Ninja Theory sa bez herca Andyho Serkisa nevie zaobísť. Používa ho ako inventárny nástroj teraz už nielen pre snímanie motion capture, alebo performance capture, čo je technika, pod vznik ktorej sa podpísalo britské štúdio (naraz sa sníma hlas aj pohyby hercov), Andy je v procese vývoja zainteresovaný oveľa viac, dokonca má prsty aj v scenári. Ten si ale zobral na mušku Alex Garland, ostrieľaný tvorca 28 Later, či the Beach a uspel. Adaptácia Cesty na západ v netradičnom prostredí dostala nevídané krivky.

Film a filmové techniky nie sú Ninja Theory cudzie a na hrách je to sakramentsky poznať. Či už je to Heavenly Sword alebo najnovšie dielo Enslaved: Oddysey to the West, technika performance capture je posunutá o stupienok ďalej, pristihnete sa, ako si hovoríte, že nejde o precíznosť pohybov, ale hovoríte už o herectve. Čítali sme už z pier, aj sme cítili, aj prežívali vnútorné boje, postavy v Enslaved to mali ťažké a na hercov boli kladené vysoké nároky a to nielen fyzické, ale hlavne preto, že scenár zasadil hru do prostredia, kde ľudstvo takmer neexistuje a spoločnosť vám robia roboti poľujúci na preživších. Z postáv tak vyžarujú osobnosti a viete, že za každým kotúľom, kopancami a skomi niekto stál a musel si to poctivo odmakať.

Scenáru ani výkonom najatých hercov ale ľudoprázdno nezlomilo väz, práve naopak, dokázali sa popasovať s prázdnotou, ktorej dominujú mechanoidy a necháva vyniknúť predovšetkým formujúcu sa chémiu medzi hlavnými hrdinami, ktorá neskôr prechádza do varu a doslova bublá pod povrchom. Monkey a Trip sú otrokmi nadradenej rase agresívnych robotov a od úteku z otrokárskej lode aj lovnou zverou. Oboch spája tak trochu zvláštne puto – čelenka s diaľkovo ovládanou náložou. Technicky zdatná Trip si nasadením tohto „šperku" hromotĺka priviaže k telu pod zámienkou bezpečného eskortu domov. Ak zomrie ona, zomrie aj on. 

Jednoduchá matematika

Hneď v úvode sformované nezvyčajné priateľstvo je odsúdené na vzájomnú spoluprácu, ktorá na rozdiel od módnej vlny potrebuje iba jedného hráča. Zdolávanie prekážok s využívaním predností oboch postáv funguje na jednotku a i keď všetku špinavú prácu musíte urobiť svojpomocne, nemáte pocit, že by ste boli na všetko sami. Trip dokáže nalákať streľbu na svoj hologram, čím vytvorí okno potrebné na prerúčkovanie po strmej stene až k statickej strážnej veži, ktorej vykrútite krk a obrátite okamžite hlaveň na prichádzajúcu vlnu nepriateľov napádajúcich krehké žieňa.

Technika a vôbec rôzne hračky sú jej záľubou, vážkou vie zmapovať okolie, označiť ciele, identifikovať hrozbu, aj zvýrazniť míny. Je mozgom dvojice, bez nej by Monkey neotvoril ani dvere. Na druhej strane sa nemôže púšťať do súbojov, nedokáže skákať a tak ju musíte vziať na plecia, prehodiť na druhú stranu mostíka, z ktorého sa ako na potvoru zošmykne a balansuje vo výške sto metrov na jednej ruke, vyhodíte ju na visuté miesta a ona vás za odmenu vylieči alebo upgradne schopnosti za nájdené orby vypadávajúce z nepriateľov a lemujúce cestu vpred.

Upgradovať je možné štyri oblasti – zdravie, štít, boj a palica – čím sa otvárajú nové útoky, zvyšuje sa účinnosť striel, ich počet v zásobníku, narastá zdravie aj schopnosť odraziť útoky štítom. Monkey sa spolieha v boji na tvrdé päste a jedinú zbraň, z ktorej dokáže páliť paralyzujúce a plazmové strely. Munície je však ako šafranu a je zväčša tam, kde autori od vás požadujú, aby ste nepriateľov zlikvidovali na diaľku. Obyčajne k riešeniu situácií vedie iba jedna cesta, aj keď by sa uživilo niekoľko (aj omnoho efektnejších variánt). Snaha obísť spiace stráže bez vyvolania poplachu alebo ich eliminácia z inej ako preddefinovanej pozície vedie k nevyhnutnému. 

Boj o život

Súbojový systém sa zbavil postojov z Heavenly Sword a otvorene sa hlási ku škole God of War. Silný, slabý útok a skok dokážu relatívne jednoduchými kombináciami vykúzliť dynamický výkon plný obratov, dorážačiek, vražedných piruet a nahnevaných úderov. Pohľad na boj je mimoriadne atraktívny a srší z neho hnev voči nepriateľom, čo sa vždy odzrkadľuje aj na tvári Monkeyho, keď likviduje v spomalenom detailnom zábere posledného robota na obrazovke. S upgradmi palice a zväčšujúcimi sa zásobníkmi sa vkráda do skupinových stretov aj kus stratégie a využívanie špeciálnych druhov robotov, ktorých zničenie prináša bonusy.

Takýto druh je vždy označený ikonkou, podľa ktorej dokážete identifikovať cielenú explóziu alebo paralýzu. Stačí len správneho plecháča poslať k zemi a doraziť ho aktivovaním útoku obyčajne spúšťajúceho QTE. Enslaved vsádza na vizuálnu žranicu a tak stláčanie tlačítok odpadá, dokonca v niektorých momentoch quick time eventy chýbajú, alebo sa aspoň pristihnete, ako sa pripravujete vyťukať kombináciu. Veľkou škvrnou Enslaved je práve snaha o čo najfilmovejší zážitok. Postavy nie sú kompatibilné s prostredím, často nad ním levitujú a interakcia medzi nimi a lokalitami je mizerná. Nemôžete skočiť tam, kam chcete, nemôžete ísť tam, kam chcete, resp. skočiť z výšky na zem z kadiaľ chcete. Existuje vždy iba jedna cesta a ak si autori povedali, že nebude možné preskočiť tento kryt, tak ho nepreskočíte, pretože je určený na krytie pred streľbou.

Veľmi iritujúca je hlavne počas bojov kamera. Enslaved používa voľnú, ale aj uzamknutú kameru pre dramatizovanie diania na obrazovke. Chce byť filmovou za každú cenu a hľadá ideálne uhly, čo sa jej nie vždy podarí. Pri bojoch sa zbytočne otáča, mení pozíciu, čím vás mätie a ak je statická, tak je ovládanie voči nej relevantné. Inými slovami, pohyb vpred po zmene orientácie môže znamenať vzad alebo von z obrazovky. V takýchto momentoch dokončujete reťaz komba často na úbohom plote, ktorému to aj tak nič nespraví. Duo kamera & ovládanie robí psie kusy aj pri mnohých pasážach, kedy lozíte, rúčkujete a zároveň sa schovávate pred streľbou. Hre sa to dá prepáčiť, ale ide o zbytočnú školácku chybu, ktorá komfort a plynulý zážitok zráža na kolená a pri smrti frustruje. 

Farebnejšie zajtrajšky

Enslaved je o dvojici na úteku, čomu Ninja Theory prispôsobili tempo tak, aby ste nikdy nestáli na mieste a neprešľapovali pri hľadaní cesty vpred. Akcia je premiešaná s jednoduchými logickými problémami, tie ústia do lozenia a zdolávania prekážok aj pomocou Trip. Prelety vážky vám ukazujú vždy cieľ, na HUDe vyskočí vzdialenosť od neho, svietiace plošinky zase upozorňujú, že tadiaľto vedie cesta a celkovo máte dokonalý prehľad o tom, čo vás čaká a neminie. Vo finále ide hlavne o tú Journey, čo je aj referenčný materiál, z ktorého autori vychádzali.

Na rozdiel od 400 rokov starého literárneho diela je hra zasadená do svetlej postapokalyptickej budúcnosti, ktorá sa nedá nazvať inak ako plná života. Nestretnete síce ani živú nohu, ale opustené budovy New Yorku sa pomaly rozpadajú a pohlcuje ich príroda. Všetky lokality sú opotrebované až do takej miery, že preživší len hádajú, na čo mohol slúžiť taký žeriav. Na predošlú generáciu sa jednoducho zabudlo, zostali po nej iba trosky a farebná škála silno inklinuje k Uncharted. Porovnanie s týmto titulom nie je náhodné, Enslaved rovnako mixuje rôzne herné štýly do jedného celku. Hra však nie je tak vyladená a do detailov prepracovaná.

Skladba prvotriedneho performance capturingu, výkonu hercov, bojového umenia, zaujímavých lokalít a zvládnutého tempa v postupne gradujúcom deji vytvára svieži koktejl v nevídanom postapokalyptickom svete. Enslaved: Oddysey to the West má chybičky, mnohé z nich dokážete prepáčiť, no napriek všetkej filmovosti sa zabudlo na bonusový obsah. Making of videá by sa pri takejto produkcii uživili, znovuhrateľnosť je tak poháňaná iba motiváciou získať všetky achievementy.