WHITE KNIGHT CHRONICLES |
WHITE KNIGHT CHRONICLES |
White Knight Chronicles je presne typ hry, kvôli ktorému si mnohí kupovali PS3. Poriadna japonská RPG, kde sa to hemží dobrými charaktermi, megalomanskými príšerami i ďalšími protivníkmi, a to všetko v nádhernom svete plnom netradičných lokalít, ktoré budú pastvou pre oči a veľkú TV.
Level 5 je zárukou kvality a nutno podotknúť, že ani po 10 rokoch PS2 nádielky (Dark Cloud 1,2, Dragon Quest VIII, Rogue Galaxy) nesklamal a WKC si nezaslúži nízke hodnotenia, ktoré už stihol schytať inde. Je to náročnejšie obdobie pre recenzovanie japonskej RPG, keď je Final Fantasy XIII za dverami, na druhej strane toto je hra, na ktorú čakáme od premiéry v Tokiu dobrých 15 mesiacov!
Na japonské pomery má prekvapivý začiatok – v menu vás totiž zdrží 10 - 20 minút tvorba postavy, a to celkom prepracovaná. Prečo si v JRPG tvoriť postavu a nezadať len meno ako obvykle? Pretože WKC kombinuje v skutočnosti dve hry – základnou porciou je zhruba 30-hodinový príbeh, kde putuje vytvorený hrdina s väčšími esami, no paralelne sa môže vydať so svojou výbavou i skúsenosťami na oveľa väčšie výzvy do online sveta. JRPG + MMORPG = WKC? Asi tak.
Príbeh začína v zámku, kde princezná Cisna prežila celý život po vlastnej tragédii a odvtedy stratila hlas. Keď jej svitalo na lepšie časy a mala si dopriať veľkú oslavu, došlo k jej únosu. Ten predstavuje veľké zlyhanie pre Leonarda, obyčajného chlapca túžiaceho splniť úlohu dodávateľa vína. No keď sa skupina Magi pokúša zaútočiť na zámok i kráľovskú rodinu, jeho rola sa rýchlo mení na dobrodruha odhodlaného zachrániť princeznú. Ešteže je v blízkosti aj starobylé brnenie, ku ktorému sa Leonard dostane a neskôr rozpúta jeho silu... áno, obrovského Bieleho rytiera veľkého ako panelák.
Váš avatar sa často na dianie iba pozerá, no zároveň zbiera cenné skúsenosti, ktoré zúročí vo vlastných bojoch. Príbehová časť WKC spĺňa viaceré atribúty kvalitnej japonskej RPG – story si vyhradzuje miesto pre množstvo zvratov, ale pritom nie je príliš vážna, dôjde aj na humor či odľahčenie. Postavy sú dobre napísané, rovnako ako ich dialógy, takže nuda pri pochode krajinou či dungeonmi nehrozí. V tomto smere je celkom kvalitný anglický dabing (nie samozrejmosť pri JRPG prekladoch) vrátane svojských prízvukov postáv či jednotlivých scén.
Aj samotný svet je skutočne nádherný a neraz vám PS3 zoberie dych, už pri pohľade na malebnú krajinu, ktorú Level 5 netvorí iba strojovo v štýle „toto je zelená pláň a v jej strede lesklé jazero“, ale má svoju povahu, históriu a svoje stredoveké prostredie neraz osvieži menej tradičným prvkom irónie. Vybrané časti krajiny sú však iba predkrmom k hlavnému chodu, ktorým je napríklad mesto Greede umiestnené na chrbte obrovského tvora menom Demithor alebo aj jednotlivých dungeonov. Je to teda krásny svet, v ktorom sa oplatí byť, skúmať ho, hľadať poklady či predmety a predovšetkým bojovať.
Súbojový systém je pomerne jednoduchý, ale zábavný. Ťahové súboje ponúkajú počas boja pomerne veľké množstvo priestoru na presun po bojisku, prípadne aj útek. No pri nižšej obtiažnosti sa zdrhnúť neoplatí, hoci občas sú fyzické údery nepriateľov silné a zastihnú vás všade. Vy na druhej strane máte k dispozícii štandardnú paletu úderov a útočnej, obrannej či liečivej mágie. Súboje však ovplyvňujú dva podstatné elementy – tým prvým sú kombá, vďaka ktorým môžete efektívnejšie vyraziť proti nepriateľom, keď si zložíte jednotlivé útoky či kúzla dokopy. Kľúčom k víťazstvu a dobrej hrateľnosti je však ich striedanie. Ak si myslíte, že si vytvoríte iba jedno-dve silné, skôr či neskôr vás dakto dorazí alebo vás to prestane baviť. To druhý element nájde svoje využitie takmer vždy, keď máte dostatočný počet bodov na jeho vyvolanie. Áno, očakávaná transformácia na Bieleho rytiera vám je k dispozícii prakticky kedykoľvek, počet bodov však nie je nekonečný, preto je vhodné čakať s vyvolaním White Knighta až na bossa. Pripomína mi to staré dobré šetrenie Limit Breaku vo Final Fantasy VII, aj tam ste ho mohli vyvolať hneď, ako sa naplnil ukazovateľ, ale na čo ho míňať pri obyčajnom oponentovi, keď boss je zrejme za rohom?
Súboje s Bielym rytierom patria medzi najlepšie zapamätateľné momenty. Hoci ťahový systém a kombá sú dobre vytvorené, až pri vyvolaní obrovského bojovníka v brnení získava hra riadnu príchuť megalomanskej RPG – aj vaši nepriatelia budú vyvolávať ochrancov často. A mlátenie velikánov, to je japonskej kultúre veru blízke. Sú to momenty ako súboj s veľkým Cerberom či jeho kópiami, ktoré si po dlhšom čase pamätáte a odnášate z hrania.
Niežeby sa pozornosť sústredila iba na zbieranie akčných bodov a vyvolávanie rytiera. Vývoj samotnej postavy ponúka veľké možnosti – stačí si postupne zvyšovať množstvo skúsenosti a hra vás už od začiatku púšťa k výberu rozličných vlastností. Miestami selekcia pripomína talentové stromy z World of Warcraft – stačí mať len dostatočný počet bodov a vlastnosť je vaša. Na druhej strane, táto cesta je pomerne schodná, pretože už v polovici hry môžete mať zaujímavé schopnosti a stále máte aj šancu ich ešte dlhý čas využívať. Vďaka solídne nastavenej obtiažnosti navyše WKC od vás nežiada toľké hodiny grindovania a úmorného tréningu, občas sa v nejakej lokalite zastavíte, aby ste ju mohli obdivovať a popritom zvládnuť pár bojov, no nenarazil som vyslovene na moment, kedy by ma príliš nízky level či schopnosti nedokázali posunúť ďalej.
To samozrejme neznamená, že v hre sa nenachádzajú patričné výzvy. Popri hlavnej porcii obsahuje anglická verzia cca 50 vedľajších questov, ku ktorým sa dopracujete čiastočne pri prechádzaní bodmi príbehu alebo po jeho ukončení. Existujú dve cesty, ako sa ku questu postaviť – skúsiť ho sami alebo sa dať dokopy s ďalšími tromi-štyrmi bojovníkmi a ísť do boja spoločne. Nesiete si všetku výbavu i znalosti, bojuje sa ľahšie. Prihlasovanie sa do online bojov prebieha z každého save-pointu, kde sa dostanete do tzv. GeoNetu a tam si už vyberáte dobrodružstvá. Celý systém vedľajších questov mi v prvom rade pripomína sériu Monster Hunter – časový limit questu, podmienky splnenia a vo veľkej miere ide aj o zbieranie predmetov či zbrane. V online móde už pochopíte, prečo ste si vytvárali toho vlastného avatara, na čo vám slúži guild rank (questy sú totiž sprístupňované podľa neho), akurát budete musieť oželieť absenciu Bieleho rytiera.
Posledným žrútom času (za to obrovským) je GeoRama, kde si postupne staviate mesto, zbierate ľudí, aby ho mohli obývať a investuje hromadu peňazí, pričom odmenou vám budú unikátne predmety na vylepšovanie zbraní (inak ťažko, ak vôbec dosiahnuteľné). Je to časovo i finančne náročná zábavka, pretože do konca hry bez grindovania dosiahnete tak polovicu možností mesta. Ale po vzore výstavby z Dark Cloud je to celkom slušná zábava.
Ako celé White Knight Chronicles. Vychádza z úspešného receptu ponúknuť japonskú RPG s dobrým príbehom, fajn dialógmi, zaujímavým svetom, zábavným súbojovým systémom obohateným o veľké súboje s Bielym rytierom a zároveň aj síce okresanou, ale fungujúcou MMORPG, resp. kópiou Monster Huntera na PS3. Keď si to celé spočítam, nie je to málo – a aspoň na 50 hodín vám WKC určite vystačí a vďaka kombinácii nie príliš naťahovaného príbehu i variabilných misií v online svete sa vlastne ani nebudete nudiť či rozjímať, čo by sa dalo do pripravovaného pokračovania napraviť.
RECENZIE HRÁČOV |
PS3
Vývoj: SCEE / SONY Czech / Level 5 Štýl: RPG Web: domovská stránka hry
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|