OUTLAST TRIALS |
OUTLAST TRIALS |
Pomaly ďalej zájdeš. Nejako takto by sa dal nazvať kreatívny proces ďalších dojmov z Outlast Trials a zároveň aj spôsob, akým som hru tentokrát prešiel v predbežnom prístupe. A hoci vás to prvé ako novinára zamrzí, pri tom druhom si môžete aspoň povedať, že ste titul poriadne spoznali. A to je dôležité, pretože v týchto dojmoch budeme primárne hovoriť o veciach, ktoré autori v hre pridali alebo vylepšili. Pokiaľ vás však skôr zaujíma podrobnejšie popísanie mechaník a systémov, odporúčam prečítať naše dojmy z bety. Hrateľnosť ako taká sa totiž príliš nezmenila.
Začnime príbehom, ktorý sa odohráva ako v popredí, tak aj v pozadí za oponou. Ten je v podstate uzavretý už v predbežnom prístupe, keďže končí vaším „znovuzrodením“ a je celkom dobre vysvetlený. Teda za predpokladu, že čítate dokumenty v hre a vnímate, čo postavy okolo vás tam hovoria. Naratív je aj pekne prepojený s druhým Outlastom.
Zvuky sú, po vzore minulých hier, brilantné, hlavne tie priestorové, kedy dokážete len z frflania, nadávania a nezmyselného tárania nepriateľov predpovedať, kde presne sa nachádzajú. Hlasy vašich spoluhráčov, keď hovoria, sa zas menia podľa toho, ako ďaleko od vás sú a či je niekto z vás pod vplyvom toxínu. Podobne dynamicky sa mení aj hudba pri naháňačkách a mimo nich, kedy trebárs zaznievajú špecifické tóny a noty pri vašom úplnom alebo iba čiastočnom odhalení.
Graficky hra konečne umožňuje zapnúť Ray tracing aj DLSS a vyzerá snáď ešte lepšie ako v bete. Nasvietenie je tak absolútna špica, a to aj z dôvodu, aby hráč jasne vedel, kedy je a nie je vidieť v tme. Po technickej stránke som však zažil občasné pády fps a drobné lagy. Bugy sa tiež, bohužiaľ, našli a myslím si, že ich bolo aj viac ako v bete. Niektoré mi dokonca pekne znepríjemnili zážitok. Dvaja nepriatelia ma napríklad zachytili v rohu tak, že nebola žiadna možnosť utiecť, hoci som ju tam neraz zazrel.
Ostatné nastavenia hry sú v predbežnom prístupe viac rozšírené a jednoducho dostačujúce, hlavne tie okolo HUDu. Nepostačujúce sú, však stále sieťové nastavenia, kedy jediné čo viete, je vybrať si časť sveta, kde chcete hrať a nastaviť funkciu push-to-talk.
Outlast v štýle novodobých online titulov ďalej straší aj nemožnosťou hrať offline. Pri náhodnom matchamakingu nemáte ani záruku byť vodcom skupiny, čo nie je práve ideálne, keď si chcete zahrať konkrétnu misiu. Najväčšie zmeny oproti bete, ale, našťastie, prišli v hrateľnosti. Hra obsahuje viac skúšok, medzi ktorými sú 3 hlavné a niekoľko vedľajších. Tie hlavné sa plne odlišujú svojím level dizajnom, prekážkami, úlohami a prostredím. A vedľajšie väčšinou buď rozvíjajú mapu alebo úlohu hlavnej skúšky, alebo sú rovno hlavnou skúškou, len na vyššej obťažnosti. Úroveň výzvy určujú rôzne modifikátory hrania a ich množstvo naraz. Niektoré sú viac tradičné, ako väčší počet nepriateľov na mape, ich vnímavosť a sila a iné pomerne originálne, ako maximálne tri konzumné predmety na skúšku alebo nemožnosť použiť hlavnú schopnosť na cooldown. Tieto menšie skúšky sú niekedy zábavné a svieže, no inokedy máte pocit, že autori len recyklujú predchádzajúce prvky, aby v hre bolo „viac“ obsahu.
Obdobne autori recyklujú aj hlavných vrahov, pričom tretia skúška ani svojho vlastného nemá. Finálna skúška s názvom program X dokonca je taká lenivá, že berie všetky predchádzajúce skúšky a sťažuje ich. Niekedy lepšie a niekedy horšie. Aspoňže tá fakt úplne posledná skúška je celkom originálna. Vcelku unikátni sú aj noví vrahovia, ktorí pekne využívajú mechaniky hry: jeden dobre vidí v tme, ale zle vo svetle a druhý pre zmenu nevidí nič, ale je silný a počuje aj na míle ďaleko.
Autori sľúbili, že pridajú aj nové skúšky, ale jediné čoho sme sa zatiaľ dočkali, je program Omega. Ten síce pridáva extra výzvu navyše, ale inak je to tá istá škola. Mrzí ma ďalej to, že hororový a morálny aspekt hry sa príliš nevrátil ani s novými skúškami.
Veci, ktoré však prešli iba pozitívnymi zmenami, sú vyhodnotenia skúšok. V bete ste totiž dostali známku podľa vášho výkonu od D po A+ a niekedy aj odznak. Problém bol v tom, že ste nikdy nevedeli, čo oboje presne ovplyvňuje. Slúžili len na získanie dobrého pocitu. To sa však v predbežnom prístupe mení. Po novom nielenže viete, čo vám známku ovplyvňuje, ale aj akú odmenu vám dáva. A odznaky majú konečne popis, za čo sú. Motiváciu na zlepšenie skóre posilňuje aj možnosť získať skiny a skúsenosti na level. Ak totiž získate level, dostanete kupóny, za ktoré si konečne viete vylepšiť vašu postavu a jej rig. Rigy samotné sú vďaka tomu viac vybalansované a ich posilňovanie odomyká veľmi pekné veci, ako napríklad omráčenie liečením. Povšimnutia hodné sú aj vylepšenia postavy, ktoré ju robia silnejšiu, rýchlejšiu a dávajú jej možnosť sklzu pri behu, väčší inventár a podobne. Vyššie levely postavy vám umožňujú odomknúť aj špeciálne perky, ako je možnosť chodiť potichu po skle. Len je škoda, že okrem tej chôdze som žiadny iný perk nevyužil.
Nepriatelia sa mi zdajú múdrejší oproti bete. Po novom napríklad dokážu nakuknúť do miestnosti bez toho, aby do nej ihneď vstúpili. A ak sa niekoľkokrát schováte do tej istej skrýše, tak eventuálne vás aj tam odhalia. Bohužiaľ, nie všetko bolo zlepšené. Peňažná mena za skúšky slúži znova len na kozmetickú úpravu vás a vašej izby, ktorej význam je stále absolútne nulový. Nepriatelia rovnako ako v starých Outlastoch majú občas nepríjemnú potrebu sa uvelebiť blízko vašej pozície a ostať tam. A hoci ich AI je niekedy pomerne múdra, inokedy je zase absolútne dementná a pokojne vás tak bude naháňať okolo jedného stola aj pol minúty.
Predbežný prístup Outlast Trials ma vôbec v ničom neprekvapil. Je to presne to, čo som čakal. Viac vyladený, detailný produkt s chybami, ktorý ale znova dokazuje, že Francúzi z Red Barrelu nevydávajú ani v predbežnom prístupe polotovar. A pokiaľ aj finálny produkt bude rovnako vyladený, tak si myslím, že aj po rokoch sme stále v morbídnych, no chirurgicky presných rukách.
PC
PS4 Xbox One Xbox Series X|S PS5 Vývoj: Red Barrels / Red Barrels Štýl: Akcia
| |||||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|