... Prvé hradby sú dobyté a straty sú v norme. Nachádzam opustený vojenský arzenál, ktorý sa mi bude určite hodiť. Kopijník Haláslé tvrdí, že tento Hollow Hannah je najlepší na otváranie brány. A že multi barell guns sú dobré na pechotu. Povyšujem ho za kapitána Hollow Hannah a prideľujem mu ľudí aj k baliste a multi barell gunu. Približujeme sa k bráne a chlapi pri multi barell gune sa rozhodli, že si to pôjdu omrknúť bližšie. To nemali robiť. Kričím, aby sa vrátili, ale točia sa dokolečka ako dementi. Zachránil sa jeden. Haláslé spustil paľbu na bránu. Mal pravdu v tom, že je to dobrá zbraň, ale s kratším dostrelom, ako lukostrelci na múroch. O tých sa mala postarať balista. Kde je balista?, kričím na Haláslého. Chlapi včera popili trocha viac omšového vína a rozkaz o útoku si vysvetlili po svojom. Našiel som ich na druhej strane mapy, ako sa snažia dostať cez potok. Odvolávam ich z balisty a prikazujem, aby sa okamžite vrátili. Samozrejme si zvolili tú najkratšiu cestu ku mne rovno cez nepriateľské územie. Straty sú však stále v norme. S posledným výstrelom Hollow Hannah sa brána rozsypala. Lenže ani lukostrelci na hradbách nelenili a tak padla aj Hollow Hannah. Vbieham dnu a kričím: skupina jedna na hradby a skupina dve podporná paľba. Nič sa nedeje. Pribieha jeden lukostrelec a snaží sa vytiahnuť šíp. Padá mŕtvy na zem. Haláslé sa s úsmevom na perách obhajuje tým, že boli pridelení ku kanónom a nemôže si predsa pamätať, v akej bol skupine. A kde je skupina dva? Mali sme málo ľudí a aj lukostrelci boli pridelení na nabíjanie kanónov, takže ani oni si nemôžu pamätať, v akej boli skupine. Hromžím a beriem zostatky armády manuálne a posielam ich na hradby. Mám veľké straty a už sa skôr podobáme na bandu vyvrheľov. Nikto si už nepamätá formácie a ani skupiny, ku ktorým bol pridelený. Hradby padli. Zostávajú posledné. Cestou k nim som stretol chlapíka, ktorý si hovoril Sapper. A že ho mám zobrať so sebou, že sa vie podhrabať pod hradby a otvorí nám bránu. Beriem ho teda so sebou. Trvalo mu celú večnosť, než si spomenul, ako sa to vlastne robí, že sa dá podhrabať len v určitej vzdialenosti od hradieb, nie však až moc ďaleko, aby sa nepretrhol od roboty. Ako povedal, tak nakoniec aj urobil a brána sa otvorila. Ako stádo som vbehol dovnútra so zvyškom vojakov, kde ma privítal môj učiteľ a sucho mi oznámil, že záverečnú skúšku som vyriešil na jednotku. Zajtra sa vraciam späť do Rabenhorstu. Haláslého som preložil na ťaženie dreva a rudy. Tam ho tie srandičky prejdú....

Hra Castle Strike je dobrá a inovatívna. Lenže bohužiaľ, čo je dobré, nie je inovatívne a čo je inovatívne, nie je dobré. Hra je rozdelená na dve časti, kde v jednej staviate vlastné mesto, hradby a hrady a v druhej dobývate pomocou rôznych vehiklov, samostrelov a diel samotné hrady protivníka. Prvá časť sa podobá na Age of Empires alebo aj Settlers. Musíte postaviť kamenára na zber kameňa, lesníka na sadenie stromov, ktoré potom plebs seká. Stajne pre jazdu, workshop pre delá, kasárne pre pechotu, obytné chatky alebo domy na dosiahnutie vyššieho počtu postavených jednotiek. Takmer v každom domčeku môžete robiť ďalšie upgrady pre vojakov. Napr. zvýšenie dostrelu pre lukostrelcov, lepšie meče pre pechotu atď. Z inovatívnejších by som spomenul potrebu studne, pretože nepriatelia môžu katapultami domy zapáliť a poddaní potom rýchlo nosia vodu z najbližšej studne a hasia. Veľmi pekne je vyriešená stavba hradov a opevnenia, kedy postavíte múr a potom naň nasadzujete vežičky. Aké chcete. Na stavbu opevnenia však nepotrebujete žiadnych ľudí. Stačí, že máte dosť zásob a postaví sa to samo. Zásoby treba samozrejme niekde získať. Ťaží sa kameň, drevo, ruda (alebo čo sú to za guličky) a zlato (získava sa u vymáhača daní). No pri dobýjaní hradov si užijete kopec srandy. Jednotky nedržia formácie, ak ich pridelíte napr. ku katapultu a odvoláte, nepamätajú si už skupinu, kam boli pridelení. Taktiež im treba nastaviť agresívne alebo defenzívne správanie, čo je problém, ak máte skupín viac a zabudnú, kde boli, ale správanie im zostáva nastavené. Takže nastávajú situácie, keď sa polovica z novovytvorenej skupiny rozbehne za nepriateľom a druhá si okusuje nechty. K dispozícii je aj samotný hrdina, ktorý však sám veľa nezmôže. Niekedy nezostáva nič iné, ako vrhnúť sa s ním proti presile na nepriateľov, lebo vojaci odmietajú resp. im dlho trvá než pochopia a správne si vyložia vaše príkazy.

Ku grafike len toľko, že je to priemer. Engine bol už predtým použitý v hre No Mans Land. Kto to hral alebo videl, si vie zhruba predstaviť, ako Castle Strike vyzerá.  Postavičky majú málo polygónov a ich animácie nie sú tiež bohviečo. Na druhej strane sa aspoň nekonajú krvavé HW nároky a hra zvláda vykresľovať veľa jednotiek pri slušnom FPS. Jedna vec, čo ma dosť zarazila, ale aj potešila, je približovanie mapy. Priblížiť sa môžete až do takej miery, že ak by mal vojak chlp v nose, tak ho uvidíte. Pre stratégiu je to síce nepodstatné, ale poteší to. Okolité prostredie je dosť členité a je vidieť veľa priepastí a vysokých hôr, čo niekedy pomáha a inokedy zmätie v orientácii. Hudba a rinčanie zbraní ku hre veľmi sadnú. Bojové motívy počas boja sa striedajú s pokojnejšou muzičkou pri budovaní mesta a opevnenia. Na ovládanie si treba trocha zvyknúť, pretože aj keď sa snaží prebrať z každej realtimovky to najlepšie a najjednoduchšie, niekedy to proste nezvládnete a namiesto toho, aby sa vojaci posunuli na určité miesto, skupinu odselektujete. Ale nehovorím, že sa na to nedá zvyknúť. Nie je to štandard ako v C&C alebo Warcraft.