Hovorí sa, že ak vás nechytí hra počas prvých pár minút, už sa k nej nevrátite a to ste mohli na jej adresu počuť kadejaké chvály. Isto existujú aj výnimky ako Okami s 20-minútovým introm či ďalšie, ale dôvodov na vracanie sa bude podstatne menej ako dôvodov, prečo si nezahrať niečo „lepšie“. Aj preto hádžu mnohé hry (God of War, The Darkness) hráčov rovno na roztočený kolotoč alebo na idúci vlak, ak chcete. Začínajú zhurta, bez potreby tutorialu, učia vás za behu a vo vysokom tempe pokračujú až do konca, čo vytvára medzi hranou hrou a hráčom príťažlivé magnetické pole, prebíjajúc na okolo všetky iné potreby.

Nie sú to slová kamaráta, ani recenzenta, dokonca ani obal vám nedefinuje či mega akcia bude len na začiatku a konci a zvyšok bude tvoriť prázdny balast. Je to rasová znášanlivosť voči hlavnému hrdinovi, viera v správne náboženstvo svätej konzolovej trojice a oddanosť k sérii, ale o kvalite hry rozhodujú najviac minúty. Pri takomto type hier platí rovnica: čím rýchlejšie hra začína, tým ťažšie sa od nej odchádza. No a začiatok Ratchet & Clank Tools of Destruction vám jednoducho a nešetrne U-S-T-R-E-L-Í palicu.

Vesmírne duo a jeden pošahný hrdina

A ani sa nenazdáte a už budete čumákovať na obrazovku s ďakovaním za pozornosť venovanú demo verzii, ktorá by podľa všetkého mala debutovať zajtra. No a keďže máme mierne nadštandardné vzťahy s jednou nemenovanou spoločnosťou (JNM je produktom cenzúry, pozn. Antireklam), dostala sa nám do rúk skoro finálna verzia, z ktorej budú všetci zlí recenzenti písať recenzie. Od dátumu vydania nás delí nejaký ten mesiac, na recenziu je priskoro, tak prečo sa nepozrieť na to, čo vás čaká a neminie v Metropolise, meste na planéte Kerwan, ktoré sa zmieta pod ťažkou paľbou neznámej rasy Cragmite.

Kto čaká iný ako pohodový začiatok spojený s inteligentnou debatou medzi Ratchetom a Clankom, ktorá je v zápätí prekazená „niečím nečakaným“, toho sklameme. Oprava a kontrolovanie všetkých životne dôležitých funkcií motovznášadla je prerušená núdzovou správou kapitána Qwarka (*píp* najväčší super(posera)hrdina všetkých čias v celom vesmíre). Blabotavou rečou spomína niečo o invázii a že radšej sa nebude do ničoho miešať, ale počká na dvoch pravých superhrdinov. Ratchet & Clank nasadajú na motovznášadlo a po zaštekaní (rozumej zlyhaní) motorov sa rútia strmhlav cez premávku vertikálne vystavaného mesta a núdzovo sa rozbíjajú o veľkú vzducholoď.

Hrdinovania ani len netušia, že cieľom koordinovaného útoku samozvaným vládcom celého vesmíru imperátorom Percivalom Tachyonom so zaručene pravým žezlom a korunou, nie je žlté Metropolis, ale sám Ratchet, posledný z rasy Lombaxov! Dôvody zo začiatku nejasné, začnú neskôr dávať hlbší zmysel, ale z nás ich nevypáčite. Konfrontáciou Ratcheta, Clanka a Tachyona ukončuje hra pôsobenie na prvej planéte a s roztočenými kolesami osudu, dokonale premysleného plánu na ovládnutie galaxie, jedného streleného superhrdinu a dvojice, ktorá musí všetko upratať, vás presúva na druhú, to je však už iný príbeh.

Nezastaviteľní

Zastávka v Metropolise je síce krátka, ale o to výdatnejšia, pričom vás konštantne prekvapuje novými prvkami bez toho, aby hra vystrieľala zásobník nových nápadov predčasne. Nájdete tu všetko, čo od hry Ratchet & Clank môžete čakať, teda akciu dokonale skombinovanú s plošinovkou a všetky tie drobnosti tak charakteristické pre túto sériu. Názor formujúci sa v úvode, že hráte mierne vylepšenú upscalovanú PS2 verziu, sa nemusí zákonite zmeniť po dohraní dema alebo prejdení prvých planét. I keď autori neváhali vytiahnuť niektoré z noviniek už na začiatku, dávkujú ich s opatrnosťou. To, čo Tools of Destruction odlišuje od predchodcov, je živelnejšia hrateľnosť pri zachovaní tradičnej atmosféry, z ktorej naďalej sála pach CGI animákov.

Nenásilnou formou vás tlačí stále vpred a nedovolí, aby ste zastavili, nanajvýš vám dá priestor na rozbitie drevených krabíc a pozbieranie všetkých skrutiek, ktoré vypadli z nepriateľov. Všetko okolo vás vybuchuje, dropshipy zhadzujú nových a nových nepriateľov, pália po vás lasermi, pod nohami sa rozpadajú mosty a v pozadí vidíte, ako na mrakodrapy dopadajú ničivé salvy ohňa a lezú po nich vaši budúci obrovskí nepriatelia. Viete, že všetko je tu len na oko a všetko sa deje bez vašeho pričinenia, ale takisto viete, že ak sa nebudete hýbať, zomriete a celé to divadelné predstavenie, ktoré sa spustilo práve kvôli vám, nedopozeráte do konca.

Medzi nezabudnuteľné scény patrí jazda na koľajnici obkolesujúcej kolabujúcu výškovú budovu a únik pred obrovskou vesmírnou loďou, ktorá sa vás snaží poštekliť smrteľnými lasermi. Absolútnou parádou je voľný pád z obrovskej výšky, kedy manévrujete SIXAXIS-om medzi premávkou ako v Piatom elemente. Pohybové senzory využíva hra na jednotku a nie sú to len srandy typu hackovanie pomocou gule v štýle Mercury, ale využijete ich aj pri niektorých zbraniach, menovite pri Tornado Launcheri, ktorý vystreľuje tornáda a ich smer korigujete SIXAXIS-om.

Guns of destruction

Na aké zbrane narazíte v deme? Určite na základný chrlič fireballov Combuster, účinné granáty a pravdepodobne na aj dôverne známy gadget Groovitron. Po vypustení roztancuje nepriateľov paralyzujúca tanečná hudba a svetlo vrhané z disko gule. Insomniac Games natlačili do hry toľko zbraní, koľko sa len dá. V žiadnom prípade nejde o vzájomné kopírovanie, ale každá je unikát a každá dostane svoj priestor na ničenie nepreberného množstva nepriateľov. Zbraňový arzenál sa nevylepšuje iba častým používaním, ale kryštálmi Raritarium môžete zväčšiť ich účinnosť, spôsobované zranenia a ich rozptyl.

Ratchet & Clank Tools of Destruction je oveľa živší a to nielen grafickým štýlom vystihujúcim jednotlivé planéty. Rýchla akcia previazaná na paľbu variability vytvára celok, od ktorého sa veľmi ťažko odchádza. Hovoríte si, ešte jedna planéta a končím, ale potom príde lietanie na krídlach Clanka, misie za robotieho priateľa alebo lovenie mamutích leviathanov. Autori vytvorili nástroj deštrukcie naplnený výbušnou hrateľnosťou od samého začiatku do konca. Majú zarobené na skutočný killer titul ešte pred príchodom ťažkotonážnika MGS4 a je absolútne jedno, že tentoraz bol multiplayer ignorovaný.

Doteraz najväčšie vesmírne dobrodružstvo Ratcheta & Clanka ho kompenzuje obrovskou rozsiahlosťou (napočítali sme bezmála 20 planét) s doteraz neprekonanou vizuálnou stránkou evokujúcou sledovanie poriadneho akčného animáku.