Zo začiatku malá úvaha. Všimli ste si už v obchodoch s handrami aká momentálne letí farba? Fialová. Môj problém je, že maximálne nenávidím túto farbu a pokiaľ niekedy idem do obchodného centra, tak na mňa vyskakuje odvšadiaľ. Každý výklad fialový, každá predavačka oblečené fialové, aj pekné aj škaredé nakupujúce ženy majú na sebe niečo fialové a nútia to aj svojim deckám, Fialová nosí fialové, dokonca aj osvetlenie je fialové. Z fialovej (farby) sa mi chce zvracať a toto je priamy útok na moju osobu. Teda vlastne toto a Star Wars The Clone Wars: Republic Heroes (SWTCWRH). Oddnes mi kľudne podstrčte miesto fialovej obrázok tejto hry a predvediem vám dáviaci reflex v plnej paráde. Toľko k mojím problémom.

Hra sama o sebe samozrejme fialová nie je, no je špatná ako logo STV a to už je čo povedať. Skôr ako sa do toho pustíme, si v krátkosti prebehneme kladné stránky hry. Postavy sa podobajú predlohám a zvuky s hudbou tiež ujdú. Bodka. No dobre, bolo by nesprávne o plusoch napísať len jednu nerozvitú vetu. Ak ste fanúšikmi Star Wars univerza, tak vás pravdepodobne neminula nová kreslená (CGI) séria odohrávajúca sa počas klonových vojen, ktorá momentálne zavŕšila svoju prvú sériu a štartuje druhá. Hra dejovo (ha-ha-ha) vypĺňa priestor medzi týmito sériami. V hre stretnete takmer všetkých, ktorí sa tu objavili a ich spracovanie je precízne a príjemné. Hlavnou postavou nie je len Anakin, ako sa spočiatku zdá, ale do rúk dostanete aj Obi Vana, mladú padavanku Ashoka Tano, majstra Windu a Kita Fisto. 

Vždy po úrovniach chodíte vo dvojici a pokiaľ nenájdete ďalšieho masochistu, ktorý by ovládal druhú postavičku, preberie oprate počítač. Na hudbe sa toho veľa pokaziť nedalo, keďže je prebraná priamo zo seriálu alebo filmov a to isté platí aj o zvukových efektoch. LucasArts disponuje mega databázou zvukov všetkých laserov, svetelných mečov, motorov stíhačiek a všetkého iného z filmov, a dali ich k dispozícii štúdiu Krome. Tí už mohli len prstom ukazovať, ktorý chcú a ktorý nie. Takže tu nemali čo pokaziť.

V krátkosti by som aj načrtol dej, ale je taký nulový, že to snáď ani nemá význam. Republika má opäť problémy a okrem Jediov posiela do boja aj armádu klonov. Spolu, teraz príde uber spoiler, musia zastaviť temného Sitha. Sprievodné dialógy v prestrihových scénach výborne pasujú do hry, pretože sú primitívne a plytké a tak nevyčnievajú z radu. Po zabití asi gaziliónu robotov v animačke obstúpia hrdinov piati droidi, čo komentuje Anakin „Myslím, že budú problémy“. Každý masívnejší výbuch v diaľke musí mať komentár „Z tohto mám zlý pocit“ alebo „Cítim narušenie Sily“. Táto žuvačka už je vyžuvaná pán Lucas. Bubliny, ktoré robila po prasknutí, nerobia ohlušujúci rachot ako kedysi. Skôr to teraz pripomína malý prd vo vani.

Takže tu máme nejakých Jediov, ktorí ovládajú Silu a môžeme sa tešiť na rôzne kreácie so Silou a na umenie ovládania svetelného meča. Žiadne také. Jedinú silu, ktorú všetci ovládajú, je Force Push, čiže odhodenie. Prečo nemá každá postava aspoň inú zručnosť? Takto je úplne jedno, koho ovládam, keď sa okrem vizáže nič nezmení. Umenie meča je založené na stláčaní jedného tlačidla a v závislosti od nabitého kombo-metra (nabíja sa zabitím droidov) postava švihá mečom rýchlejšie. Vývojárom ani náhodou nenapadlo použiť druhý analog na rotáciu kamery, miesto toho tu máte len jeden zúfalý pohľad. Z tejto perspektívy tak môžete nadobudnúť dojmu, že rozdávate rany nepriateľom jednu za druhou, no stojíte tak päť metrov vedľa neho. Rovnako skákanie po jednotlivých plošinách je na hlavu, pretože nie je jasné, kam treba skok smerovať a Jedi zakape hrdinskou smrťou. Jedinou záchranou sú checkpointy vzdialené dvadsať metrov od seba a nekonečno životov. Tak sa toto nešťastie dá dohrať do konca.

Nepriatelia na vás útočia vo vlnách vždy po otvorení dverí alebo prepnutí spínača či animačke a ich počet sa blíži počtu zŕn na jarnej kukurici (rozumejte málo) aj keď by ste zvládli naraz o 300 percent viac. Padajú po prvej rane, silnejší po dvoch a na tých najsilnejších môžete vyskočiť a použiť ich zbrane proti im samotným. Keď sa prejete Jediov (asi tak dve úrovne), prídu na radu klony. Klony na rozdiel od rytierov nedisponujú mečmi, ale blastermi. Naraz dokážu bežať aj strieľať do rôznych smerov a voči zásahom nie sú takí odolní ako Jediovia. Tu by ste pravdepodobne mali uplatniť taktiku skrývania sa za prekážky a pomalého postupu vpred, no platí tu o checkpointoch to isté, ako som už zmienil, čiže sú dvadsať metrov od seba a počet životov nie je limitovaný. To sa, samozrejme, rovná Rambo štýlu hrania a miesto za pätnásť minút level prejdete za tri. Ani takáto krátka skúsenosť s klonmi vás však z ukrutného stereotypu a nudy nevytrhne, pretože o chvíľu za nich hráte znova a už len preskakujete jeden level s nimi a ďalší s Jedimi, Jediami, Džedájmi, boha.

Grafika neopúšťa katastrofické vody, to platí aj o level dizajne. Plejstejšn dva grafiku na PC-čku už niekoľko rokov nemusím a prirovnať level dizajn ku koridorovke, no asi by som urazil všetky slušné koridorovky a tuneloidy. Systém skackania sa opakuje stále dokola a v celých troch aktoch hry s tridsiatimi levelmi je použitých minimum rozdielnej grafiky. Jediné, čo ma trocha nadchlo, bol veliteľský mostík, na ktorom stával (alebo ešte len bude stávať) Darth Vader.

Držte sa ďaleko ďaleko v preďalekej galaxii od tohto veľdiela. Za tých šesť zabitých hodín som sa mohol radšej naučiť základy štrikovania alebo háčkovania. Mohol som mať rýchlo kurz varenia Dobrej gazdinky, prečítať 12 kníh Daniele Steelovej alebo Rozamundy Pilčerovej, písať do každého komentára, ktorý nájdem na webe s nulou „Prvýýý“ alebo niekomu, kto sa mýli na internete, vsugerovávať vlastný názor. Všetky tieto blbosti by boli určite lepšie stráveným časom ako hrať SWTCWRH. Ešte aj skratku to má otrasnú. Hnus jeden fialovej.