Capcom má financie v skvelom stave a v zásade každý rok rastie. Čo ale vydáva? Vlastne toho až tak veľa nie je, ale tie hry sa zas predávajú stále výborne, či sú to remaky starších alebo tých pár nových. V Capcome jednoducho vedia, ako zarábať peniaze na súčasnom hernom trhu pri udržaní čo najrozumnejších nákladov. A tu máme ďalší príklad v podobe Marvel vs. Capcom Fighting Collection: Arcade Classics. Oprášiť tých pár starých hier nebol žiaden veľký výkon, ale kolekcia si dobré predaje zaslúži. Hlavne teda od tých starších hráčov, ktorých dokáže bleskovo presunúť do vzdialenej minulosti, kedy sa takéto klenoty hrali na automatoch. Ale možno neponúka niečo viac.

Kolekcia ponúka 7 hier z rozmedzia rokov 1993 až 2000, pričom šestica sú pomerne klasické bojovky a jedna, takpovediac bonusová, je komiksová side scrolling akcia, ktorú tu Capcom doplnil, aby trochu nafúkol obsah. Ale aj tak tu dobre sadla. A k tomu tu nájdete aj nejaké menšie bonusy, ako napríklad artworky z každej z týchto hier, hudobná galéria a podobne. Celkovo tu tak nájdete stovky takýchto menších bonusových materiálov. Ponuka to nie je zlá, ale dnes už vieme, že sa to dá spraviť aj lepšie.

A čo tu teda nájdete? V zásade celý prierez sériou Marvel vs. Capcom a to aj z éry, kedy sa tak ešte nevolala. Takže to začína rokom 1994 a hrou X-Men: Children of the Atom, pokračuje to na Marvel Super Heroes, X-Men vs. Street Fighter, Marvel Super Heroes vs. Street Fighter až po dvojicu Marvel vs. Capcom: Clash of Super Heroes a Marvel vs. Capcom 2: New Age of Heroes. Možno trochu škoda, že tu rovno nedali aj trojku. Čo sa týka tej ne-bojovkovej hry, to je automatovka The Punisher z roku 1993.

Začne to teda tým, ako si do držky dávali mutanti. Potom sa k nim pridajú ďalšie známe komiksové postavy, aby sa nakoniec pustili proti sebe aj so známymi postavami od Capcomu, kde sa k bojovníkom zo Street Fightera pridajú aj ďalšie populárne tváre. Vidíte tak nielen evolúciu zástupu bojovníkov, ktorí sa proti sebe postavili v arénach, ale hlavne evolúciu mechanizmov v capcomáckych bojovkách ako takých. Kde to začalo ako trochu upravená kópia Street Fighter II, ale nakoniec sa Capcom v tejto sfére vydal inou cestou. No a k tomu sa Punisher a Nick Fury vydajú do ulíc, aby sa tam porátali so zločinom.

Rozdelím to tak teda na dve časti – bojovky a Punisher. Je to výrazne asymetrické delenie, ale naozaj bude jednoduchšie o bojovkách písať spoločne a Punishera dať bokom. Všetky majú nejaké príbehy a neraz aj vychádzajú z niektorých komiksov, takže ich možno aj poznáte. Ale majte na pamäti, že sú to automatové bojovky z 90. rokov, takže ten príbeh je tam viac či menej len do počtu, či už je o Thanosovi, prechádzaní dimenziami alebo čomkoľvek inom. Takže to nemá veľmi zmysel riešiť hlbšie. Navyše v Arcade režimoch sú tie príbehy aj tak len nejaké povrchné animácie, ktorá sú pre vás odmenou za to, že ste nakopali sériu súperov.

Children of the Atom to celé začal a je to v zásade taký prezlečený Street Fighter II. Avšak keďže hra vyšla až po ňom, ťaží z mnohých vylepšení jednotlivých verzií dvojky, takže sa podobá skôr na Turbo verziu. Pridáva však aj niekoľko nových prvkov, ako napríklad upravený kombo systém, ktorý vám umožňuje vystavať dlhé kombá, dokonca aj mid-air. No a viete tu rozbíjať podlahu arén, aby ste sa presunuli inam. Namiesto Super ukazovateľa tu je X-Power, ktorý môžete napĺňať v niekoľkých úrovniach a vykonávať špeciálne X útoky. V zásade to funguje presne ako Super útoky v SFII. Marvel Super Heroes pridáva ďalšie komiksové postavy, ale mechanicky zostáva nezmenený. Akurát to rozširuje o Infinity gems, ktoré môžete vytĺcť zo súperov a získať tak posilnenie svojich útokov alebo efektov.

Od X-Men vs. Street Fighter to už začína byť zaujímavejšie a hlavne sa pridáva tagovanie, ktoré je pre sériu také typické. Stále je tu badať SFII korene, ale teraz si už nevyberáte len jednu postavu, ale dve. Každá má vlastný život a v zápasoch sa postupne prestriedajú, prípadne si medzi nimi manuálne prepnete. To sa hodí aj na to, aby ste doplnili časť strateného života postave, ktorú stiahnete z boja. Nechýbajú mechanizmy z predchádzajúcich hier, takže sa to ovláda a hrá veľmi podobne. No a, samozrejme, ku komiksovým postavám pribudli aj bojovníci ako Ken, Ryu, Chun-Li, Cammy, Dhalsim a ďalší. Z dnešného pohľadu to pôsobí dosť plytko, ale stále to vie byť zábava. Marvel Super Heroes vs. Street Fighter vychádza o necelý rok neskôr, pridáva nové postavy, no hlavne Assist funkciu, kedy počas zápasov môžete požiadať druhú postavu o pomocnú ruku a priskočí na pomoc nejakým bleskovým útokom.

No a dvojica Marvel vs. Capcom hier to až rozbieha do podoby, ktorú poznáme aj dnes. A toto je vlastne aj dvojica hier, ktorá je tu mechanicky a gameplayovo najvyspelejšia, takže v nich strávite pravdepodobne najviac času. Jednotka zahadzuje Assist funkciu, ale nahrádza ju hneď dvomi novými – Partner systémom na privolanie náhodného parťáka (ktorý je však možné použiť len obmedzene) a Duo Team Attack systémom na spoločný útok oboch vašich postáv. Prepracované sú aj špeciálne techniky a ukazovateľ Hyper Combo Gauge na ich využívanie.

Dvojka to výraznejšie zamotáva, vracia naspäť Assist funkciu, ale mení útoky zo 6 tlačidiel na 4, ku ktorým ale pridáva dve tlačidlá na asistenciu. Pri každej postave si môžete vybrať z troch typov asistencie podľa toho, čo sa vám hodí. Taktiež ale svojimi útokmi u súpera vynútiť zmenu jeho postáv, čo mu dokáže rozhádzať taktiku. Okrem toho je tu ale hromada menších vyladení, úprav a zmien bojových systémov, ktoré to vlastne celé ťahajú ešte vyššie ako v prípade predchádzajúcich titulov.

Takže ste si už asi aj domysleli, že takto prejdete od pomerne strohých a jednoduchých hier z automatov z prvej polovice 90. rokov až po relatívne moderné a už mechanicky dotiahnuté hry, ktoré by obstáli aj dnes. Obsahovo, teda z pohľadu režimov, to nie je až také terno, naozaj sa tu vraciame k automatovým koreňom, ale môžete si zahrať sólo, proti živému protihráčovi vedľa seba a aj v online zápasoch. Aj tam sú možnosti pomerne obmedzené, minimálne teda z dnešnej perspektívy, ale dobre si zabojujete aj v ranked zápasoch a s rollback sieťovým kódom sú zápasy naozaj pohodlné a rýchle.

Asi nie je veľká šanca, že do tejto kolekcie pôjde niekto, kto na týchto hrách nevyrastal, ale Capcom tu myslel aj na takých hráčov a ponúka niekoľko moderných možností a vylepšení, takže si napríklad môžete zjednodušiť a prispôsobiť ovládanie – nastavíte si obťažnosť, možnosť vykonávať Special útoky jedným tlačidlom a podobne. Veľmi dobrá je aj možnosť si kedykoľvek hry ukladať a loadovať. Pokojne aj uprostred zápasu (samozrejme, nie online), keď napríklad potrebujete súrne niekam odbehnúť, ale nechcete prísť o svoj progres v Arcade režime.

Graficky to má svoj štýl, hry vychádzajú z animákov, ktoré bežali v telke zhruba v dobe, keď vznikali. Takže tu X-Meni vyzerajú ako v animovanom seriáli, rovnako aj ďalšie postavy ako Spider-Man, Iron Man a podobne. Je to postupná evolúcia peknej spritovej grafiky, ktorá aj dnes dokáže osloviť, akurát teda skôr nostalgikov. Samozrejme, postupom hrami bližšie k súčasnosti sa to zlepšuje a Marvel vs. Capcom 2 by mohol osloviť aj mladších hráčov. Podobne je na tom aj zvuk, na ktorom je badať vek a snaží sa vychádzať z animovaných predlôh, prípadne ich aspoň napodobniť.