej archy. Lebo MachineGames tak presne trafili dojem kultovej filmovej série, ako ešte žiadna iná hra predtým.
A Dobyvateľov stratenej archy sa vám oplatí poznať aj z hľadiska príbehu. Dej hry sa odohráva v roku 1937, teda po Dobyvateľoch, ale pred Poslednou križiackou výpravou. Indy vyučuje na Marshall College, kde sa spolu so svojím priateľom Marcusom Brodym tešia z posledného úlovku – mačacej múmie. Tú Indy získal na vykopávkach v Egypte, ktoré mu síce priniesli slávu, ale stáli ho niečo dôležitejšie. Hra vyplňuje príbehové medzery medzi filmami a pekne vidíte, čo Indyho trápi, o koho prišiel a že si za to vlastne môže sám. Prečo? Lebo nedokáže nechať bič a fedoru bokom. A teraz po nich musí siahnuť zas.
Mohli sme si vyskúšať tri rozdielne pasáže z hry, celkovo niekoľko hodín hrania. Tá prvá sa odohrávala hneď na začiatku priamo na univerzite. Potom sme sa zakrádali Vatikánom. Neskôr sme sa ale v rozsiahlejšej ukážke vydali do Egypta, kde prebiehajú vykopávky a zároveň pobehujú nacisti, takže tušíte, že o zábavu bude postarané. Prvá časť novinárskeho dema mala ukázať začiatok príbehu a navodiť atmosféru. Koniec koncov sa aj celá akcia odohrávala na mieste, ktoré malo pripomínať americkú univerzitu 30. rokov. Celé to predsa musí začať nejakou historickou relikviou, ktorá veci rozpohybuje a vás zároveň vrhne do deja.
V tomto prípade je to mačacia múmia. Zdá sa to ako niečo obyčajné a nezaujímavé, ale aj také veci občas v sebe skrývajú niečo nečakané. Po kôpke nostalgických rozhovorov a jednej fľaške whisky sa v noci Indy z ničoho nič budí na hluk v budove univerzity. Niekto sa tam vlámal a niečo hľadá. No a je to poriadny obor, ktorého sa zhostil známy herec Tony Todd. Môžete sa mu skúsiť postaviť, ale aj keď Indy dokáže rozdávať pekne boľavé údery, proti takému niekomu je bezbranný. Nasleduje pátrania, riešenie hádanky a aj nájdenie stopy, kam sa ďalej vydať. Ako inak, hra vás poriadne povodí po celom svete a čakajú vás tajomné aj exotické lokality.
Úvod hry nie je veľmi dlhý, aj keď sa po Marshall College môžete túlať a skúmať detaily. Ale skvele reprezentuje to všetko, čo vás ďalej čaká. Bitka so zloduchom? Je tu. Hádanky? Aj tie tu nájdete. Hľadanie stôp? Samozrejme. Bič, fedora a revolver? Chvíľku si na ne počkáte, ale prídu na scénu. Hra úplne úžasne presne stanoví tón na tie ďalšie hodiny hrania už v prvých desiatkach minút, takže hneď viete, čo vám dá. Nevyhovuje vám to? Môžete ešte stále zničiť či zvýšiť náročnosť bojov a aj hádaniek. Oba tieto aspekty hry sa totiž škálujú podľa toho, aký zážitok chcete – koľko rán vydržíte a ako moc musíte hýbať hlavou.
To najdôležitejšie ale začína až vtedy, keď si Indy zbalí svoj kufor a vydá sa na cesty. Vatikán, Thajsko, Čína či Himaláje – čaká na vás veľa miest, ktoré spája jedna vec – tajomstvo veľkého kruhu. Musím autorov pochváliť za to, že v novinárskom deme dokázali ukázať pomerne slušný kus príbehu, ale pritom vlastne nič z tejto veľkej záhady. Vieme, že k nej smerujú rôzne menšie artefakty rozosiate po svete. Vieme, že tu má nejakú svoju agendu Vatikán. No a prostredníctvom neho sa pokúšajú získať prevahu aj nacisti, ktorých tu vedie nemecký archeológ Emmerich Voss. Indy je tak opäť v pretekoch o to, kto sa k tajomnej relikvii a moci dostane ako prvý. Lebo niečo také rozhodne nepatrí do nesprávnych rúk. Patrí to do múzea.
V úvode som písal, že sme mali možnosť vyskúšať si 3 časti hry. Tá prvá je začiatok a ten som už rozpísal. Ďalej je tu Vatikán, ktorý v 30. rokoch nie je až tak naklonený tomu, aby sa tam promenádoval archeológ odhaľujúce mystické tajomstvá minulosti. Čo to pre vás znamená? Musíte postupovať nenápadne. MachineGames sú síce známi sériou Wolfenstein a aj tu nakopete kopu náckov, ale rozhodne to nie je strieľačka. Naozaj. Aj keď sa niekde dostanete k samopalu a pár nepriateľov zastrelíte, väčšinou je už dávno spustený alarm a vrhá sa na vás kopa nepriateľov, ktorí vás nakoniec dostanú. Ako teda ďalej?
Jednoducho sa skrčíte, pohybujete v tieňoch, snažíte sa odsledovať vzorce správania nepriateľov a prípadne ich nenápadne odzadu omráčiť. Nezabudnite potom schovať telo, aby sa nestalo, že ho nájde hliadka a vyvolá to poplach. Možno sa teda o to viac oplatí skúmať prostredie a hľadať si tam aj alternatívne cesty, skúšať nepriateľov obchádzať, odpútať ich pozornosť a vôbec nevyhľadávať konfrontáciu. V tom vám pomôže napríklad bič, dokážete vďaka nemu vyliezť po stene, keď sa prichytíte o nejaký objekt niekde hore. A ak už príde na boj, tiež vám poslúži bič – nepriateľa zhodíte, odzbrojíte alebo len obyčajne trafíte. Potom ho stačí buď poraziť v pästnom súboji, alebo si pomôžete nejakým predmetom z prostredia. Napríklad ho udriete lopatou.
Vatikán je tak zameraný na stealth, nenápadný prístup, odhalí trochu viac z príbehu a aj toho, čo sa deje vo svete Indiana Jonesa v roku 1937. Bola to však pomerne lineárna jazda. Síce ponúkla alternatívne cestičky a možnosti riešenie situácií, ale stále len v pomerne úzkom zovretí vatikánskych cestičiek. Zato Egypt už priniesol úplne iný zážitok – otvorené prostredie plné nepriateľov, problémov, záhad, ale aj príležitostí. Ako sa s tým všetkým vyrovnáte? To je na vás. Kľúčom je ale prieskum prostredia, takže hneď na úvod je vhodné vytiahnuť ďalekohľad a preskúmať, čo vlastne máte robiť, kam sa máte dostať a aké nebezpečenstvo vám hrozí.
Egypt je totiž ukážkou inej tváre hry. Tá bude kombinovať lineárne levely s otvorenými a práve tu sa ukázali rozsiahle možnosti v tých otvorených. Máte tu jednu úlohu, ale nebude to také jednoduché, keďže sa postupne začne ďalej vetviť a nestačí, keď splníte jednu vec, lebo na ňu nadväzujú ďalšie. Pohybujete sa po pomerne rozsiahlej lokalite, kde sú ako bezpečné miesta a rôzne NPC, s ktorými sa môžete baviť, tak aj nepriateľské miesta, kde by ste sa pohybovať nemali. Ale musíte. Ako? To je na vás. Môžete sa skúsiť zakrádať. Môžete niekde nájsť samopal a ten nacistický tábor skúsiť vystrieľať, ale tento pokus nebude mať dlhú trvanlivosť. Ale najlepší spôsob je skúsiť si niekde nájsť prestrojenie, takže sa zamaskujete za robotníka. Nemôžete sa stále pohybovať priamo pod nosom oficierov, ale dostanete sa na ťažko dostupné miesta, kde možno potrebujete niečo nájsť.
Trochu to pripomína Hitmana, akurát tu to nie je o tom, aby ste nakoniec niekoho zabili. Stále je to v prvom rade dobrodružná hra, nie akcia. Hrá sa to ale veľmi príjemne. Čo je na týchto lokalitách ale najlepšie, sú vedľajšie aktivity. Možno to tak na prvý pohľad nevyzerá, ale viete si v takomto archeologickom kempe nájsť hneď niekoľko vedľajších úloh, pričom sa dostanete aj do hrobiek, kde na vás čakajú skryté poklady. Chcete ich? Tak pohnite hlavou. Ale potrebujete k tomu aj správne vybavenie, napríklad získať zapaľovač.
Vlastne ten Egypt, aj keď otvorený, nie je až taký veľký. Minimálne tá jeho úvodná časť s vedľajšími questami. Ale aj tak bolo super vidieť, aké variabilné možnosti tu hra ponúka. Vedľa mňa hrala kolegyňa a kamarátka Šárka z českých Gamesov, ktorá sa na koniec pasáže dostala inak ako ja. A obaja sme sa dopracovali k iným vedľajším questom. Ja som nevidel ten, ktorý prešla ona. Navštívil som ale zas hrobku, o ktorej nevedela. Toto pridá veľkú dávku obsahu navyše. Okrem toho sú tieto vedľajšie aktivity často previazané s hádankami a tie sa ukázali byť navrhnuté veľmi šikovne. V zásade nám demo žiadnu z tých veľkých príbehových hádaniek neukázalo, ale hľadať skryté egyptské poklady a riešiť pri tom hádanky bola zábava aj tak.
Po otvorenej pasáži prišiel zase rad na trochu priamočiaru pasáž, ktorá sa dala prejsť niekoľkými spôsobmi, ale zase v lineárnom a nascriptovanom prostredí. Ak to nešlo zakrádaním, prišli na rad päste. Súboje sú pomerne realistické, teda aj ťažkopádne a pomalé. Indy nie je nejaký Kapitán Amerika, takže potrebuje staminu a tá sa vie rýchlo míňať. Musíte používať obranu, dobre vykrývať údery súpera a svoje zas správne plánovať. Ak je proti vám nejaký silný a veľký súper, už máte problém. Ale niekde po ruke bude určite trubka, ktorou si môžete pomôcť. Revolver naozaj taste až v nutných prípadoch, skôr siahnite po tom biči.
Graficky je to fajn. Nepadnete z hry na zadok, tento rok tu už boli aj krajšie hry. ale vyzerá fajn. Skôr oceníte to, že vizuálne pôsobí autenticky. Jasne vidíte, že toto je Indiana Jones. Nemyslím tým postavu, ale celý ten svet a dojem. Postavy sú spracované slušne a hlavne dabing je super. Troy Baker znie takmer presne ako Harrison Ford kedysi a rozdiel možno ani nespozorujete. Taktiež hudba pôsobí autenticky. Koniec koncov Gordy Haab už pracoval na viacerých hrách podľa značiek, kde skladal hudbu John Williams, takže vie, ako má takéto niečo znieť. Presne zachytil krásnu dobrodružnú atmosféru, ktorá k takejto takmer pulpovej ikone patrí.
Teším sa. Nestáva sa mi to až tak často, ale tu sa fakt teším. Trochu ma znervózňovali bugy novinárskeho dema, ale snáď to do vydania Machine Games dajú dokopy. Ja som ich až tak veľa nemal, najvýraznejším bola asi levitujúca puška vysoko vo vzduchu, ale Šárka pri počítači vedľa už toho mala trochu viac a trochu horšie. Ale okrem toho sa zdá, že Machine Games presne vedia, ako má Indiana Jones vyzerať a ako sa má hrať. A to je tu asi to najdôležitejšie. Už len dúfať, že aj zvyšok hry bude rovnako zaujímavý ako tie 3 pasáže, ktoré sme si mohli zahrať.
PC
Xbox Series X|S Vývoj: Bethesda / Machine Games Štýl: Akčná Adventúra
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|