Ľudia boží dokázal som to! Skutočne som to dokázal! Dlhé dni mučenia, odopierania jedla, bičovania a hlavne sebazaprenia, ale nakoniec som to dokázal! Lulu 3D som dohral až do horkého konca. Medzi nami z redakcie sa strhol o túto pecku strašný boj na život a na smrť medzi mnou a Spacejunkerom, kedy sme si ju najprv vzájomne ponúkali, potom každý začal menovať, čo všetko má naložené a že to nestíha, až po listy so sarínom a umiestňovaním C4 na monitor (no dobre, trocha preháňam). Po tvrdom boji som nakoniec vyhral a Lula 3D prischla mne (pi$# ku$#@ je&%@). Keď som videl pôvodné obrázky, nezdalo sa to až také zlé, no hneď po nainštalovaní som sa tohto veľdiela chcel zbaviť ako pes bĺch. Nezostávalo však nič iné, len sa pustiť do hry (heh, že hra). Wellcome to the real world Mr. Anderson.

Jednotlivé fázy hrania by sa dali opísať asi takto: 1) Pane bože nech už sa to nainštaluje. 2) Pane bože toto mám akože hrať? 3) Pane bože toto mám dohrať? 4) Pane bože toto nikdy nedohrám. 5) Zastreľte ma niekto! 6) Pane bože dohral som to) 7. Pane bože nech už sa to odinštaluje. 8) Aleluja!

Inštalácia na túto stupídnosť zaberá celých 2,8 GB a trvá večne. Dúfam, že máte po ruke tlačidlo mute, pretože až po jeho stlačení vám odľahne a cca po 10 minútach zmizne aj koprivka. Neisto, ale predsa zahajujem fázu 2. a spúšťam skvost. Loading. Zííív. Hlavné menu. Nastavujem detaily a grafiku na max. Generating new graphics. Optimizing sound. Zííííííív. Creating Universe. Chrrrrr. Hlavné menu. Stále hnusná grafika. Hľadám gombík mute, pretože ten country loop či čo to je my trhá mozog na kusy. Skúšam znovu options či som niečo neprehliadol. Neprehliadol. New game. Loading. Vspánku sa dostávam do hladiny alfa. Konečne to nabehlo. Očarujúci pohľad. Ak si pamätáte na grafiku v Terminator Future Shock (rok výroby tuším 1995), tak ste doma. Natiahnite na to všetko len väčšie bitmapy a zvýšte počet polygónov objektov o 1. Hľadám tlačidlo mute na oči.

O dva až tri týždne neskôr. Mám za sebou neskutočný kultúrny zážitok. Táto hra pôjde v mojom rebríčku dohratých hier pekne vysoko. Za dohratie chcem poslať na Bahamy! Saver posiela len smajla cez ICQ. Posielam Savera do .... ;). Uninstall Lula 3D. Krásny pocit. Stláčam unmute na oči a zvuk. Potom mi to došlo. Taký krásny pocit kľudu a spokojnosti po odinštalácii som už dávno nemal. Títo nemeckí autori teda vedia ako na nás zhýčkaných hráčov.

Lula3D je akčná adventúra z pohľadu tretej osoby. Lula už pomaly robí v pornobiznise dlhšie než Dolly Buster a práve teraz natáča film s černošskými trojčatami. Problém nastane, keď sa pri natáčaní jednej scény trojčatá nedostavia na pľac a Lula zistí, že boli pravdepodobne unesené. Tu sa začne náš 9 aktový kolotoč pomaly roztáčať a Lula pomaly prichádza na jednotlivé stopy. V pátraní jej pomáha (zavadzia) jej všestranný pes Dusty. Dokáže toho naozaj veľa a vždy Lule poradí ako ďalej. Napríklad si dokáže lízať guľky, debilne pozerať dopredu, náhodne štekať alebo sa len tak zasekáva o objekty. Po prvých krokoch s Lulou zistíme, že sa pohybuje ako Peggy Bundová zo seriálu Ženatý so záväzkami. Malé cupitavé krôčiky spomaľujú celú hru a niekam sa dostať trvá veky. Nepomáha ani zapnutý autorun, kedy sa Lulina maximálka približuje dôchodcom prechádzajúcim cez prechod. Ešte horšie je to s úkrokmi.

Lula musí najprv zastaviť a až potom je schopná robiť malilinké úkrôčiky, proti ktorým bol jej beh úplný Emil Zátopek. Ani sa nedivím, že sa pohybuje tak pomaly. V takých „šteklách“ by si zlomila nohy aj Pamela Anderson. To už mohli autori rovno jej nohy odstrániť a Lula by sa pohybovala len pomocou prisúvania rukami. Tipujem, že takto by sa jej pohyb minimálne zoštvornásobil. Na druhej strane, keby nemala nohy, tak by za ňou zostávala stopa ako za slimákom a nepriatelia by ju mohli ľahko nájsť. Ok, ďalej to neriešim. Úkroky som úplne ignoroval a na celej klávesnici používal len jeden kláves dopredu. Úplne zlé bolo, že sa nedal premapovať na myš, čiže som musel zamestnávať obe ruky a nezostával teda čas na populárne špáranie sa v nose.

Keďže je Lula 3D aj adventúra (muhaha), je tu priestor aj na zbieranie predmetov a ich používanie, a aj na rozhovory s ostatnými NPC. Všetky predmety, ktoré Lula objaví, si pchá do podprsenky, čo by mi až tak nevadilo. Problém je, že to strááášne trvá, než tam niečo dá a než zasa vyberie iný predmet. Predmetov, hlavne v prvom akte, sa dá zobrať úplná noša. Tuším tak 10 až 15. Použiteľné sú z nich tak tri, či štyri kusy počas celej hry. Tak a teraz si predstavte, že ste sa zasekli a príde na metódu pokus-omyl. Než si to všetko vyťahá a zase vloží naspäť do podprsenky a následne vyskúša na predmet či miesto, tak ste zarastení ako Tom Hanks zo Stroskotanca. Ono, niekedy je ten predmet použitý dobre, len v nesprávnu chvíľu. Musíte najprv prekecať dajaké NPC, ktorá vás nejako najprv navedie ako predmet použiť, alebo proste len povie nejakú hlúposť a predmet sa dá použiť. No a perlička. Pokiaľ ste nejaký predmet niekde nepoužili, nemusí sa otvoriť dialóg s NPC, ktorý zase otvára prístup k použitiu iného predmetu na určitom mieste. Uzatvorený kruh. Nie, kruh nie. Ten dáva zmysel. Toto je demencia.

Kedže je to aj akčná adventúra, musí byť v hre aj nejaká akcia. To dá rozum. Chlapci od CDV si predstavujú poriadnu akciu ako priblblé minihry a zavše na konci brutálne ťažké. Vlastne je to minihra len jedna, v rôznych variáciách. Ovláda sa pomocou jednej klávesy a myšou. Hra sa prepne do pohľadu prvej osoby a treba buď hádzať nožíky na nepriateľov, paradajky do okna, vystreľovať Dustyho z katapultu, alebo strieľať na policajtov z revolveru. Posledný akt, ktorý sa celý odohráva v Lulinej hlave sa skladá len z takýchto a podobných minihier a dokončiť ich je dosť náročné. Pomocou klávesy sa schovávate za prekážky, ľavým myšítkom strieľate a pravým nabíjate. Strely od nepriateľov sú náhodné a nie je v ich strieľaní žiadny systém. Nedá sa teda presne načasovať, kedy vyliezť z úkrytu a strieľať. Všetko je to náhodné. Hlavne v poslednej úrovni posledného aktu som potil krv, kedy traja nepriatelia strieľali takmer nonstop. Každý potreboval osem rán na skolenie a nájsť vhodný moment bolo otázkou šťastia. Lula má tiež osem životov, ale už po štvrtom zásahu sa všetko tak rozostrí a začne točiť, že to skorej vyzerá ako pohľad feťáka po požití čistiacich prostriedkov.

Poďme ale aj k svetlým momentom, ktorých síce nie je veľa, ale niečo sa dá nájsť. Prvým sú skryté odkazy na rôzne filmy. Plastická chirurgia sa až veľmi ponáša na dom z Psycha. Malá opica, ktorá ukradla bábiku sa šplhá na zvon ako King Kong na Empire State Building a boli tu aj narážky na Baywatch, Indiana Jones a samozrejme pornofilmy. Tiež niektoré vtípky v rozhovoroch boli ukážkou typickej blondínkovskej logiky a prekvapilo ma, že Lula pozná rozdiel medzi relativistickou a nerelativistickou Einsteinovou teóriou relativity, alebo že chcela kúpiť časopis, ktorý stojí 25 centov za 40 centov a nakoniec si svoje samozrejme pretlačila. No a to by bolo asi tak všetko.

Tak a nakoniec som si nechal hlavný dôvod, prečo by chcel tento odpad niekto predsa len kúpiť a to je sex a nahota. Celou hrou stretávate rôzne ukryté súložiace páriky, ale pri bližšom pohľade akosi zistíte, že mužom chýba pimprlák a tak to celé vyzerá len ako vháňanie studeného vzduchu do nažhavenej dievčiny. Lula sa na začiatku strašne ponáhľa za nezvestnými trojčatami, ale ako náhle uvidí zapnutú kameru a vibrátor na posteli, tak sú jej úplne ukradnuté. Lesbičky v sprche sa dajú sledovať celé hodiny, ale robia asi len tri či štyri pohyby a navyše si zobrali do sprchy aj latexové oblečenie. Najhoršie na tom je, že všetky postavy sú vymodelované zo žalostného počtu polygónov, čiže je všetko hranaté a hnusné. Najviac polygónov bolo použitých na Lulu a jej predné partie (tipujem tak tri krát viac ako na ostatné postavy dokopy), ale je to stále dosť málo. Keby sme zrátali všetky polygóny na postavách, tak sa možno dostaneme k polke polygónov, čo má Lara Croft na ľavom uchu.

Sumarizujme. Priblblá 3D akčná adventúra so starnúcou porno hviezdou v hlavnej úlohe. Naivný a neuveriteľný príbeh (aj keď u blondínok nikto nevie). Zastaraný grafický engine s low-poly objektami, ktoré občas aj úplne vypadávajú. Údesné zvuky hekania a vzdychania spolu s hlúpym soundtrackom. Ku konci anglická mutácia takmer úplne rezignuje a je nahradená nemčinou (asi nikto nerátal, že to niekto dohrá až do konca). Zlý ovládací interface. Slimačia práca s inventárom. Autori úplne vynechali mapovanie kláves a o invert mouse ani nesnívali. V prestrihových scénach vypadávajú titulky alebo sú nahradené nemeckými. Pomalý pohyb postavy a nutnosť postaviť sa vždy k predmetu správnym smerom na milimeter, inak sa interakcia nepodarí, alebo pri interakcii s NPC zo zlého smeru, hra spadne. Herná doba predstavuje asi 8 hodín, čo je až príliš. Dať Lula 3D viac ako 30%, tak urazím ostatné debilné a prihlúple hry.