Hry série Battlestations môžeme definovať ako strategické akcie alebo naopak, akčné stratégie. Už prvá časť s podtitulom Midway ukázala, že námorné bitky druhej svetovej vojny sa naozaj dajú zábavnou formou podať oboma spôsobmi. Druhé pokračovanie, Pacific, sa snaží kombináciu žánrov posunúť ešte ďalej.
Fanúšikovia histórie 2. SV určite tušia, na aké významné bitky v Pacifiku sa môžeme tešiť, keď prezradím, že je hra zasadená v období rokov 1941 až 1945, teda medzi bitky o Pearl Harbor až po Midway. Zatiaľ čo americká kampaň sa snaží byť historicky (v rámci možností) presná, japonská kampaň sa zaoberá otázkou „čo by bolo, ak...?“. Preto sa netreba čudovať, že po zdarnom ukončení všetkých 14 pripravených misií za stranu bojovníkov krajiny vychádzajúceho slnka, zakotvia vojnové lode až v sanfranciskom prístave.
Z predchádzajúceho odstavca sa dá vydedukovať, že BS: Pacific prináša pohľad na námorné bitky očami oboch zainteresovaných strán. 14 misií za Japonsko a 14 misií za Spojené štáty tvorí základnú položku singpleplayerovej kampane. Okrem toho si samostatne budete môcť vyskúšať tutorialové základy, bojové situácie v skirmish móde a chýbať nesmie ani hra pre viacerých hráčov, ktorej dominantou sú súboje o ostrovy. Keď si to všetko zrátame, dostaneme sa k veľmi slušnému súčtu. 28 príbehových misií vás zabaví zhruba na desať hodín, ostatné doplnky sľubujú ďalšie hodiny strávené v kokpitoch lietadiel, kapitánskych mostíkov krížnikov a za periskopmi ponoriek.
Presne tak, to všetko budete môcť vlastnoručne pilotovať, resp. riadiť. Pacific delí boje do troch veľkých skupín – letecké, lodné a ponorkové, pričom všetky tri skupiny sú navzájom veľmi úzko prepojené. Zo začiatku sa budete spoliehať najmä na letectvo. Vo veľmi príjemnom arkádovom štýle tak budete lietať so stíhačmi, bombardovať ciele strmhlavými či klasickými bombardérmi, alebo útočiť na plavidlá torpédami. Dôraz pri vytváraní leteckého modelu bol kladený najmä na jednoduchosť a zábavnosť, nebudete potrebovať 800 stranový manuál len na to, aby ste zistili, či vám fungujú na lietadle stierače a zapaľovač cigariet. Stroje sa ovládajú intuitívne, stačí pár minút a japonské Zero vás bude počúvať na slovo. Okrem nepriateľskej streľby si bude treba dávať pozor len na to, aby ste to pri spomalených náletoch naozaj neprehnali s uberaním plynu (hrozí strata vztlaku).
Ovládanie lodí je rovnako jednoduché, ale vzhľadom na veľkosť plavidiel o niečo pomalšie. Obrovský torpédoborec jednoducho nemôže robiť na hladine rovnaké gymnastické zostavy ako stíhacie lietadlo na oblohe. Lode, hlavne tie väčšie, majú desivý palebný arzenál. Sú ťažkopádne, ale keď sa doplavia na dostreľ k cieľu a otočia sa správnym smerom, kanonáda projektilov ho po chvíle paľby premení na sutiny. Práve korekcia smeru s ohľadom na palebné trajektórie kanónov tvoria alfu i omegu vašeho snaženia na kapitánskom mostíku. Samostatnou kategóriou sú potom ešte lietadlové lode, ktoré nedisponujú vlastnou výzbrojou a preto sú veľmi zraniteľné nepriateľskými fregatami či bombardérmi.
Ponorky tvoria tretiu skupinu strojov na bojisku. Ich výhodou je schopnosť zasadiť úder torpédami na krátku vzdialenosť bez toho, aby si to nepriateľ všimol. Akonáhle je ale pozícia vyzradená, stáva sa ponorka ľahkým cieľom pre hĺbkové nálože a prieskumné lietadlá. Ovládanie ponoriek vo veľkej miere pripomína lode s jednou pridanou funkciou – korekciou hĺbky plavby.
Súboje v neskorších fázach hry kladú dôraz na rovnomerné využitie všetkých bojových zložiek. Budete sa jednoducho stlačením tlačidla prepínať medzi lietadlami, aby ste zničili nepriateľské inštalácie na ostrovoch, prípadne zamedzili zbombardovaniu vlastných pozícii. Lode tvoria základný útočný nástroj pri útoku na pevninu, no a ponorky sa v tichosti budú zakrádať do prostriedku nepriateľskej flotily, aby tam začali svoj smrtonosné akvabelové predstavenie. Akonáhle sa prepnete z jednej jednotky na druhú, zmocní sa tej „neaktívnej“ umelá inteligencia, ktorá si prekvapivo celkom dobre dokáže určiť priority a rozhodnúť sa ako ďalej.
Zatiaľ stále hovoríme iba o akčnej časti hry. Tá sa dá opísať ako veľmi arkádový simulátor lietadiel, lodí a ponoriek druhej svetovej vojny. Vyvolanie strategickej mapy ale dáva BS: Pacific úplne iný rozmer. Sadou jednoduchých príkazov je možné celé bojové zoskupenia ovládať ako ktorúkoľvek inú RTS. Označíte plavidlo, cez waypointy ho navigujete do zátoky, určíte ciele a zvyšok necháte na umelú inteligenciu. Z paluby lietadlovej lode odštartujete tri letky stíhačov a jednu letku bombardérov, prikážete im, aby sa navzájom kryli a v uzatvorenej formácii zaútočili na nepriateľský krížnik. Ponorke prikážete, aby sa dostala nepriateľovi do chrbta a vypustila torpéda na nič netušiace zásobovacie trajekty. Okrem toho je možné nastavovať správanie jednotiek (agresívne, pasívne), poškodené lietadlá sa dajú odvolať naspäť na základňu a u plavidiel sa dá rozhodnúť, či bude väčšia priorita opráv pridelená zbraniam, palube, motorom atď.
Väčšina rozhodnutí pomerne veľkou mierou ovplyvňuje vzniknutú situáciu na bojisku. Ako vhodný príklad poslúžia lietadlá, ktorým priamo určujete výzbroj – ak pošlete do vzduchu priveľa vtákov ozbrojených torpédami, bude váš útok na pozemné ciele prinajmenšom neúčinný, úprimne povedané doslova hlúpy. Naopak, letka stíhačov s obyčajnými guľometmi opancierovanej lodi nespôsobí žiadne poškodenie. Taktická časť hry sa napriek všetkým svojim možnostiam nesnaží ani zďaleka priblížiť klasickej stratégii, prináša skôr vybalansovaný pomer medzi čistou akciou a občasným plánovaním. Hardcore taktici ohrnú nosom, víkendoví stratégovia budú náramne spokojní.
Misie v kampani či v skirmishi majú podobné zameranie, jedná sa najmä o úlohy typu nájdi a znič. Nájdu sa ale aj výnimky, ktoré tento stereotyp búrajú a prinášajú toľko potrebný prvok osvieženia. Preplíženie sa pod stráže do prísne chráneného prístavu v Sydney v japonskej ponorke, obsadzovanie ostrovov výsadkovými člnmi, obrana pozícií, ničenie nepriateľských bombardérov... Podľa zásluh v misiách sa priamo na bojisku odomykajú rôzne dočasné bonusy (rýchlejšie opravovanie, účinnejšie strelivo), po ukončení levelu sa zas odomyká nová technika (lepšie lietadlá, lode).
Zoznam pilotovanej a riadenej techniky je skutočne bohatý. Američania priletia napríklad na Hawker Hurricane, Buffalo, Dauntless, B-17 Flying Fortress, B-29 Superfortress a priplávajú na lodiach triedy Iowa, New York Class, Fletcher a ďalších. Japonci nastúpia do boja v lietadlách Zero, Oscar, Gekko, Raiden, Shinden a v lodiach Kongo, Fuso, Tone či Takao. Celá ponuka techniky je oveľa širšia a hádam netreba pripomínať, že sa v ňom nachádzajú aj najlepšie ponorky oboch strán a dokonca aj pár prototypov a tajných zbraní. Špecialitkou sú kamikadze bojovníci. Bude to znieť zrejme veľmi morbídne, ale samovražedné útoky sú skutočne „zábavné“.
Odvrátené stránky hry spočívajú v grafike a ovládaní. Spracovanie modelov techniky je na tom výborne, horšie to je s podaním ostrovov a všeobecne pevniny – nedostatočne detailné objekty, rozťahané textúry. Navyše lietadlá 2. SV nelietali tak rýchlo, aby si to nebolo možné všimnúť. Xbox360 verzia tiež trpí znateľným prepadom frameratu pri pohľade z kokpitu lietadla. Aj keď je snaha o maximálne zjednodušenie ovládania zrejmá, nie vždy sa to autorom podarilo na jednotku a zvyknutie na rôzne kombinácie chvíľku trvá. Do ovládacej schémy ešte mohol (a tu si asi trochu protirečím) pribudnúť jeden element – zrýchľovanie času. Občas presuny medzi waypointami, hlavne na pomalých lodiach, trvajú dlhšie, než je zdravé.
Z Battlestations: Pacific sa nakoniec vykľulo príjemné prekvapenie. Môže za to hlavne množstvo misií, dlhý zoznam použiteľnej techniky, akčný i strategický pohľad na hru a niekoľko ďalších atribútov. Ak ste už presýtení všetkým FPS-kami, akčnými adventúrami, športmi alebo závodnými titulmi, môže byť súboje o Pacifik presne to, čo hľadáte.
