Stratia sa v dave, po štarte si na ne pravdepodobne nik nespomenie, dokonca ani tí, ktorí si ich kúpili. Mnohí za sa ne hanbia. Zniesť sa na vlne launch titulov, ktorým sa prepáči ich technická kvalita, nad prepracovanosťou sa dokáže zažmúriť oko a nízka výdrž je argumentovaná novým hardvérom, je výsadou Ubisoftu.

Nasledujúca štvorka patrí medzi to najhoršie, čo sa s 3DS dostalo na trh a je zrkadlom nie len pre najrýchlejšieho a najväčšieho third party partnera, ktorý kričí do sveta, že potrebuje nové konzoly a na výsledku to bohužiaľ nepoznať, ale aj pre Nintendo, ktoré dáva takýmto titulom zelenú, aby reprezentovali nový hardvér trpiaci v dnešných dňoch akútnym nedostatkom kvalitných hier, čo na samotné zariadenie nevrhá dobré svetlo.

Asphalt 3D 2/10

Mohol to byť racing. Bez ohľadu na to, či poznáte nekonečnú sériu Asphalt a máte k nej vzťah alebo už len sledujete rastúce číslo za názvom, verzia pre 3DS sa nedá nazvať racingom z niekoľkých prostých dôvodov.

Asphalt 3D vyzerá horšie ako na vašom mobile, jednoduchá geometria a objekty oblepené farebnými textúrami môžu evokovať atmosféru veľkomiest, kadiaľ vedú fiktívne trate, ale nenechajte sa oklamať. Dominanty sú bez ladu a skladu poukladané a nalepené na sebe, nikto sa nebabral s detailami ako vzdialenosť, mierka alebo skutočné umiestnenie na mape. Ten červený most musí predsa každý identifikovať ako Golden Gate a keď budete pikovať nosom auta o cestu, musí vám automaticky dôjsť, že ide z kopca v San Franciscu.

Napriek krabicovému dojmu nedokáže hra udržať framerate, ale pohybuje sa na úrovni odhadom 15 – 20 fps, čomu je prispôsobené aj ovládanie, ktoré postráda plynulosť a často máte pocit, že auto vie vyberať zákruty iba pod 45° uhlom. Pri hraní sa neviete zbaviť dojmu, že auto stojí a vy akcelerujete, brzdíte a otáčate prostredím.

Vo vozovom parku narazíte na všetky horúce a exotické športiaky, ale žiaden DeLorean, čo je čudné, pretože všetky zanechávajú stopy po pneumatikách nad a nie na vozovke. Po zapnutí 3D začínajú stopy levitovať a auto pláva v prostredí. Či už je trať vlnitá, obyčajný ovál alebo sa točí ako autodráha, prejdete ich na plný plyn. Drifty sú nevyhnutné iba vo výnimočných prípadoch, rovnako ako aktivácia nitra, ktoré slúži iba na to, aby ste udržali tempo s protivníkmi. Pretože hra podvádza od prudkej akcelerácie po odpískaní preteku až do záverečného finišu striehnutím na vašu chybu.

Séria Asphalt sa snáď nezmenila od svojho debutu v roku 2004, na trati nachádzate žetóny aj s peniazmi na nákup nových vozov, niektoré vytunujete, prechádzate súťaže a šampionáty, plníte garáž a tak dokola. Ak ste už prišli do kontaktu s niektorým z dielov, nemá vás 3D pokračovanie čím zaujať.

Asphalt 3D je príliš obyčajný a technicky tak nedokonalý, že je nielen najhoršou hrou v lineupe 3DS, ale aj najhoršou hrou, ktorá sa tvári ako racing, ale namiesto toho cez výklad slintá nad tými rýchlymi autami a sníva, že raz, možno raz by mohla byť ich kolegom. Bravo, Gameloft!

Super Monkey Ball 3D 4/10

Prečo sa dostala opička v guličke medzi štartovné tituly 3DS je podivné, ale pri pohľade na ponuku hry samotnej, bol tento krok prvoplánový. Super Monkey Ball bola preportovaná snáď aj na kalkulačku, ovládať nepriamo postavičku uväznenú v priesvitnej guľatej cele nakláňaním bludiska je zábavné na prvý, druhý a možno aj tretí krát.

Princíp je jednoduchý, rýchlo sa vstrebá do krvi a dokonca pri naháňaní banánov opatrnými pohybmi pocítite aj vzrušenie a bezpečenstvo z možného pádu do bezodnej priepasti. A potom to príde. Stopky sa zastavia na dvoch hodinách a hry je koniec. Slabé dve hodinky a hlavnú časť máte za sebou, pričom vás nemotivuje, aby ste sa vrátili naspäť a zlepšili skóre, našli všetky banány alebo ich špeciálne odrody. Asi ťažko to budete robiť kvôli rôznym postavičkám s identickými vlastnosťami.

Tak, v čom tkvie tajomstvo Super Monkey Ball? V prvom rade je to presné ovládanie, plochu máte doslova pod palcom, analógový klobúčik má ukážkovú odozvu. U alternatívnej ovládacej schémy s gyroskopmi síce prídete o 3D, na ktoré sa počas celej hry dobre pozerá a neprekáža, ale máte možnosť predviesť všetky prednosti handheldu. A na to je Super Monkey Ball predučený. Ukázať, pochváliť sa a potom sa presunúť na ďalšiu hru, pretože úprimne povedané minihry v podobe vykradnutých predlôh Mario Kart a Super Smash Bros. nemajú silu udržať pozornosť hráča na dlhšie ako jedno vyskúšanie. Potom sa k nim už nemá zmysel vracať.

Technologické demo Super Monkey Ball 3D nemá ako plnú cenu kompenzovať, teda ak si nepotrpíte na retro alebo ju rovno nevenujete deťom, ktoré ju zhltnú skôr ako stihnete vypražiť rybie prsty s hranolčekmi.

Combat of Giant Dinosaurs 2/10

Dinosauri sú veľmi vďačnou témou, fungujú za každého počasia, obdobia aj nálady. A keďže vyhunuli pred nejakým tým stým miliónom rokov, žiadny z paleontológov nevie, čo sa presne dialo pred dopadom obrovského meteora, takže sa vyvrátiť nedá ani putovanie za držkovou. V hernom médiu je možné všetko, tak povedzme, že Combat of Giant Dinosaurs vychádza z reality.

Názov nemohol byť zvolený príznačnejšie, náplňou hry sú súboje dinosaurov rozdelených nie na bylino a mäsožravce, ale na obrancov a útočníkov. Päť kategórií vás delí od nakladačky od najväčšieho šéfa a je to presne päť tried, kde je nutné meniť stratégiu boja. Teda ak stratégiou nazveme dva útoky a jeden obranný manéver s úkrokom do strán. Zhodiť oponenta z útesu vytlačením alebo ho doraziť nie je ani tak otázkou šťastia, tréningu či pozornosti. Boje sú primitívne, vďaka animáciám predvídateľné a nepredstavujú absolútne žiadnu výzvu.

Samozrejme, že dinosauri sú vybavení aj nejakou špecialitkou, ktorou je napríklad metanie bleskov, tú však získate iba vtedy, ak stihnete uštedriť nabíjajúcemu sa oponentovi bodíček. Jednotlivé arény sú prepojené obrovskou divočinou a poloautomatizovaným komponentom, kde kráčate vpred, kocháte sa prechodom cez tú istú lokalitu a búrate do padlých kmeňov stromu či balvanov, z ktorých vypadávajú kostičky na odomknutie bonusového obsahu.

Combat of Giant Dinosaurs od vás nechce nič a za vašu pozornosť takisto nedostanete nič okrem zábavných faktov o prajašteroch či nové farebné kombinácie alebo upgrady útokov, obranny či zvýšenia zdravia. Dinosaurov si tak pred vstupom do lokality môžete aj vytunovať, ten môj uštedril výprask aj T-Rexovi. Možno preto, že bol ružovo-modrý.

Kedysi som sa hral s plastovými dinosaurami, ale na rozdiel od figúrok, tým v hre nemôžem odtrhnúť hlavu. Combat of Giant Dinosaurs je plytká ako kaluž počas horúceho leta, zábava sa po piatich minútach zmení na rutinu, výzva je utlačená do úzadia a dáva priestor, aby ste sa z chuti zasmiali alebo zaplakali, v závislosti od toho, či ste do nej investovali alebo ste ju dostali do daru za trest. Nech sú dinosaury akokoľvek zaujímavé, ruky preč, toto je vrchol herného pekla!

Rabbids 3D 4/10

Bláznivé zajace oslavujú piate výročie, čo znamená, že by svoje jubileum mali poriadne osláviť nejakou strelenou hrou. Vzhľadom na to, že krikľúni odstavili na vedľajšiu koľaj Raymana, tak sa stali maskotom Ubisoftu a ak si odmyslíme existenciu portu hry Rayman 2, tak sú jediným pôvodným behačkovým materiálom pre 3DS.

Rabbids 3D je Mario po zajacovsky, jednoduchšie to povedať nejde, lenže namiesto šialeného dobrodružstva, kde je kriku viac ako pre rozliate mlieko a puká bránica pri gagoch, sa zajace ukľudnili a pri ceste časom naprieč najznámejšími epochami ľudstva držia klapačku. Prečo to robia, nie je jasné, podstatné ani nie je, že lietajú na práčke a zbierajú žlté kačičky. Od zajacov by človek čakal niečo úplne iné, uvoľnený až prehananý štýl, s ľahkým humorom a štandardu sa vymykajúcu náplň. Dodnes mám nezmazateľne zapísanú disciplínu hod kravou do poľa.

A aký je Rabbids 3D? Vsádza na istotu, čo môže byť spôsobené aj krátkym časovým limitom potrebným na výrobu. A tak so zajacom brázdite levely, pozvoľna stúpa obtiažnosť aj počet nových trikov, ktoré sa učí. Pribudne skákanie do väčších výšok, nesmrteľnosť, prerážanie stien, vzdialenosti medzi plošinkami sa natiahnu, objavia sa rotujúce prekážky, falošné podlahy, tuhší nepriatelia a iné prvky, ktoré sú tak bežné v iných skákačkách. Herný systém nepotrebuje nič inovovať ani neprináša svoje nápady, čo z Rabbids 3D robí hru, na ktorú zabúdate v okamihu, keď ju odložíte.

Dĺžka ani výdrž takisto nie sú hodné olympijonika, 60-kou levelov prefrčíte ako nôž maslom. Rýchlo prchajúci obsah a zbytočné bonusy tak povediac nepomáhajú v snažení odomknúť ich všetky. Bez Rabbids 3D sa zaobídete a ak sa k vám náhodou dostane, poteší vás mimoriadna hĺbka obrazu aj integrácia 3D, ktorá je ukážková.

Launch tituly nám na ten zapožičala spoločnosť Conquest.