„Rorschachov denník, 3. Augusta 1977. Toto mesto je už načisto prehnité. Medzi skazenými už môžeme nájsť všetkých ľudí, všetky rasy, každého veku, obe pohlavia, všetky vierovyznania. Každý z nich je odsúdený na záhubu. Čo iné sa dá čakať od krajiny, kde sú ľudia schopní si znovuzvoliť Nixona. Toto mesto sa ma bojí, videl som totiž jeho pravú tvár. Onedlho sa kanály plné bezcharakternosti a nemravností vylejú, ľudia budú nariekať, budú kričať „Zachráň nás!“ a ja sa len pozriem na nich a zašepkám „Nie!“

Miniséria vychádzajúca zo základov pravdepodobne najlepšieho komiksu všetkých čias (Minimálne Times knihu Watchmen od Alana Moora zaradil medzi 100 najlepších) malá dánske štúdio Deadlines Games zachrániť pred krachom a aj im prichystať nejaký kapitál na ďalšie dva ich nádejné projekty. Časy sú však zlé a ani takto silná licencia ich nedokázala pred krachom zachrániť. Zatiaľ čo po prvej časti The End id Nigh ešte hovorili otvorene o svojich veľkých plánoch do budúcnosti, tak dnes zisťujeme, že The End is Nigh Part II sa nakoniec stala ich labuťou piesňou, s ktorej dospievaním mali vďaka veľmi pokročilej tubere veľké problémy. Problémom epizodických hier však je, že ďalšie časti už toho nového väčšinou veľa neprinesú. Bude to teda aspoň dôstojné posledné zbohom hráčom a fanúšikom pôvodnej predlohy?

„V tomto svete už niet komu dôverovať. Nie len, že som videl pravú a skazenú tvár tohto sveta, ale už aj ľudia, o ktorých som si kedysi myslel, že sú mojimi priateľmi, začínajú ukazovať svoju pravú tvár. Svinstvo je všade navôkol mňa, ale ja sa nepoddám. Nikdy. Ani tvárou v tvár armageddonu, v týchto veciach neexistuje kompromis. Daniel Dreiberg, bojujúci so zločinom ako nový Nite Owl, kedysi môj priateľ, možno o ňom viete. Kedysi sa vyjadril, že bojovanie proti zločinu je iba detská fantázia, ktorá sa stala skutočnosťou. Nesúhlasím. Je to poslanie. Ale od nášho posledného prípadu už budem na všetko sám, už sa s ním ďalej nemienim zahadzovať. Povedal, že si neviem predstaviť, aké je ťažké byť mojím priateľom. Už ho o to neprosím.“

Ako už moje vyššie napísané voľne pospájané komiksové myšlienky doplnené o moje vlastné v interpretácií jednej z najcharizmatickejších postáv v histórii komiksu naznačujú, tak tentoraz sa príbeh bude točiť okolo rozpadnutia priateľstva medzi hlavnými protagonistami hry. To by možno ani nebolo také zlé, keby príbehová linka plynule nadviazala na koniec prvej časti tejto série. A že aj bolo na čo nadviazať! V závere hráč zistí, že v pozadí celej jeho naháňačky za vyriešením prípadu stál samotný Komediant a tým pádom aj americká vláda, ktorej oddane slúžil. Tu pred nás autori predostreli úplne novú príbehovú linku odohrávajúcu sa síce po prvej časti, ale ešte stále pred udalosťou známou ako Keene Act, ktorá znamenala koniec maskovaných bojovníkov proti zločinu.

Roschach prichádza za Danielom s páskou, na ktorej je unesené dievča menom Violet Greene. A netvári sa byť práve dobrovoľne unesená. Polícia je v obrovskom štrajku a tak nemá kto iný pomôcť, len dvojica hrdinov. Cez rozľahlé prostredia ulíc mesta, bordelu, klubu sa prebijete stovkami nepriateľov a to len preto, aby ste zistili, že dokonca už ani pornobiznis nie je taký čistý, ako býval kedysi. Vo všetkom majú prsty vysokí politickí pohlavári a to všetko pod patronátom Dreibergovej starej známej Twilight Lady. Dokonca aj tá malá ... Violet je v tom nakoniec dobrovoľne. Dokáže jedna hrdzavá žena v obtiahnutom latexovom oblečku s topánkami na veľmi vysokých podpätkoch a výstrihom až po členky, aj keď na opačnej strane zákona, rozhodiť jedno dlhoročné priateľstvo?

„V tomto meste už ani tie špinavé prostitútky nie sú to, čo bývali. Kedysi sa aspoň dali označiť za ľudí. Dnes im v žilách koluje to isté, čo aj v miestnych stokách. Tie policajné svine s bezdôvodným pocitom akejsi fiktívnej vlastnej nadradenosti, ktorou si kompenzujú vlastnú neschopnosť a menejcennosť, sú už zas v štrajku. Ulice sú plné gangov, v miestnych kluboch už nenájdete normálnych ľudí a miestny bordel? Aj keď sa snaží tváriť luxusne, tak je to len hniezdo samých... ! Niekdajšia zvrátenosť by bola dnes ľaliovo čistou.“

Prvej hre som vytýkal hlavne jej dĺžku. Autori sa z toho viditeľne nepoučili a dnes nám ponúkajú približne rovnako dlhý predkrm ako minule. Bohužiaľ hlavného jedla sa už asi nedočkáme. Počet kapitol sa tentoraz zredukoval iba na 3 + až 2 záverečné súboje (zvlášť ten posledný je celkom prekvapivý, po dohratí hry aj samostatne hrateľný). Toto číslo vás však strašiť nemusí, ich dĺžka sa totiž výrazne natiahla. Veľa kratších je tentoraz nahradených malým množstvom dlhých. A zvlášť posledná kapitola je až o nervy, taká je dlhá (poznáte to, máte chuť vyhodiť mašinu von oknom, ale nemôžete, lebo ste po dlhej dobe stále len niekde uprostred). Čo však autori poriadne vylepšili, tak to je ich variabilita.

Síce tu máme základ iba v nočnom klube, uliciach mesta a v luxusnom bordeli, tak aj pasáže v nich sa celkom príjemne striedajú a menia. Navyše sú prostredia podstatne bohatšie ako v prvej časti a obsahujú ešte väčšie množstvo príjemných blbostí, ktoré dávajú pocit, že neprechádzate iba prázdnymi chodbami. Síce už v prvej často bol tento element na dobrej úrovní, tu je všade ešte viac predmetov. Konečne teda aj máme možnosť využiť fyziku v hre. Počas hry narazíte, zakopnete o množstvo vecí a všetky sa celkom príjemne reálne tvária.

Vraj boli do hry zakomponovaní aj noví nepriatelia. Bohužiaľ mi osobne prišli len ako tí predchádzajúci, ale s iným skinom. Zas sú tu iba dva typy a to odolnejší a menej odolní. Pekne sa však pridalo na ich agresivite, ktorá je tentoraz nastavená o kúsok vyššie a miestami je to fakt poznať, hlavne vo väčšom počte. A vtedy budete aj umierať a to dosť často. K zvýšeniu obtiažnosti hry prispeli slušnou mierou aj nové zbrane, z ktorých stačia tak 2 rany a už nahrávate posledný checkpoint. V bizarnosti však vedú latexové krásavice z bordelu, ktoré vás mlátia bičíkmi a inými sado-maso pomôckami (radšej ani nehovorím o novom type nepriateľa – sado-maso pupkáčoch s veľmi nepríťažlivým výzorom). Našťastie však tieto zbrane dokáže hráč využiť vo svoj prospech a to v postave Rorschacha, ktorému táto možnosť ostala z predchádzajúcej časti.

Práve predchádzajúcu časť som označil za najlepšiu beat´em up akciu za veľmi dlhú dobu, dvojka v tom trende pokračuje. Už aj tak slušný register úderov autori obohatili o nové prvky a to ako v klasických bitkách, tak aj vo finišoch. To všetko navyše sníma ešte lepšie spracovaná kamera ako minule. Dočkáte sa úplne krásnych uhlov a prestrihov, ktoré takmer dokonalú bojovú choreografiu k tej dokonalosti privádzajú. A k tomu ani netreba nekonečné množstvo komb, plne stačí, keď sa na to dá krásne pozerať. Trošku zložitejší je teraz už aj systém protiútokov a na rozdiel od predchádzajúcej časti neodrazíte už úplne všetko. Zlepšenia sa dočkali aj špeciálne schopnosti hrdinov – hnev pri Rorschachovi a elektrický oblek Owla.

Grafická stránka je aj tentoraz špičková, akurát je tu viac miest, kedy vynikne. Nájdete tu viac prašných lokalít, reflektorov vrhajúcich vaše tiene a odleskov z prostredia. Nie je ani badať nejaké vylepšenia, skôr lepšie využitie možností enginu. O zvuku nemôžem hovoriť inak ako v samých superlatívoch. Kto raz počul Haley-ho ako Rorschacha, tak už nikdy nebude chcieť počuť dabing. Jeho hlas je priam podmanivý a v tejto hre vďaka väčšiemu počtu komentárov skvele vyniká. To isté však platí aj o ostatných postavách, hlavne sa pridalo na filmových hláškach ako napríklad „Never compromise!“

Nemyslím si, že by End is Nigh Part II bola zlá hra. Po všetkých stránkach (až snáď na ten príbeh) sa jedná o vylepšenú prvú časť. Bohužiaľ tých vylepšení nie je až toľko, aby som mohol s pokojným svedomím udeliť rovnakú známku ako prednedávnom. Aspoň, že hra dostala výrazne priaznivejšiu cenu, ako tomu bolo v prvej časti. Pre fanúšikov je jednoznačne kombo oboch epizód povinnosťou. Fanúšikovia žánru hľadajúci rýchlu a svižnú (a hlavne v lokálnom coope chytľavú) záležitosť a nemali tú česť s prvou časťou, tak nech rovno siahajú po tomto kúsku. Bohužiaľ má hra trošku viac drobných chybičiek, ale tie treba fakt hľadať.