From Dust nie je len takým obyčajným titulom, keď si odmyslíme samotný koncept, ktorý dnes pôsobí ešte viac sviežo ako kedykoľvek predtým, tak je to pomerne veľký hype, ktorý sa hre od Ubisoftu dostáva. Na nekomerčnú hru pomerne netradičná taktika, no je tu jedno meno, ktoré má úspech zabezpečiť. Éric Chahi bol v hernom svete nemenej významným menom ako už spomínaný Peter Molyneux. Legendy Another World a Heart of Darkness hovoria samé za seba, no potom sa na vyše dekádu stiahol. From Dust má byť jeho lístkom späť do biznisu a novou realizáciou jeho vízií, ktoré už dlhšie nosil v hlave.

Samotný základ v porovnaní s vyššie menovanými titulmi nepôsobí až tak originálne. Dalo by sa povedať, že hra je vlastne FPS z božskej perspektívy pohľadu. Ste nie až takým všemocným bohom, ktorý sa musí starať o svoj veľmi primitívny kmeň. Presne ako v Populous či B&W. No predsa len po bližšom nahliadnutí objavíte originalitu a Chahiho kreatívnu dušu. Zatiaľ čo v prípade spomínaných titulov hrala významnú úlohu budovateľská zložka a teda aj zveľaďovanie kmeňa, tak v prípade From Dust hrá prím prostredie, v ktorom sa váš kmeň nachádza.

Váš kmeň totiž ku šťastiu nič moc nepotrebuje, len vašu náklonnosť čo sa týka postarania sa o bezpečné životné prostredie. V ostatnom si už dokážu poradiť sami. Práve kvôli tomuto sa v prípade From Dust nedá hovoriť o stratégii v pravom slova zmysle. Keď už by sme museli hre priradiť nejakú škatuľku, tak by to najskôr bol istý druh logického rýchlika. Ako boh v tejto hre totiž môžete spravovať len prostredie, menovite sa jedná o zem, vodu a lávu zo sopiek. V každom prostredí sa nachádza niekoľko totemov a vy musíte svojmu kmeňu vybudovať cestu k nim a zabezpečiť v ich okolí bezpečie od rôznych živlov. A to všetko pri minimálnej interakcii so zverencami. Vlastne im môžete iba zadať cieľ z radov rôznych totemov. Okrem sídelných tu ešte nájdete totemy vedomostné, ktoré vás o nejakom hernom mechanizme poučia. 

Na čom si dal Chahi záležať, tak to je simulácia prostredia. Od úplného osídlenia teritória a otvorenia cesty ďalej za svojimi predkami vás totiž delí vyčíňanie živlov a prekážky prírody. Kmeň je totiž až príliš primitívny a voda či terénne nerovnosti sú pre jeho členov neprekonateľné prekážky. Každé z 13 teritórií, ktoré sú v kampani prichystané, je unikát a preverí vaše schopnosti inak. Hlavnou zložkou simulácie prostredia je neodmysliteľne fyzika. Voda tečie tak, ako by ste od nej čakali. Časom si vytvára bohatšiu sieť, vymýva si hlbšie a širšie korytá a ak sa vám aj podarí zasypať miesto, kde pramení, tak vyrazí na inom – slabšom mieste. Podobné je to aj s tekutou lávou, no tá vám môže aj poslúžiť. Po jej stuhnutí totiž získavate kameň. V porovnaní s ním je obyčajná zem, ktorej vládnete, až príliš jemným materiálom a napríklad tsunami je pre ňu veľkým problémom. Samozrejme sa v tejto krajine nie len voda leje, ale aj piesok sype. A nikdy teda nevytvorí presne také konštrukcie, aké by ste si želali.

Každá minca má dve strany a inak tomu nie je ani v tejto hre. Zoberte si spomínanú lávu. Tá je síce dobrým sluhom, no zlým pánom. Jej zatuhnutie na kameň totiž trvá istú dobu a v blízkosti osady ju dokáže behom chvíle vypáliť a pripraviť vás nie len o ňu, ale aj o osadníkov. K osídleniu ich totiž potrebujete minimálne piatich, no jeden požiar či vlna vody a zrazu nemáte ani jedného, čo znamená reštart teritória. Zo začiatku sa proti vám postaví len jeden živel, neskôr však so stúpajúcou náročnosťou sú agresívnejšie a prostredie členitejšie. V týchto prípadoch, často s časovým limitom na tsunami/výbuch sopky na krku, musíte nájsť balans medzi ohňom a vodou vo váš prospech.

To je často jednoduchšie ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Avšak dokonalý relaxačný koncept sa razom môže zmeniť na očistec, ak nie peklo. From Dust totiž hráčom kladie hneď niekoľko veľkých polien pod nohy. Prvým je práca s kamerou. Kamery sú v hre len dve, pričom jedna je až príliš blízka a druhá niekedy až príliš vzdialená. Žiadne manuálne zoomovanie tu nenájdete, úpravu uhlov taktiež nie. Druhým polenom je ovládanie gamepadom na konzolách. Analógové klobúčiky nikdy nebudú také presné ako myška a na jemné operácie od hráča vyžadujú až priveľa opatrnosti a ani to niekedy nestačí.

Posledné poleno niekedy naberá také rozmery, že si zaslúži aj vlastný odsek. Tento problém je pri stratégiách pomerne bežný, no neviem o žiadnej, kde by hráča až takto strašne demotivoval pri hraní. Pathfinding postáv je niekedy priam katastrofálny. Po vytýčení cieľa vám postavy ukážu svoju trajektóriu, no často vám nad ňou zostane rozum stáť. Čo sa týka prekážok, tak sú až príliš puntičkárski, najkratšími možnými cestami rozhodne neputujú a zasekávanie vás taktiež nepoteší. Nestáva sa to až tak často, no keď 20 minút budujete totem na vyvýšenine, aby prežil obrovskú vlnu, k nemu postavíte cestu pre osadníkov a oni ju aj tak odignorujú a s pokrikom „Help me!“ sa postavia pred strmý zráz, tak túžite mať moc na nich zoslať (minimálne) sedem božích rán.

Keď však odignorujeme tieto fakty, tak je From Dust veľmi kvalitným titulom, ktorý navyše ani po dlhšom hraní neprechádza do stereotypu. Jednak je to teda už spomínanou unikátnosťou teritórií, potom je to však ešte významná rola špeciálnych schopností, ktoré sa vám po osídlení totemov sprístupnia. Na jednom teritóriu máte prístup k maximálne štyrom, no často k rôznym kombináciám, ktoré vám majú napomôcť prekonať sily prírody. Jednoducho môžete z vody urobiť želé (síce more nemôžete nechať rozostúpiť, no v želé jednoduchšie vytvoríte cestu naskrz), nechať vypariť všetku vodu z mapy, či vyhasnúť všetok oheň, zvýšiť absorpciu hmoty a ešte rôzne iné. Vaše možnosti rozširujú aj stromy, ktoré neraz využijete. Presadením vodného stromu uhasíte oheň, presadením ohňového sa zbavíte požiarov a presadením výbušného môžete láve vytvoriť cestu, kadiaľ má tiecť.

Keď budete už mať kariéru za sebou, tak sa môžete vrhnúť na 30 challenge misií, ktoré si postupom odomykáte. Tie sú často odvodené z misií v kampani a stavajú vás pred rovnaké problémy, aké už máte za sebou. No tentoraz je vašim nepriateľom aj čas. Každý predsa túži byť v tabuľke čo najvyššie. Ak by som však mal vyjadriť osobné dojmy, tak challenge misie nie sú tým, čo hra po prejdení potrebuje. From Dust je totiž doslova pieskoviskom a preto je škoda, že tu nie je čisto sandboxový režim, kde by sa len tvorilo a ničilo presne podľa svojho gusta. Myslím si, že nielen ja by som takúto pridanú hodnotu ocenil viac.

Toto exotické prostredie si žiada aj zodpovedajúce technické spracovanie, ktoré sa mu aj samozrejme dostalo. Kvalitnú fyzickú stránku už máme za sebou a grafická presne kráča v jej koľajach. Jednoduchá, nenáročná, no pritom veľmi sympatická, ktorá dokonale sedí k duchu titulu. Aj napriek pohľadu z vtáčej perspektívy sa na detailoch nešetrilo a pri bližšom pohľade aj samotné postavy potešia. Zvuková stránka je taktiež veľmi jednoduchá, no rovnako exotická ako zvyšok. Hlasy postáv sú síce nezrozumiteľné, no s príbehovým pozadím vás oboznámia titulky.

From Dust sa nezaraďuje k titulom, ktoré sa dnes tak ľúbia označovať ako „hardcore“. Vo svojej podstate je hra koncepčne jednoduchým casual logickým titulom. Sadnete si však k nemu vždy radi vtedy, keď chcete zažiť niečo iné, nové a svieže. A svoj pokoj sa snaží preniesť aj na vás. Nie je to síce Another World či Heart of Darkness. V porovnaní s týmito hrami má From Dust chyby a nie sú malé. No aj tak sa oplatí nad kúpou pouvažovať. Už len preto, že na rozdiel od množstva komerčnej tvorby má tento jeden dušu, ktorú spoznáte len, ak sa doň ponoríte.

PC verzia From Dust vychádza 17. augusta, hra pre PS3 vyjde v priebehu roka.