Razí si k nám cestu ďalšia z radu hier z pohľadu prvej osoby inšpirovaná úspešnou sériou Amnézia. Ale tentokrát nás nečaká strašidelný kaštieľ, ani dom, ale múzeum. Astray je z dielne Aegon games, anglického indie štúdia pozostávajúceho z dvoch ľudí a je to vlastne ich druhá vydaná hra vôbec. Tvorcovia nám nesľubujú intenzívne hororové zážitky, ale skôr komornejší prístup, postupné budovanie strachu a spoliehajú sa hlavne na predstavivosť hráča v siedmich rozličných prostrediach.

Hra sa odohráva v roku 1909 a príbeh sa točí okolo zmiznutia istého kurátora múzea po tom, ako sa mu do rúk dostal mysteriózny úlomok artefaktu. Vy ako jeho synovec sa vydáte zistiť, čo sa vlastne deje, keď sa váš strýko po dlhšom čase prestal ozývať. Klasická premisa ako vás vtiahnuť do víru udalostí a preskúmať všetky zákutia tohto tajuplného miesta. Na začiatku sa ocitáte po behu lesom pred bránami múzea a vašou úlohou je dostať sa dnu a nájsť svojho strýka - najlepšie živého. Príbeh je vyrozprávaný výlučne cez zanechané odkazy a poznámky, prvok, ktorý nájdete takmer v každej druhej hororovo ladenej hre.

Na to, že hra bola vytvorená iba dvomi ľuďmi, Astray nie je zlý počin, ale je to, žiaľ, vidieť vo viacerých aspektoch hry. Či už sa váš zrak uprie na nelogicky nakrivo rozmiestnené stromy po kopcoch hneď v úvode, príliš jednoduchý level dizajn, až po veľmi sporo umiestnené objekty v niektorých leveloch. V hlavnej nadzemnej časti múzea sa nie je veľmi na čo pozerať, teda okrem holých bielych stien, stoličiek, krabíc a pár opakujúcich sa relikvií. Našťastie ale nájdete dvere vedúce do troch od seba úplne odlišných častí – egyptológie, démonológie a Atlantídy.

V egyptskej časti nájdete pyramídu, sarkofágy a steny s vytesanými hieroglyfmi a skarabeami. Vašou úlohou je nájsť skrytú hrobku a kľúč, ktorý vás privedie k odomknutiu dverí vo vstupnej hale. V démonicky orientovanej časti  zas nájdete lebky a čarovné symboly, zatiaľ čo v Atlantíde natrafíte na zatopené miestnosti a aby ste sa tam dostali, výťah vás privedie na podmorské dno. Všetko do seba zapadá pomerne dobre a tieto úseky v jednotlivých oddeleniach ma naozaj bavili, pretože každé malo svoju nezameniteľnú atmosféru podčiarknutú peknou grafikou a vhodne zvolenými hudobnými motívmi.

Čo však zamrzí je, že každá oblasť je rozlohou pomerne malá a obsahuje v podstate len pár hádaniek, aj to takých, čo vyriešite do niekoľkých minút. Jedna z tých zaujímavejších je napríklad skompletizovanie správnych symbolov na stenách podľa vzoru alebo hádanka s potrubím na štýl minihry z prvého Bioshocku. Iné sú orientované na fyziku a manipuláciu s objektmi, čo trochu osvieži už klasické stláčanie pák a získavanie kľúčov. V tomto mi Astray pripomínalo skôr hru Myst než Amnéziu, keďže sa viac potulujete v prostredí a venujete riešeniu úloh, než unikáte pred nebezpečenstvom. Nepriatelia si vás totižto väčšinou nevšímajú, teda pokiaľ na nich nezasvietite baterkou a nie sú veľkou prekážkou, lebo sa pohybujú po určitých trasách. Neskôr navštívite aj iné oblasti, napríklad majestátne vyzerajúce planetárium či suterén, ktorý vyzerá akoby bol vystrihnutý zo Silent Hillu. Ten je ale strašne nevyužitý, pretože sa tam v podstate nemáte čoho báť, čo je obrovská škoda. Nakoniec sa dostanete do komplexu rozsiahlych podzemných jaskýň, ale ich náplň je dosť jednotvárna a po čase pôsobia skôr nudne než tajomne.

Hra beží na Unreal Engine 4 a miestami je grafika na indie hru naozaj úchvatná, inokedy úplne nezaujímavá až všedná. Na príčine sú hlavne hluché miesta a koridory, v ktorých nie je veľa modelov, a ak aj nejaké sú, často sa opakujú. Pri hraní tak máte pocit, že dĺžka hry je zbytočne natiahnutá kvôli prechádzaniu nezaujímavých pasáží, ktoré by bolo lepšie vyhodiť alebo aspoň niečím ozvláštniť. Zamrzí aj pričasté opakovanie textúr, i keď tie sú na najvyšších nastaveniach kvalitné. Ale tam, kde autori na vizuále prostredí zapracovali, je radosť sa pozerať a takých miest je našťastie niekoľko. V jednej časti hry budete musieť plávať pod vodou, ale počas toho nič neuvidíte, iba ak rozmazaný fľak, akoby ste potrebovali aspoň trojky dioptrie. Obraz je až neuveriteľne rozostrený a pomôže až vyskočenie z vody. Vďaka bugu si ešte k tomu môžete skackať po celej vodnej hladine, akoby sa nič nedialo, čo dúfam napraví patch. Ozvučenie je celkovo na veľmi dobrej úrovni a hudba v pozadí perfektne dotvárala atmosféru počas celej hry.

Nanešťastie sú prítomné aj technické problémy. Pri hraní sa mi veľakrát stalo, že hra padla hneď po zapnutí, ale často náhodne aj počas hry. Môže sa dokonca stať, že po načítaní pozície vám hra bude stále padať, a tak bude nutné začať od úplne začiatku. Aj také sú úskalia autosave, keďže sami si ukladať hru nemôžete. Našťastie bol vydaný patch, čo padanie zmiernil a podarilo sa mi hru nakoniec dohrať až do konca.

Celú hru hravo prejdete do 3-4 hodín, čo nie je veľa. Keby bola hrateľnosť variabilnejšia, odstránili sa hluché a rozvláčne miesta, opravilo padanie a pridali hádanky so stupňujúcou obtiažnosťou a ťažší nepriatelia, hodnotenie by bolo vyššie. Na druhej strane sa môžete pokochať niektorými fakt podarených výjavmi a lokalitami, ktoré v Unreal engine 4 vyzerajú na maximálnych detailoch veľmi pekne. K tomu Astray ponúka niekoľko podarených „ľakačiek" a slušnú atmosféru. Ak vám nebudú prekážať vyššie zmienené chyby, za tú cenu vás hra na tých pár hodín pobaví, ale druhýkrát ju už asi nezapnete.