Hľadanie konkrétnej adresy aj s mapou v ruke je v Japonsku tak trochu lotéria. Nebyť orientačných bodov na dôležitých križovatkách a mostu niekde v diaľke nikdy by som cestu k Polyphony Digital nenašiel. Čo bolo ešte prekvapujúcejšie, budova, kde sídlia autori Gran Turismo, nie je vôbec označená logom. Nebyť dvorného tlmočníka postávajúceho pred budovou, tak vedľa nej prejdem bez povšimnutia.

Žiadne Ferrari, žiaden Nissan GT-R v dohľade, iba okachličkovaná budova, ktorú má Polyphony iba pre seba. A nie je jediná. O kúsok ďalej pracuje druhý satelitný tím programátorov výhradne na online komponente Gran Turismo 5. Po východe z výťahu už bolo jasné, kde som, na čiernej stene svietilo logo Polyphony a po prekročení prahu lobby, sa človek ocitol nie vo vývojárskom štúdiu, ale v dielni.

Na dvojitom strope boli poukladané predné nárazníky z Nissanov, náhradné pneumatiky a kúsok od odstrčeného stojanu s GT5 sa váľali nové sedačky zabalené v igelite. Ako neskôr povedal šéf Polyphony Kazunori Yamauchi, obe sedadlá sú pre jeho GT-R. Chcel by som mať jeho garáž, aj s tými dvomi Fordami GT.

Kúzelníci chaosu

Striktne industriálny dizajn reprezentatívnej miestnosti so zasadačkou, kde prebiehala prezentácia GT5 a policami pre trofeje, medzi ktorými je aj valec z monopostu Ferrari F1 a pohár získaný Yamauchim na pretekoch na Nordschleife, ostro kontrastuje s tým, čo je oddelené obyčajným pletivom. Prázdny priestor je ukážkou dôležitosti a poukazuje, že štedrosť narábania s vnútorným prestorom jednoducho nehrozí. Steny sú zdobené fetišistickými zábermi na detaily áut. Zrkadlovo naleštená podlaha z tmavého dreva vedie do uzučkej uličky, kde sa nachádza miestnosť pre brainstorming. Okamžite sa ocitáte na inej planéte, zen oáza tradične zariadenej japonskej miestnosti pripomína tie, aké nájdete v chrámoch. Na stene visí tapiséria od jedného z mnohých výtvarníkov štúdia, ktorí majú k dispozícii aj vonkajšie múry na vystavovanie vlastných diel.

Vo vstupnej hale sa nachádza aj pult pre DJ-a, ktorý celý deň robí náladu zamestnancom. Podľa vrstvy prachu na mixe možno usudzovať, že ho vyhodili za nepriaznivý JPop alebo jednoducho pred TGS nebolo čas na muziku. Od vstupnej haly je štúdio oddelené obyčajným pletivom a dvojdielnymi dverami. Za nimi je to iný svet. Napravo sa nachádza poschodová serverovňa, ktorá skôr pripomína elektráreň s laboratóriom pre atómových fyzikov.

V štúdiu takmer nikoho niet. Yamauchi hovorí, že zamestnanci majú voľno po prípravách na TGS, ale niekoľkých zamestnancov sme tu a tam v boxoch našli, ako jedno drobné žieňa obkolesené stohmi papiera, ktoré sa každú chvíľu mali na ňu zvaliť. Nával novinárov absolútne nevníma, vyberá z neporiadku dokumenty a údaje prepisuje do tabuľky. Organizovaný chaos vládne celému Polyphony.

Upratovačka by tu dostávala infarkt na každom kroku. Všade sú kopy časopisov, krabice modelov autíčok, police sa prehýbajú pod kilami kníh, na nosných stĺpoch sú zavesené podpísané dresy od osobností motošportu, pri boxoch sú odparkované kolobežky, mini bicykle, ale aj cestovné kufre značky Rimowa. Yamauchi doporučuje polykarbonátový model a len so žartom dodá, že keď idú zamestnanci na služobnú cestu, tak nechtiac robia aj reklamu výrobcovi kufrov, pretože ich majú okolo 40.

Čas na konkurenciu a oddych

Priestor každého zamestnanca je vyzdobený tak, aby sa cítil na pracovisku ako doma. Kam sa pozriete, sú figúrky od výmyslu sveta, rôznych veľkosti, kde tu narazíte na pretekársku prilbu. Odvšadiaľ cítite nadšenie pre prácu a zapálenie pre autá.

Kúsok od serverovej miesnosti sa nachádza tabuľa s dochádzkou, sú tu mená všetkých zamestnancov na danom poschodí. Farebné magnetky s piktogramom hovoria o tom, či sú v práci, na služobnej ceste, spia (pod stolom :-)) alebo oddychujú. A o relax je tu postarané kráľovsky. Nemalá miestnosť kombinuje neskombinovateľné, kuchynka susedí s obrovskou obrazovkou, kde sa testujú konkurenčné racingy, ale hrajú aj iné obľúbené tituly. Áno je tu aj Xbox360. O necelý meter je tu stolík pre fajčiarov, čelná stena je pokrytá policami s literatúrou, má dve poschodia a pri okne je rozložený posiľňovací stroj, bežecký simulátor, masážne kreslo a niekoľko hudobných nástrojov. Všetko má svoje miesto, aj tabuľa s požičanými knihami. Aj tu nájdete kde tu pohodené angličáky alebo figúrky. Koho sú, to nevieme.

Túra po štúdiu Polyphony Digital netrvala dlhšie ako 30 minút. Na tvári Yamauchi-sana je vidieť radosť podeliť sa o každučký detail, čas je však neúprosný. Ani stovka fotografií nedokáže dostatočne zachytiť atmosféru, aká dýcha z miesta, kde vzniká Gran Turismo. Každá ďalšia sekunda je drahšia ako tá predošlá a nechcete, aby vám uniklo čo i len slovíčko z úst šéfa Polyphony.

Pikošky z Polyphony

Dozvedeli sme sa napríklad, že pravidelne si štúdio prenajíma okruh, kam dovezú zapožičané autá a nechávajú zamestnancov jazdiť na trati celý deň, z ktorého je potom vytvorený špeciálny plagát. Yamauchi sa pochválil špeciálne vytunenou Hondou S2000 s karbónovou šasi, ktorá váži 940 Kg, ale aj tým, že nedávno sa snažil na Nordschleife hľadať nové ideálne stopy, ale tú, ktorú našiel priamo v Gran Turisme, sa ukázala ako najrýchlejšia.

V Polyphony Digital vládne chaos, Japonci však vedia, čo robia a nenechávajú nič na náhodu, ani trailery a promo obrázky, ktoré sa vraj renderejú a pripravujú počas celého roka, aby uspokojili médiá a hráčov celom svete. Z doposiaľ nezverejneného traileru premietnutého počas prezentácie v predpremiére s rýchlou jazdou nočným Tokiom behal až mráz po chrbte.

Opustiť druhé poschodie Polyphony Digital s vedomím, že sa sem už možno nikdy nedostanem, bolo bolestivo uspokojujúce. Suvenír - LEGO macík vyrobený pri príležitosti 10. výročia značky Gran Turismo - je dôkazom, že som nazrel do kuchyne racingových mágov a vy ste mohli byť aspoň prostredníctvom textu a fotiek pri tom.

Týmto by som chcel poďakovať SONY Czech za príležitosť dostať sa na tak jedinečné miesto ako Polyphony Digital.