Je to takmer desať rokov, čo svetom otriasol prvý, vtedy ešte netradičný classovo zameraný tímový multiplayer v móde Team Fortress. Fungoval na prvom Quake engine a svojim tímovým štýlom zaujal masy. Zaujalo aj nezávislé štúdio Valve, ktoré zamestnalo autorov módu a hneď začalo pracovať na pokračovaní a pracovali až dodnes. Tri koncepty boli zatrhnuté, zrušené a znovu prerobené až vzniklo to, čo vidíme teraz, multiplayerová hasenica v animovanej podobe postavená na pevných základoch humoru.

Hra nie je samostatná retail hra za plnú cenu ako obdobné čisté multiplayerovky Battlefield alebo Quake Wars, je súčasťou balíka Half Life 2: Orange Box a za nižšiu cenu ju môžete samostatne dostať cez Steam. Toto umožňuje hre ponúknuť menej obsahu bez toho, aby to výrazne zamávalo s hodnotením, alebo znechutilo hráčov svojou krátkosťou. Rovnako to autorom ponúka možnosť testovania a hazardovania s tým, či sa netradičný animovaný koncept ujme alebo nie. Podobne to urobili aj pri logickej hre Portal, kde to vyšlo. Teraz sa pozrieme, ako sa to dopadlo s Team Fortress 2 a či sa do neho oplatí pustiť.

Team Fortress 2 ponúka hru pre 24 hráčov (konzolové verzie 16), šesticu multiplayerových máp, s ktorým si zatiaľ musíme vystačiť, ale na druhej strane ich dopĺňa deviatka totálne rozličných typov bojovníkov, ktorí vyvažujú menší počet máp a svojim štýlom spracovania vyzdvihujú hru mimo bežné štandardy. Každý z bojovníkov má svoju vlastnú vizáž, podľa ktorej ho spoznáte aj z druhého konca mapy, vlastnú špecializáciu, možnosti, a aj svoje úlohy v bojoch. Dokonca aj úroveň zdravia je rozmanitejšia a masívnejšie postavy väčšinou znesú viac striel, útlejšie menej. Každý z bojovníkov má jednu zbraň bez nábojov, jednu štandardnú zbraň a jednu vlastnú, špecializovanú. A nakoniec každý má aj svojský štýl humoru a inú národnosť.

Najvýraznejší a najmasívnejší z bojovníkov je Heavy, tvrdý vojak zaľúbený do svojho rotačáku familiárne pomenovaného Saša. Rovnako statný ako Heavy je aj Soldier vyznačujúci sa svojim miláčikom raketometom a svojským prístupom k boju. Ďalší zo svalnáčov je Demoman, granátometom vyzbrojený vojak, ktorý si v prípade potreby pomôže aj svojou vernou fľašou. Ak máte radšej flambovaných nepriateľov, určite sa vám zapáči mierne degenerovaný Pyro, ktorý si v prípade potreby pomôže požiarnou sekerou.

Z viac takticky orientovaných classov je tu Inžinier, vegeťák spievajúci si pri ohníčku s gitarkou, veľmi užitočný na taktické vytváranie obrany s jeho automatickými stacionárnymi guľometmi, z ďalších je tam Medik, ktorý lieči vojakov svojim lúčom a má aj fajnovú pílku na kosti. Skaut je class orientovaný hlavne na rýchlosť a dokáže rýchlo behať, skákať a rýchlo preberať kontrolné body. Nakoniec dvojica tichých bojovníkov: Špión je chladný taktický elegán, dokáže sa zamaskovaný dostať až medzi nepriateľov a nenápadne ich eleminovať; môj najobľúbenejší class je Sniper so svojou puškou so zameriavačom večne vyčkávajúci na strechách budov.

Zo zaujímavostí, tentoraz žiadny z classov nemá klasické granáty, ktoré oproti minulej časti odpadli a podľa autorov tak viac vyvažujú hru. S tým by sme s pokojným srdcom mohli súhlasiť, lebo viac explózii ako narobí Demoman, by už jedna mapa asi nezniesla.

Mapy sú rôzne koncipované od tovární, cez kaňony v púšti, až po vlakové stanice. Každá v inom štýle a s inými taktickými prvkami. V zásade máte v hre tri rôzne módy spojené s jednotlivými mapami, od CTF, čo je v poňatí Team Fortressu Capture the Document, cez obsadzovanie kontrolných bodov v Control Point a Territorial Control Point módoch. V oboch je vašou úlohou postupne obsadzovať všetky kontrolné body a vyhrať celý boj na mape. Trochu mi tam chýbali boti alebo aspoň tréning ku každej mape, kde by si hráč mohol obehať celé prostredie a vyhľadať vhodné miesta na útok, obranu atď.

Základ taktiky Team Fortressu je tentoraz v strategickom menení classov podľa potreby. Totiž nie vždy je práve váš aktuálny class to pravé pre danú situáciu. Ak vám nepriateľ pred výstup z vášho respawn pointu nainštaloval automatický guľomet a navyše to z diaľky stráži sniper, určite sa tam nebudete znovu a znovu vrhať so skautom, zoberiete si napríklad vojaka s raketometom a eliminujete hrozby. Alebo ak potrebujete eliminovať obrannú vežu na jednom z kontrolných bodov, najlepšie vám to zariadi Demoman.

Teda nie je tu vhodné orientovať sa čisto len na jeden class, ale spoznávať postupne všetky. Nakoniec to, ako s ktorou postavou hráte, vám ukazujú štatistiky. Počíta sa vám úspešnosť, čas hrania a vždy pri loadovaní mapy vidíte pekný rozpis vašich zásluh s každým classom. Počíta sa ako počet bodov zobraných nepriateľovi zo zdravia, tak aj samotná smrť. Podľa štatistických údajov, ktoré hra neustále zbiera sa vám vždy pri smrti zobrazí aj kondolenčnú správu, ktorá má vašu stratu odľahčiť a napríklad vám vypíše, že ste za svoj život zabili viac nepriateľov ako rovnaký class na druhej strane.

Grafika má svoj jednoduchý, ale detailne rozanimovaný štýl. Autori si dali záležať na shadovaní, animáciách a aj dizajn prostredí. Všetko spolu vytvára kvalitný dojem, ktorý vybočuje z bežného multiplayeru a ponúka niečo nové, čo vás doslova na prvý pohľad zaujme. Grafika nie je náročná a jej rýchlosť je viac ako prijateľná aj pre slabšie počítače. Trochu škoda absencie pohľadu z tretej osoby, práve tam by sa animácie vašej postavy ešte viac ukázali a zintenzívnilo by to vaše spojenie s postavou. Mimochodom štýl animácií a dizajnu postáv je presne ako vystrihnutý z animáku Incredibles od Pixaru.

Ak sa pozrieme na rozdiely, medzi Xbox360 a PC verziami sú minimálne. Xbox360 ma mierne horšiu grafiku a len nízke rozlíšenie 720p, ale inak očakávajte takmer rovnaký zážitok, len s ovládačom. Trochu škoda, že Valve do hry nepridalo aj crossplatform multiplayer, ale nakoniec pre tých, ktorým viac vyhovuje ovládač, môžu si s ním zahrať aj na PC a porovnať sa s hráčmi s myšou a klávesnicou. Hra má plnú podporu Xbox360 gamepadu. Samozrejme treba rátať s tým, že zameriavanie gamepadom nebude také presné a na hráčov ovládajúcich myšou možno budú strácať.

Celkovo Team Fortress II ponúka priam perfektné grafické spracovanie, humor na každom kroku, netradičné spracovanie a využitie zbraní, všetko vytvára dojem niečoho, čo ste ešte nevideli a nehrali. Pre multiplayerových hráčov je to titul, ktorý by nemali premeškať. Síce aktuálny počet máp je skromný, na spoznanie a užitie hry dostatočný. Dúfajme, že sa čoskoro objavia nové aj s novými zbraňami, ktoré boli do hry ohlásené a neobjavili sa tam (napríklad, kam zmizol Demomanovi dynamit z videa?)