Keby sme chceli spočítať real-time stratégie z obdobia druhej svetovej vojny, zrejme by nestačili prsty na obidvoch rukách. V poslednom období sa objavuje niekoľko titulov ročne. Niektoré lepšie, iné horšie, ale všetky s ambíciou zaujať hráčov a ponúknuť im efektné dobové boje. Jedným z mnohých vojnových titulov je aj Hidden Stroke II. Pozrime sa na hru podrobnejšie a uvidíme, či je to len priemerný titul, alebo sa radí medzi špičku v danej oblasti.
O tom, že tvorcovia berú pochmúrnu históriu a vybraný námet vážne, svedčí bohatý výber kampaní. V hre ich nájdete až päť. Každá z nich je rozsiahla a mapuje historicky významné udalosti a boje. Jednotlivé časti obsahujú misie, kde hráč preberá úlohu vojsk USA , Veľkej Británie, Ruska, Nemecka a Japonska. Menu je naozaj pestré a bohatá ponuka zabezpečí hráčovi zábavu na naozaj dlhý čas. Teda, ak sa vám dovtedy nezunuje. Prostredníctvom početných misií navštívite mnohé územia v Európe a Ázii, kde sa odohrávali najvýznamnejšie potýčky. Boje sú sústredené na niekoľkých rozličných povrchoch. Ocitnete sa v slnečnom Taliansku, v Tobruku medzi piesočnatými dunami a palmami, v zasneženom Rusku a na mnohých iných miestach.
Jednotlivé mapy sú veľmi rozsiahle. Hráč musí častokrát plniť niekoľko nie práve jednoducho zvládnuteľných úloh v jedinej lokalite. Splnenie kompletnej misie, to znamená všetkých vytýčených úloh na jednej mape, je neraz otázkou niekoľkých hodín. Vojsko sa nevyrába a hráč je odkázaný na vybrané jednotky, ktoré vlastní na počiatku misie. Našťastie pri úspešnom plnení požiadaviek sú k dispozícii extra jednotky a podporné vojenské systémy. Takže neraz získate pešie tankové či delostrelecké divízie a k tomu v limitovanom množstve použiteľnú leteckú alebo delostreleckú podporu, prípadne paragánov.
Úroveň misií a dejová línia sú vcelku vydarené a dobre navrhnuté, napriek tomu boje umožňujú minimálne využitie taktiky. Nevíťazí sa prostredníctvom vhodnej stratégie, skôr počítajte s rýchlymi a neprehľadnými bojmi s kvantom jednotiek. Na vojnovom poli máte pod kontrolou desiatky tankov a vozidiel a stovky pešiakov. Pri presune do nebezpečnej zóny nepriatelia pália zo všetkých strán a nemáte čas ani priestor na nejaký koordinovaný útok. Jednoducho pálite po všetkom, čo vás ohrozuje. Určitým plusom je, že jednotky sú pomerne inteligentné a opätujú paľbu. Na druhej strane z neznámeho dôvodu sa niekedy zaseknú aj na úplne rovnom povrchu. Vtedy musíte použiť spiatočku a nájsť iný prechod.
Nech sa akokoľvek snažíte, každý pokus o taktický postup skôr či neskôr stroskotá. Napríklad, keď vyčleníte určitú skupinu jednotiek, aby prerazila na danom území, alebo zmiatla nepriateľa, početnú armádu v zálohe prepadnú bombardéry. Keď zasiahnu oblasť s vysokou koncentráciou jednotiek, spôsobia hotovú pohromu. Ani s kvalitnou protileteckou obranou nezabránite ťažkým stratám, takže sa zrejme pokúsite o rýchly výpad, kým máte s čím útočiť. Hoci jednotky majú viacero bojových a taktických módov, v praxi sa veľmi neosvedčia. Plaziaci sa pešiaci nemajú veľkú šancu dostať sa bližšie k nepriateľovi. Súper ich čoskoro zbadá a kým ich stihnete použiť, alebo stiahnuť, už voňajú fialky odspodu.
Hoci autori kadečo posľubovali, v hre sa nedočkáte žiadnych výrazných inovácií a atraktívnych prvkov. V podstate všetko, čo stojí za zmienku sa dá zhrnúť v jedinom odstavci. Vojaci sa môžu voziť na tankoch, ktoré zas dokážu prekonať menšie prekážky, zbúrať plot a podobne a nechávajú na niektorých povrchoch nemiznúce stopy. Občas má hráč k dispozícii unikátne bojové systémy a možnosti. Napríklad loď s ďalekonosnými kanónmi môže výborne podporiť jednotky hlboko vo vnútrozemí. Je pravdou, že na mapách nájdete množstvo objektov a budov, ako aj rôznorodých jednotiek. Tvorcovia hovoria o 500 rôznych budovách a až o 760 rôznych jednotkách! Keďže územie s vojskom pozorujete z veľmi veľkej výšky a okrem nápisu pri označenej jednotke nie je žiadny doplnkový nákres alebo niečo podobné, mnohé zložky sa podobajú ako vajce vajcu. Najmä pechota. Hovoriť o stovkách rôznych jednotiek je v takomto prípade veľmi diskutabilné.
To už som sa dostal k otázke grafického spracovania. Grafika a nepochybne celá hra vyzerá akoby z oka vypadla titulu Sudden Strike. Totálne zastaralé spracovanie, ktoré neumožňuje priblíženie jednotiek, rotáciu mapy a aspoň aký-taký prehľad o situácii sa už niekoľko rokov nenosí. O slabo spracovaných výbuchoch, efektoch a celkovo nemotornom dizajne ani nehovoriac. Ozvučenie je na tom oveľa lepšie. Autentické výstrely jednotlivých bojových systémov a zbraní, hlášky mužstva a dunivé explózie znejú dobre. Dokonca počujete aj efektné zvuky, keď pešiaci s puškami prebíjajú nový zásobník. Obnosenej grafike prináležia skromné nároky, ktoré môžu potešiť majiteľov dožívajúcich PC. Zostava s CPU 800MHz, 64MB RAM a 8MB grafickou kartou je dostačujúce a v súčasnosti práve taká slabá, ako táto hra.
Hidden Stroke nezachráni ani multiplayer, ktorý umožňuje hráčom bojovať proti sebe na lokálnej sieti aj na internete, ani editor, kde si môžete vytvárať a upravovať mapy. Tento titul jednoducho zaspal dobu a hodí sa už len pre počítačových pamätníkov alebo totálnych nadšencov druhej svetovej vojny.
Hidden Stroke II je pomerne zábavný, ale ničím výnimočný titul. Nachvíľu zaujme, ale okrem stratégov zaťažených na hry z druhej svetovej vojny zrejme nikoho vážne neosloví. Hra ma po hernej ani technickej stránke nepresvedčila o tom, že je viac, ako iba priemerná tuctová stratégia. Jedná sa o prostoduchú kópiu projektu Sudden Strike, o akýsi omyl, ktorý sa na trhu objavil o niekoľko rokov neskôr ako mal. V minulosti by bol hodný chvály, ale dnes už veľké ovácie nezožne.
