Smiech pri sledovaní káuz zo zámoria spojených s herným priemyslom sa vytráca do stratena a mení sa v podivnú grimasu údivu - začína naberať až desivo reálne kontúry aj u nás. Angažovanie politických špičiek v boji proti nevhodnému obsahu, ochrana spotrebiteľa vlastným ratingom, zákonom vyšpecifikovaná klasifikácia. Začiatkom tohto roka vstúpil do platnosti nový audiovizuálny zákon č. 343/2007 Zbierky zákona, upravujúci klasifikáciu audiovizuálnych/multimediálnych diel.

Inými slovami Slovensko má svoj vlastný unifikovaný (jednotný) ratingový systém, čo znamená, že vyhláška, dopĺňajúca zákon, mieša hrušky s jablkami (filmy, hry, televízia). „Novozavedený jednotný systém označovania, ktorý sa z televízneho vysielania rozširuje aj na ďalšie auditívne a audiovizuálne diela a programy, považujeme sa prínos v systéme ochrany maloletých pred nežiadúcimi obsahmi, ponúkanými médiami alebo inými informačnými technológiami a umožní ľahšiu orientáciu pri výbere vhodného obsahu pre maloletých.“ dostávame odpoveď z Ministerstva kultúry, ktoré tento zákon navrhlo a presadilo.

Piktogram zbytočnosti

S označovaním (ne)vhodnosti programov ste už určite prišli do styku pri sledovaní televízie – to sú tie červené/zelené smajlíky v hornej časti obrazovky. Teraz tieto usmievavé piktogramy budete vídavať aj na obaloch hier hneď vedľa označenia PEGI, teda ratingu rešpektovanej organizácie, ktorej bezbreho verí 29 krajín Európy (výnimku snáď tvoria najväčšie európske trhy v UK a Nemecku, kde sú hry hodnotené vlastnými organizáciami) a ktorej verilo aj Slovensko, až doteraz. „Navrhnutý systém označovania, s cieľom uľahčiť orientáciu v obrovskej ponuke audiovizuálneho priemyslu, sprehľadňuje a zjednocuje systém označovania, tvorený v prevažnej miere samoregulačným mechanizmami, jedným z ktorých je aj systém označovania hier PEGI.“ hovorí MK SR.

PEGI je nezávislá organizácia zložená z odborníkov (mimo iných aj na psychológiu a sociológiu) a jej rešpektovaný systém (požehnaný európskou komisiou) je oveľa komplexnejší – neinformuje iba o vekovej hranici, ale formou ďalších doplňujúcich piktogramov aj o obsahu. Teda okrem vekovej hranice získate prehľad aj o tom, či sa v hre strieľa, či sa používajú vulgarizmy alebo či obsahuje násilie. Podľa slovenského zákona však o výslednom ratingu rozhoduje distribútor a okrem číselného smajlíka neponúka nič viac. Teda o sprehľadnení a ľahšej orientácii nemôže byť reč.

S novým zákonom prídete do styku akonáhle si kúpite novú hru, vedľa ratingu PEGI narazíte na nový symbol, ktorý strhnutím celofánu zmizne navždy z očí. A keby bol býval nový symbol prekrýval pôvodný rating, do konca života bude z krabice kričať PEGI. Všetci distribútori sa jednoznačne zhodujú, že zákon je spiatočnícky a zbytočný. „Úplne zbytočne tu dochádza k duplicite označovaní,“ hovorí Miroslav Oswald, marketing director CD Projektu. „Pozitívne chápem akurát snahu zjednotiť označovanie audiovizuálnych, multimediálnych alebo zvukových diel pod jeden systém. Zaradenie videoher do tohoto koša sa môže zdať prinajmenšom sporné a diskutabilné.“ dodáva.

Vitajte v začarovanom kruhu

Oslovení distribútori a importéri sa snažia rešpektovať zákonom stanovenú vyhlášku, avšak poukazujú na stále nedostatočnú kategorizáciu a dôležitosť poriadnej klasifikácie. „Kľúčom k označovaniu vekových kategórii je pre nás samozrejme PEGI, t.z. preberáme a prispôsobujeme toto označenie novému slovenskému. Problém však nastáva v tom, že kategórie nie sú identické a dochádza aj ku kurióznym situáciám ako napr. u kategórie PEGI 16+ a slovenského ratingu 15+ sme nútení použiť označenie 18+, to znamená „určené iba pre dospelých.“ vysvetľuje Miroslav Oswald.

„Paradoxom je aj to, že zaraďovanie do jednotlivých kategórii je na nás – distributéroch a vydavateľoch a nemám informáciu, že by bol ustanovený nejaký orgán, ktorý by túto problematiku a oficiálne „ratingovanie“ schvaľoval.“ Do reťazca expedovania prvej várky čerstvo vylisovaných nosičov až na pulty obchodov je zapojených niekoľko článkov. Zoberme si napríklad God of War, hra je firmou SCEE so sídlom v Londýne distribuovaná spoločnosti Sony Czech a tá ho ďalej distribuuje cez kanály na Slovensko. „Zákon vôbec nedáva jednoznačnú odpoveď nato, či bude postihnutá SCEE, Sony Czech alebo prípadne medzičlánky medzi nimi.“ hovorí o systéme distribúcie hier Andrej Dula, marketing manažér SONY pre Čechy a Slovensko. Len dodáme, že pokuta pre distribútora za neoznačené krabice s hrami sa môže vyšplhať až do výšky 1 000 000 korún!

Zákon sa obmedzuje iba na distribúciu multimediálneho obsahu na nosičoch, pričom absolútne neberie do úvahy elektronickú distribúciu, importy zo zahraničia alebo nedajbože kúpu v bazároch či aukciách. Berie si na mušku iba nové hry, ktoré sú na pultoch obchodov, MK SR reaguje takto: „Audiovizuálny zákon sa podľa § 1 ods. 2 písm. a) až c) vzťahuje na audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu alebo multimediálne dielo verejne šírené na území Slovenskej republiky rozširovaním na akomkoľvek nosiči alebo odplatným sprístupňovaním verejnosti z územia Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že audiovizuálny zákon sa vzťahuje aj na odplatné sprístupňovanie napr. prostredníctvom internetu z územia Slovenskej republiky.“ teda na elektronickú distribúciu poskytovanú v rámci Slovenskej Republiky. Balíčky, doplňujúci obsah na PSN, XBL, ale aj celé hry napríklad na Steame budú mať odlišný rating ako pultovky. Akú dôveru vzbudzuje tento zákon? „Zákon a vyhláška sú pripravené človekom alebo skupinou ľudí, ktorí o tejto oblasti počítačových hier vôbec netušia,“ uvažuje Andrej Dula.

Kto bude dabovať Maria?

Zmätok spôsobený novo prijatou legislatívou vedie aj ku skutočným kuriozitám, ako všetky obľúbené rodinné a detské tituly (Buzz Junior, EyeToy, Mario, Wii Play, Ratatouille) s označením 12+ (predtým Everyone alebo 3+), pretože nemajú podľa vyhlášky slovenskú jazykovú úpravu. Čo na tom, že komunikujú v češtine? Keď do kina pustia deti na nového Asterixa s českým dabingom, prečo by si nemohli rovnakú hru zahrať s hercami, ktorých počuli na plátne? (zákon sa však na kiná nevzťahuje). Úplnou kuriozitou je Viva Piňata, v ktorej môže dochádzať za normálnych okolností k týraniu zvierat za účelom vyvrhnutia sladkých vnútorností, čo podľa zákona treba klasifikovať ratingom 15+. Vyhláška hovorí o týraní zvierat všeobecne, čiže môžu byť plastové, papierové atď. Nebite zvieratká lopatkou po hlave! Aj samotný slogan hry nabáda k budovaniu komunity a starostlivosti o zvieratká a nie ich mlátenie, viď. celá kampaň "Don’t beat ‘em, join ‘em."

No a jedinečným príkladom je nahota v hrách, keď sa v televízii môže krátko poobede premávať úplne nahá dievčina (film Fontána pre Zuzanu 3, rating 12+) a zvodne sa točiť okolo tyče, bude mať Mass Effect alebo Fahrenheit za skrytú minihru vo forme súlože nižší rating? Toľko k univerzálnosti (jednotnosti) ratingového systému.

Ešte pred samotným odklepnutím zákona prebiehalo medzirezortné pripomienkové konanie k audiovizuálnemu zákonu a boli podľa MK SR: „Oslovené viaceré organizácie združujúce aj distribútorov a producentov audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel - Slovenský filmový ústav, Asociácia slovenských filmových klubov, Slovenská filmová atelevízna akadémia (SFTA), Slovenský filmový zväz (SFZ), Únia slovenských filmových distribútorov, Asociácia nezávislých rozhlasových atelevíznych staníc, Slovenská asociácia producentov vaudiovízii (SAPA, Slovenská televízia (vrátane Rady STV), Slovenský rozhlas (vrátane Rozhlasovej rady), Asociácia internetových médií, Slovenská protipirátska únia (SAPU), Vysoká škola múzických umení (VŠMÚ), Electronic Sports Association, Únia filmových distribútorov SR (ÚFD SR).“

Zaujímavé je, že medzi vymenovanými sa nenachádza ani jedna spoločnosť, ktorá sa v audiovizuálnom zákone skloňuje v každej vete – teda skutočný distribútor multimediálnych diel, ktorému bude naparená pokuta. Neoficiálne zdroje hovoria, že MK SR sa pokúšalo o kontakt s viacerými poprednými tuzemskými distribútormi celých deväť mesiacov a vraj nik z ich strany nejavil záujem o vytvorený priestor na diskusiu. „Áno, volala mi nejaká slečna a povedala: “Príďte zajtra na ministerstvo nám niečo k tomu povedať, lebo inak to schválime, ako to je.” A keď som chcel, aby mi k tomu poslali nejaké podklady, aby som si to mohol naštudovať a hlavne konzultovať zo Sony Czech, či EA, tak mi povedali, že na to nie je čas a že zajtra to už musia uzavrieť.“ hovorí Marián Bušík, konateľ firmy Logus.

„Naša spoločnosť nebola kontaktovaná ohľadom nového zákona a zmien, ktoré tento zákon priniesol. V prípade, že by nás niekto z MK SR oslovil, určite by sme sa zapojili do diskusie o, v tom čase ešte len pripravovanom, zákone.“ reaguje na poskytnutý priestor pre diskusiu Robert Vallo, vedúci obchodného oddelenia CENEGA Slovakia.

„Pred schválením sme nedostali žiadnu informáciu, takže priestor na akúkoľvek diskusiu logicky nemohol byť.“ hovorí Miroslav Oswald z CD Projektu. Stanovisko ďalších veľkých rýb herného biznisu na Slovensku – spoločností EA a Microsoft – sa nám do uzávierky článku nepodarilo získať.

Čo to znamená pre nás (hráčov)?

Absolútne nič. Je to problém distribútorov, ako by mohol skeptik povedať. Pre koncového zákazníka sa nič nemení, i keď hrozilo, že niektoré tituly z pultov zmiznú (SONY dočasne pozastavila distribúciu počas januára). Na krabiciach budete musieť dočasne (pokiaľ ju nevybalíte) trpieť nový rating a podľa všetkého aj doplňujúce informácie vo veľkom rozsahu, takže v konečnom dôsledku (v závislosti od veľkosti nálepky) môže vyzerať hra ako krabička cigariet oblepená zákazmi. „Tieto údaje sa samozrejme snažíme na všetkých našich hrách uvádzať, avšak došlo k podstatnému rozšíreniu v uvádzaní informácií na obale hry. Napr. zoznam autorov, výkonných umelcov a pod. sa štandarde vždy uvádzal vo vnútri produktu v priloženom manuáli.“ hovorí Oswald.

Možno budete od obchodníka počuť vekové doporučenie. Kompetencie predajcu však nesiahajú tak ďaleko, aby mohli žiadať od zákazníka taký osobný údaj ako vek. „Nálepka je len „odporúčanie“, nie zákaz. Bolo by to ako zrušiť školy pre príliš chytré deti, pretože sa nepredpokladá, aby dieťa vedelo počítať ešte skôr, kým nastúpi do prvého ročníka. Ak si krpec (alebo jeho rodič) myslí, že zvládne hru s odporúčaním od 12 rokov, prečo nie? Okrem iného FIFA má všade v Európe odporúčanie 3+, naše deti sú zrejme podľa slovenskej kategorizácie, buď tak podceňované, alebo podstatne nešikovnejšie ako deti napr. v ČR, či kdekoľvek v EU?“ pýta sa Henrieta Galgóciová, konateľka siete predajní Brloh.

Je niečo pozitívne na tomto zákone? Pozitívom je, že si MK SR uvedomuje dôležitosť označovania multimediálnych diel a snaží sa ochrániť mladistvých pred nevhodným obsahom, bohužiaľ používa na to zákon, ktorý koniec koncov dopláca na svoju prílišnú všeobecnosť a univerzálnosť. Takisto sa začalo hovoriť o hrách v širšom merítku a hry sa berú ako neoddeliteľná súčasť popkultúry. Stále je to málo. Ak už sme uzákonili tento zákon, je potreba vytvoriť aj organizáciu, ktorá by sa udeľovaním ratingu zaoberala na profesionálnej úrovni a nie klasifikáciu hodiť na plecia distribútorov. A čo obsah, ku ktorému sa mladiství dostanú aj bez nálepiek, ako elektronická distribúcia, online hry, mobilné hry, knihy, komiksy, internet?

„Prijatý zákon má myslieť aj do budúcnosti, aby nemusel byť hneď novelizovaný“ hovorí Andrej Dula a my nemôžeme nesúhlasiť. Sme príliš malá krajina, aby sme si vytvárali vlastný ratingový systém a označovanie hier, ktoré sú ešte stále verejne považované za tréningové programy na zabíjanie. Sme príliš malá krajina na to, aby sme si nezmyselnými zákonmi podpiľovali konár pod vlastným herným stromom. „Zákazníkovi to nepomôže. A keď teda nejde o zákazníka, o čo ide?“ uzatvára kauzu nového audiovizuálneho zákona Henrieta Galgóciová.