Pohybovať sa súčasne na niekoľkých frontoch môže byť pre niekoho, kto na to nie je pripravený, až priveľkým sústom a ešte väčším problémom. Pohlavári vojnového Nemecka by o tom vedeli rozprávať. Škoda, že si z bohatej histórie zlyhaní nie len na jednom fronte, ale na všetkých nezobrali príklad aj síce skúsení, avšak nijak obzvlášť kvalitou prekypujúci vývojári zo Zombie Studios. Najväčším lákadlom ich aktuálneho titulu Blacklight: Tango Down totiž malo byť práve multimediálne rozprestretie od videohier, cez strieborné plátno, až po sériu komiksov na papieri. Práva na všetko sú už rozpredané, z nich snáď aj zaplatený vývoj, no po tomto fiasku sa nemusíme báť, že by nás ešte niekedy názov Blacklight: Tango Down otravoval. Viac-menej.

Blacklight je prakticky čistá multiplayerovka a vydať ju na trh v aktuálnom období je veľká odvaha. To sa skôr masovo dokáže niečo neznáme presadiť popri WoWku a ľudia za to aj mesačne budú platiť. A je jedno, koľko ocenení titul získal ešte pred vydaním. Aby teda hra vytŕčala z nekonečného radu multiplayerových FPS, tak obsahuje aj príbeh. Vlastne to ani moc príbeh nie je. Len niekde na východe, kde sa píše azbukou, je jedna zlá skupina v červených farbách, ktorá je proste zlá a robí zlé veci. Volá sa Order. Zo západu zas prichádzajú dobrí v modrej farbe, aby s červenými narobili poriadok. No a už sa strieľate (ak patríte k tým šťastnejším).

Pre prípad, že by ste si pred samotným hraním chceli hru oťukať a máte ešte troch obdobných nešťastníkov vo svojom okolí, tak vám autori pripravili režim Black Ops. Obsahuje až neuveriteľné 4 misie v dvoch obtiažnostiach, ktoré sú strašne nudné a nezáživné a v nich sa môžete trápiť osamote, alebo teda v co-ope s 3 priateľmi. A trápenie je to doslova. S AI sa stretnete iba tu a aj to by ste boli najradšej, keby sa do konzoly dal napísať príkaz na jej vypnutie a nepriatelia netvorili len statické terče. A to nehovorím o variabilite jednotlivých úloh. Tá vyzerá asi tak, že vyštartujete z bodu A do bodu B a to najčastejšie po priamke. Cestou miniete pár zásobníkov na zle naskriptovaných panákov a v bode B niečo hacknete neuveriteľne elementárnym spôsobom. Potom nasleduje cesta do bodu C. Ak ste pri hraní až v takých zlých stavoch, že niečo takto jednoduché nezvládnete, tak nasleduje bohužiaľ reštart, nakoľko savepointy sa v týchto misiách nenachádzajú. Samozrejme, v prípade, že hra ešte neletela preč z disku.

Ak patríte medzi odolnejších extrémistov a pravoverných masochistov, tak sa po predchádzajúcich zlých skúsenostiach aj chcete pustiť do multiplayeru. Na tom by možno nebolo nič až také zlé, na papieri vyzerá celkom dobre. Predtým sa však treba zásobiť kofeínom, antidepresívami a ak na to máte vek, tak aj nejakým tým alkoholom. Ešte pár šokujúcich rán pre hráčov autori prichystali, ale nebudem hneď takto v úvode pesimistický. Ono vlastne teoreticky ani MP nie je zlý. Ponúka 70 úrovní vývoja postavy, ktoré dosahujete postupným expením (ak ešte hra neletela z disku a patríte k tým šťastnejším). Úrovniam zodpovedá aj výbava, ktorá sa vám postupne odomyká rovnako ako napríklad v Bad Company a obdobných tituloch. Tu je toho dokonca ešte aj viac, takže tieto možnosti môžem len a len chváliť. Classy postáv tu síce nie sú žiadne, ale zbrane sa delia do niekoľkých tried (SMG, assault, sniper, brokovnice), k tomu treba pripočítať aj množstvo vybavenia, skinovanie zbraní a nakoniec aj možnosť pridať si tag (prívesok) na zbraň. Prívesky si užijete hlavne pri zbieraní zbraní nepriateľov, kedy ich určite poteší headshot dokonca z vlastnej zbrane.

Teraz sa na multiplayer pozrime podrobnejšie. Dedikovaných serverov sa nedočkáte, no to je nič v porovnaní s prakticky nefungujúcim matchmakingom. Zoznam serverov nikde, len nič nehovoriace vyhľadávanie hostov jednotlivých zápasov. Prípadne vás hra hodí do lobby osamote a v tých najhorších prípadoch tam skysnete až do skončenia podpory titulu. Samozrejme, v prípade, že hra ešte stále neletela z disku. Hra ponúka 7 módov, no reálne sa z nich hrajú dva (DM, TDM). V ostatných môžete v lobby stráviť niekoľko hodín (moje maximum bolo 6) a za tú dobu sa vám nepripojí buď nikto (v takmer všetkých prípadoch), alebo iba jeden hráč, ktorý ešte nemá poňatia o pomeroch v hre. Aj v tých dvoch vám nájde hráčov, ktorých môžete spočítať na prstoch zmrzačenej ruky postavičky vytvorenej perom Matta Groeninga. Minimum pre spustenie hry je 3 na 3 a na takýto stav si treba tiež nejakú dobu počkať. A teraz autori vyťahujú eso z rukáva - keď už sa konečne nazbiera minimum (bohužiaľ v reáliách hry aj maximum) a nabehne loading, vám sa zježili chĺpky po celom tele z toľkej nedočkavosti, tak samozrejme nabehne chybová hláška a hra sa zosype. V tomto momente hra letí z disku.

Ale my sme recenzenti, tvory to neuveriteľne odolné a náležite ohodnotené množstvom peňazí, prsnatých fanyniek a iných rozprávkových javov. Zalievam tak antidepresíva ďalšou dávkou alkoholu zakázaného vo väčšine civilizovaných krajín a zelený od hnusu a nedočkavosti sa púšťam ďalej. Matchmaking nielen že poriadne nefunguje, ale aj z toho minima hráčov dokáže vytvoriť dva tímy maximálne nevyvážené a výsledná hra aj náležite vyzerá. V tom lepšom prípade nakopávate pomaly sa odpájajúcich noobov, v tom horšom ste pomaly sa odpájajúcim noobom. Pritom hra samotná má predpoklady nebyť zlou, ale chyby vývojárov a hráči samotní z nej nakoniec robia Umučenie Krista. Len namiesto Jima Caviezela je na kríži pribitý sám hráč.

Spomínaná ponuka režimov je bohatá. Okrem stálic ako DM, TDM, Last  Man Standing, Last Team Standing ponúka ešte variácie objective based módov, napríklad s kontrolou istého územia. Čo z toho, keď sa k tomu prakticky nedostanete. Ešte prvé dni po vydaní možno na serveroch pár ľudí bolo, teraz je oproti tomu púšť Gobi preľudnenou. Ani ponuka máp nie je najhoršia. Spolu ich je 12 a sú zasadené väčšinou do členitých mestských častí. Ciest je tu veľa, miest na skrývanie taktiež, možností na postup by sa dalo nájsť mnoho. Síce sú najväčšie prestrelky vždy sústredené na jedno miesto (zväčša centrum mapy), ale sú navrhnuté rovnomerne, vyvážene pre oba tímy. Samozrejme realita je zas úplne niekde inde, rovnako ako je to naprieč celým titulom.

Nemôže to byť len samá hana. Grafická stránka je na pomery sťahovateľných titulov veľmi slušná a z Unreal Enginu sa autorom podarilo dostať slušný štandard, ktorý nijak nevyčnieva z radu, ale rovnako ani neurazí. Jednoduché, ale účelné. Prostredia obsahujú metalový industriálny nádych a pomerne slušné množstvo detailov. Zvuky sú na tom už horšie, najmä zvuky zbraní, ktoré sú neskutočne lacné. Dabing taktiež nehviezdi. Čakať v hre fyziku by bolo minimálne nemúdre, na čo doplatia hlavne umierajúce postavy v nemožných kŕčovitých polohách.

Čo dodať? Šanca tu bola. Je tu dokonca aj kopa dobrých vecí. HRV HUD sa snaží tváriť strašne cool a niekomu sa môže páčiť, navyše je aj celkom prehľadný a poskytuje všetky dôležité informácie. Akcia, keď je vyrovnaná, tak aj celkom zabaví. Len vyrovnané tímy a hráči nepátrajúci navzájom po sebe na mape (prípadne nevyužívajúci nekalé taktiky) sú tak ojedinelé, že osobne som sa s tým stretol iba raz a aj to hra padla (hneď v prvý deň). Veľa chýb, nedotiahnutých vecí, amatérska prezentácia a celková nezáživnosť aktuálneho stavu mi však nedávajú inú možnosť. Navyše autori sa na Blacklight hneď po vydaní vykašlali a sústredia sa na pokračovanie, čím len číselko hodnotenia potvrdzujú.